Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Venezuelskí migranti najprv prešli strastiplnou cestou cez celú Strednú Ameriku a potom v Mexiku čakali niekoľko mesiacov na to, aby sa vydali ďalej na sever a vstúpili do Spojených štátov.
Po tom, čo sa americkým prezidentom stal Donald Trump, sa ich predstavy rýchlo rozplynuli.
Po čase sa teda rozhodli otočiť na juh – späť do hustej džungle zvanej Darién, ktorú už nikdy nechceli vidieť, a za ňou do autokratického štátu, z ktorého utiekli.
Na túto náročnú cestu sa v posledných dňoch vydáva čoraz viac migrantov. Ide o obrátenú vlnu migrácie v reakcii na Trumpovu tvrdú protiimigračnú politiku.
Mnohí z nich si najali prevádzačov, aby ich na lodiach previezli okolo džungle, ale minulý týždeň sa dokonca ukázalo aj to, že desiatkam z nich pomohli panamské úrady, uviedli viacerí ľudia pre denník The Washington Post.
V článku sa dočítate:
- ako sa migranti vyhýbajú ceste cez pás Darién,
- čo robí panamská vláda,
- prečo sa chcú migranti vyhnúť džungli.
Pomoc od Panamy
V posledných dňoch stovky migrantov dorazili do tábora Lajas Blancas v tropickom páse Darién, ktorý kontrolujú panamské úrady.
Migranti ich prosili, aby im umožnili návrat domov, ale odletieť späť nie je jednoduché: väčšina Venezuelčanov nemá platný pas a Panama zase nemá diplomatické vzťahy s vládou venezuelského prezidenta Nicolása Madura.
Panamské úrady sa namiesto toho rozhodli pre „experiment“, spomínajú viacerí migranti.
Prvej skupine približne 50 migrantov umožnili prístup na lode, ktoré ich mali previesť cez búrlivé vody obchádzajúce Darién a dostať do Kolumbie.
Koncom minulého týždňa dôstojník v Lajas Blancas, ktorý stráži panamská národná pohraničná služba Senafront, povedal migrantom v tábore o pláne, ktorý schválili jeho nadriadení. Komentáre dôstojníka zachytil jeden z migrantov, ktorý ich nahral a následne poskytol Washington Postu.
Súkromná spoločnosť si za celú cestu do Kolumbie účtovala paušálny poplatok približne 175 dolárov, povedal dôstojník migrantom, ktorí s tým súhlasili.
„Našimi kojotmi boli panamskí policajti,“ povedal Alfredo Valbuena, 30-ročný venezuelský migrant po tom, čo v nedeľu popoludní vystúpil z lode v kolumbijskom pobrežnom meste Turbo a ukončil tak poslednú etapu cesty. Výraz kojoti, ktorý Valbuena použil, označuje nelegálnych prevádzačov.
Anelio Merry, hovorca domorodého územia Guna Yala, kde sa plavba loďou uskutočnila, potvrdil, že plavbu koordinovala panamská pohraničná služba a úrad ombudsmana krajiny.
Panamský minister bezpečnosti Frank Ábrego na utorňajšej tlačovej konferencii na otázku o týchto cestách uviedol, že pohraničná služba krajiny už začala „regulovať“ presuny loďou. Ďalšie podrobnosti neposkytol.
Vystavenie riziku
Zapojenie panamských úradov však nevyhovuje všetkým. „Bolo by jednoduchšie vziať veci do vlastných rúk - bezpečnejšie, lacnejšie, rýchlejšie,“ povedala 25-ročná Franyelis Izarzová, venezuelská matka, ktorá sa na cestu vydala so svojou štvorročnou dcérou.
Skupina Venezuelčanov, ktorá v nedeľu popoludní dorazila do kolumbijského mesta Turbo, sa spojila ešte na ceste z Mexika.
Autobusom cestovali na kostarickú hranicu s Panamou, kde im panamské úrady povedali, že sa im budú snažiť zabezpečiť „humanitárny let“ do Venezuely, povedala Izarzová.
Sprvu netušili, kam ich vezú, až kým ich autobus nevysadil v páse Darién, cez ktorý Izarzová prešla asi pred ôsmimi mesiacmi. „Povedala som im, že sa do džungle so svojou dcérou nevrátim.“
V tábore Lajas Blancas strávili noci spaním na rohožiach tenkých ako kartón, povedali viacerí migranti. Z podmienok čoskoro začali byť unavení a prosili úrady o možnosť odísť. Jeden z policajtov im nakoniec povedal o ceste loďou, ktorá by ich mohla vysadiť v La Miel, blízko kolumbijskej hranice, kde by migranti mohli prejsť pešo.
