Hon na medveďa či liberálov? Rumuni aj Slováci vedú spolitizovanú debatu o šelmách

Z Rumunska od nášho reportéra Lukáša Onderčanina.

BRAŠOV. Je to strmý, kamenistý terén tiahnuci sa z úzkej doliny na vrcholy Transylvánskych Álp. Smerom z rumunského mesta Busteni na vrchol Jepii Mici sa 9. júla 2024 vybrala aj 19-ročná Diana Maria Cazuacu s kamarátom. Okolo tretej poobede na linke 112 zdvihli Dianin hovor.

Vydesené dievča kričalo. „Medveď je bližšie a bližšie,“ opakovala, až bol hovor prerušený.

Svedectvá jej kamaráta a záchranárov rumunskej horskej služby Salvamont opisujú, že medveď najskôr schmatol mladú ženu za nohu, vtiahol ju do húštiny a dievča sa následne zrútilo do rokliny. Keď ho záchranári našli, už bolo mŕtve, pričom medveď ich stále z blízkosti pozoroval.

O šesťsto kilometrov vzdušnou čiarou na severozápad, štyri mesiace predtým, neďaleko Jasnej v Nízkych Tatrách, našli 31-ročnú Bielorusku, ktorá spadla zo skalného prahu v neprístupnom teréne, keď utekala pred medveďom.

V prípade Rumunska išlo o druhé z troch vlaňajších smrteľných stretnutí s medveďom. Na Slovensku v dôsledku útoku či prenasledovania medveďom zomreli minulý rok dve osoby.

Tieto prípady však majú ešte niečo spoločné. Útoky medveďov sa po nich stali výraznou politickou témou a viedli aj k zmenám pravidiel na ich odstrel. Situáciu posilnilo aj aktuálne marcové úmrtie po útoku medveďa na Podpoľaní, po ktorom slovenská vláda vyhlásila výnimočný stav a oznámila odstrel 350 medveďov.

Po stáročiach lovu sa počet medveďov v Európe zvyšuje, čím dochádza častejšie aj k stretnutiam s človekom. Aj keď odborníci nevylučujú, že regulácia môže byť jedným z riešení problému, medvede sú čoraz častejšie obeťou populistických politických rozhodnutí.

Aj v Rumunsku, ale najmä na Slovensku sú medvede označované za nepriateľa a niektorí politici ich využívajú aj vo volebnej kampani.

Dracula, klietky a medvede

Nájsť v Rumunsku ikonickejšie miesto ako takzvaný Draculov hrad v mestečku Bran je ťažké. Hoci knieža Vlad Tepes, ktorý bol zrejme predlohou slávneho upíra, na hrade nikdy nežil, ročne tam prichádzajú státisíce turistov z celého sveta.

Cez deň sa Bran hemží turistami a pri odbočkách na parkoviská pod hradom sa tvoria kolóny. V noci sa však občas stane, že medzi reštauráciami a obchodmi so suvenírmi s Draculovou podobizňou sa túlajú medvede.

„Z okraja miest začali prichádzať priamo do centra,“ vraví viceprimátor Branu Gheorghe Moja a vystríha ľudí, aby si po zotmení dávali pozor. Medveďov podľa neho pribúda a dominantné jedince vytláčajú tie slabšie z hlbokých lesov do miest, kde je jednoduchšie zohnať potravu.

Mesto a lesná správa si zaobstarali klietku na odchyt medveďa. „Podarilo sa nám ho chytiť rovno na nádvorí radnice. Uspali ho a premiestnili na okraj okresu, kde má naša lesná správa právomoc. No medveď sa vrátil, poučil sa a teraz ho do klietky dostať nevieme,“ vraví.

Sám dodáva, že ani miestni nechcú, aby na ulici medvede strieľali a uprednostňujú ich presunutie do inej lokality. „Je ich však priveľa,“ dodáva.

Populácia medveďa hnedého v Európe v posledných rokoch rastie. Aktuálne ich na kontinente mimo Ruska žije asi 20-tisíc, o sedemnásť percent viac ako v roku 2016. Odhady rumunských úradov hovoria o šesť- až osemtisíc medveďoch, ktoré žijú v Rumunsku, čo by bolo takmer 40 percent európskej medvedej populácie.

Na päťnásobne menšom Slovensku žije podľa odhadu vedcov z Karlovej univerzity a Českej poľnohospodárskej univerzity 1012 až 1275 medveďov hnedých.

V oboch krajinách sa zároveň medzi poľovníkmi a ochranármi vedú ostré debaty o skutočnom počte medveďov.

Poľovnícka ročenka Národného lesníckeho centra za rok 2023 hlási z revírov na Slovensku celkový počet 3427 medveďov hnedých. Michal Haring, odborník na veľké šelmy, ktorý stál pri zrode Zásahového tímu pre medveďa hnedého, považuje tieto čísla za smiešne.

Hovorí tiež, že „diskusia o počte medveďov, ktorá sa často objavuje v médiách a vykresľuje ich ako premnožené, nie je kľúčová pre riešenie situácie na Slovensku“.

