BERLÍN. Nemecký kresťanskodemokratický blok CDU/CSU a sociálni demokrati (SPD), ktorí rokujú o možnom zostavení vlády, sa chystajú predložiť do parlamentu návrh na uvoľnenie dlhových pravidiel, aby umožnili vyššie výdavky na obranu.
Okrem toho sa chcú usilovať o vytvorenie fondu vo výške 500 miliárd eur na financovanie nemeckej infraštruktúry počas nasledujúcich desiatich rokov. V utorok to na tlačovej konferencii v Berlíne oznámil šéf CDU/CSU Friedrich Merz.
Vládne pravidlá na zadlžovanie krajiny, teda dlhovú brzdu, chcú rokujúce strany zmierniť v prípade konkrétnych investícií do obrany – vyňaté z limitov by mali byť výdavky presahujúce hranicu jedného percenta HDP.
Rastúce hrozby
Uvoľniť dlhovú brzdu chcú aj preto, aby umožnili 16 spolkovým krajinám Nemecka prístup k väčšiemu množstvu úverov. Osobitný fond vo výške pol bilióna eur má byť zase určený na hospodársky rozvoj.
Oba návrhy podľa Merza predložia Spolkovému snemu v priebehu budúceho týždňa v rámci rozhovorov o zostavení tzv. veľkej koalície CDU/CSU a SPD.
"Vzhľadom na rastúce hrozby je nám jasné, že Európa – a s ňou aj Nemecká spolková republika – musí teraz veľmi rýchlo vyvinúť veľké úsilie na posilnenie obranyschopnosti našej krajiny a európskeho kontinentu," uviedol Merz.
Podľa vlastných slov si uvedomuje, že obrana Nemecka i NATO musí byť posilnená, no zároveň počíta s tým, že USA budú v budúcnosti plniť spoločné záväzky.
Líder CDU/CSU ďalej oznámil, že sa v stredu plánuje stretnúť s končiacim sociálnodemokratickým kancelárom Olafom Scholzom, aby prerokovali "urgentnú pomoc", ktorú potrebuje Ukrajina, a síce približne tri alebo tri a pol miliardy eur.
Tento balík pomoci je už niekoľko týždňov v parlamente, pripomenula agentúra AFP. Prostriedky by podľa Merza mohli byť teraz schválené ako mimorozpočtové výdavky.
Konzervatívna aliancia a sociálni demokrati sa takisto dohodli, že vo štvrtok a piatok budú pokračovať v sondážnych rozhovoroch o koalícii.
Po dohode o kľúčových obranných výdavkoch budú diskutovať o ďalších oblastiach vrátane rozpočtu, migrácii, konkurencieschopnosti a vnútornej bezpečnosti.
Cieľom je podľa Merza rozhovory ukončiť čo možno najskôr. Vládu by chcel zostaviť do Veľkej noci.
Bundesbank súhlasí
Reformu prísnych ústavných pravidiel o zadlžovaní navrhla aj nemecká centrálna banka Bundesbank. Tým by sa novému vládnemu kabinetu poskytol väčší manévrovací priestor v čase, keď Nemecko hľadá možnosti financovania výrazného zvýšenia výdavkov na obranu a infraštruktúru.
Ústavný zákon o dlhovej brzde zaviedlo Nemecko za vlády bývalej kancelárky Angely Merkelovej v roku 2009. Pravidlo obmedzuje nový rozpočtový dlh na 0,35 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) ročne.
Podľa kritikov to bráni potrebným investíciám v oblasti ochrany životného prostredia, rozvoja infraštruktúry a obrany.
Bundesbank navrhla, aby sa brzda viazala na pomer verejného dlhu k HDP. Ak by pomer dlhu k HDP predstavoval menej ako 60 percent, čo je v súlade s pravidlami EÚ stanovenými v Maastrichtskej zmluve, vláda v Berlíne by si mohla každý rok požičať ekvivalent 1,4 percenta HDP.
Ak však dlh prekročí hranicu 60 percent, návrh centrálnej banky by obmedzil ročné vládne pôžičky na 0,9 percenta HDP.
Plán by nemeckej vláde do roku 2030 poskytol dodatočných 100 až 220 miliárd eur v závislosti od pomeru dlhu k HDP.
Podľa nemeckého štatistického úradu Destatis bol tento pomer v roku 2023 na úrovni 62,9 percenta, pričom podľa najnovších dostupných údajov z tretieho štvrťroka 2024 dosiahol 62,4 percenta.