Medvede sa túlajú aj v okolí rumunského hradu Bran, ktorý turisti poznajú najmä ako Draculov hrad. (zdroj: SME - Lukáš Onderčanin)

Podobné ponosy počuť aj v rumunských horách. „Podľa výskumu tu má habitat desať medveďov, no podľa našich skúseností je to až štyridsať jedincov. Ministerstvo životného prostredia však toto číslo nechce zobrať na vedomie. Čelíme premnoženiu,“ tvrdí Bogdan Costescu, lesný inžinier z mesta Rašnov neďaleko Branu.

Len niekoľko minút od hradu Bran žije Darius Muscoiu. Ešte v polovici augusta minulého roka ho o tretej ráno zobudilo šramotenie v stajni vedľa jeho domu a štekanie psov. V obci na úpätí transylvánskych lesov mu bolo jasné, čo sa deje.

Von sa však ísť neodvážil. „Môj otec by asi reagoval inak, možno by sa s medveďom aj pobil. Keď sem medvede chodievali, zvykol spávať priamo na povale v stajni, aby ich odplašil,“ vraví Muscoiu.

Ráno našiel v záhrade roztrhanú ovcu, ďalšia bola zranená. O tri či štyri dni prišiel medveď k susedom.

„Polícia povedala, že to nie je prípad pre nich, nech im už nevolám. Starosta mi odkázal, že kompenzáciu nedostanem, lebo ovce nemali štítok. Lenže mne nešlo o peniaze, ale o to, že to môže byť nebezpečné. Práve sa začínal školský rok a po uliciach nám chodil medveď,“ opisuje a ukazuje poškrabané dvere a pokrivený zámok na stajni.

Medvede podľa Muscoiu strácajú plachosť a úrady nerobia dosť pre to, aby situáciu vyriešili. Po naliehaní mesto poskytlo farmárom klietku na odchyt medveďa, lenže žiadneho nechytili. „Ak v tej klietke už raz nejaký medveď bol, bez naozaj dôkladného vyčistenia tam už nikdy žiadneho nechytíte,“ tvrdí Muscoiu.

Politickým sľubom o vyriešení situácie neverí a tvrdí, že politika skôr ľudí obmedzuje, aby veci nemohli vziať do vlastných rúk. Ideálnym riešením by podľa neho bolo problematické medvede premiestniť do inej lokality.

„Rumunsko je síce veľké, no už je plné medveďov,“ vraví a dodáva, že riešením je zvýšenie kvót na odstrel.

Na záver, stojac pri ovciach, pričom jedna má viditeľne zošitý trup po útoku, dodáva: „Rozumiem, prečo sem medvede chodia. Aj ľudia idú radšej do fast foodu, ako by si varili. Rovnako je to s medveďmi.“

Dariusovi Muscoiuovi medveď roztrhal dve ovce. (zdroj: SME - Lukáš Onderčanin)

Kult medveďa

Medvede sa pre Rumunsko stali podobnou turistickou atrakciou ako Dracula. S krajinou sú bezprostredne späté - na východe krajiny sa v decembri dodnes konajú takzvané medvedie tance, keď desiatky ľudí navlečené v medvedích kožušinách chcú tancom odplašiť zlých duchov.

Z Rumunska a Bulharska tiež pochádza tradícia medvediarov, ktorí krotili medvedie mláďatá a chodili s nimi ako s atrakciou medzi ľudí.

Tradíciu tu má aj lov medveďov. Komunistický diktátor Nicolae Ceausescu lov obmedzil, ale len z dôvodu, aby tie najväčšie jedince mohol uloviť on - často spolu s inými pohlavármi aj z cudziny.

Dnes je v Rumunsku rozšírené nielen pozorovanie medveďov z posedov. Kŕmenie z nich robí turistickú atrakciu aj pri hlavnej ceste. Najmä tej, ktorá vedie k priesmyku Transfăgărășan.

Úrady už evidujú aj útoky na autá či ľudí, ktorí dokonca neváhajú vystúpiť z auta a zdanlivo krotkým medveďom priamo podávajú jedlo. „Presne takto ľudská nedbanlivosť prispieva k zmene správania a straty plachosti medveďov hnedých. Títo turisti by si mali v prvom rade uvedomiť, že takto medveďom vlastne ubližujú. Všade na svete totiž platí veta: kŕmený medveď je mŕtvy medveď,“ vraví Haring.

Medvede kŕmené ľudskou potravou sa len ťažko vrátia k predošlému spôsobu života. Skôr budú hľadať jedlo v mestách a obciach. Podobné je to aj v lokalitách, ako sú horské hotely a chaty, kde je jedlo ľahko dostupné.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zastrelili rekordný počet medveďov. Tarabova novela na tom nemá žiadnu zásluhu Čítajte 

Výsledkom sú potom kolízie ľudí s medveďmi aj útoky. V Rumunsku si za posledné dve dekády vyžiadali útoky medveďov vyše dvadsať obetí. Tým začal rásť aj tlak na radikálnejšie riešenia ako len plašenie či relokalizácie.