Veci sa však nevyvíjali podľa plánu. Voda bola rozbúrená a ich čln - podľa všetkého rybárska loď so slabým motorom pre šestnásť cestujúcich - sa v jednom momente takmer prevrátil. Na mori sa asi na hodinu stratili. Keď sa v piatok zotmelo, vytiahli loď na breh a prenocovali v domorodej komunite.
Až na druhý deň, keď dorazili do Puerto Obaldía v Paname, sa od dôstojníka dozvedeli, že sa jeden z troch člnov, ktoré sa vtedy vydali na cestu, prevrátil a zomrelo osemročné dievča.
Panamské úrady zachránili dvadsať cestujúcich na palube, uviedla pohraničná služba vo vyhlásení a potvrdila smrť venezuelského dievčaťa. Migranti, ktorí ho poznali, uviedli, že cestovalo na juh so svojou matkou, otcom a jedenásťročnou sestrou.
Neskôr však panamské orgány vo vyhlásení zopakovali aj svoj „záväzok“ k bezpečnosti a dodržiavaniu plavebných predpisov, ale nespomenuli, že by pri plánovaní cesty zohrávali nejakú úlohu.
V posledných týždňoch panamské orgány zároveň verejne hovorili o svojom úsilí pomôcť skupine venezuelských migrantov vrátiť sa do ich vlasti.
Minulý týždeň na tlačovej konferencii panamský prezident José Raúl Mulino povedal, že vláda skúma, či by mohla venezuelských migrantov dopraviť letecky do kolumbijského mesta Cúcuta na hraniciach s Venezuelou.
Starosta mesta Cúcuta, ktoré v súčasnosti čelí prílevu približne 25-tisíc Kolumbijčanov vysídlených v dôsledku násilností na hraniciach, však povedal, že mesto „nie je v stave prijať ani jedného ďalšieho migranta“.
„Existuje inverzná migrácia, ktorá čoraz viac narastá z Mexika k našim hraniciam,“ povedal panamský minister bezpečnosti. „Mnohí z nich nás žiadajú, aby sme im umožnili pokračovať v člnoch smerom ku kolumbijskej hranici. V tom im nemôžeme zabrániť.“
Juan Pappier, zástupca amerického riaditeľa organizácie Human Rights Watch, povedal, že hoci „nie je nevyhnutne zlé“, že panamská vláda pomáha presúvať ľudí na juh, ale „ak sprevádzajú ľudí na člnoch, musia prijať základné opatrenia, aby sa uistili, že týchto ľudí nevystavujú riziku“.
Veľa šťastia
Člny s venezuelskými migrantmi prichádzajú takmer každý deň do Necocli v Kolumbii, plážového mesta, ktoré v posledných rokoch slúžilo ako vstupná brána do pásu Darién.
Necocli bolo kedysi plné rodín spiacich na ulici a predavačov, ktorí im predávali stany a gumené topánky na cestu, ale teraz je takmer prázdne.
V sobotu však dvaja imigrační úradníci čakali v prístave, keď desiatky ľudí vystupovali z lode.
Medzi migrantmi bola aj 35-ročná matka s tromi deťmi – dvanásťročným, šesťročným a trojročným - ktorá so sebou niesla vrece na odpadky a ťahala ešte aj veľký kufor so zlomeným kolieskom.
Katerine Rodriguezová sa podľa jej slov pokúšala dostať do Spojených štátov legálnou cestou. Požiadala o stretnutie s úradníkmi, ale bez úspechu.

V Mexiku sa zase neúspešne snažila zarobiť si na živobytie. Nakoniec sa však rozhodla, že sa radšej vráti k svojmu partnerovi do Kolumbie a následne do Venezuely.
Zaplatila pašerákovi 620 dolárov za to, aby ona a jej deti cestovali loďou okolo pásu Darién, kde sa pred viac ako rokom brodili bahnom a v roztrúsených stanoch narážali na mŕtvoly.
Teraz sa vrátili tam, kde začali, a migrační úradníci na kolumbijskom pobreží od nich žiadali doklady.
„Vraciate sa do Venezuely?“ opýtal sa jeden z úradníkov skupiny migrantov, v ktorej väčšina odpovedala, že áno.
„Tak veľa šťastia,“ povedal im.
Na tejto správe sa podieľali aj Gerald Bermúdez a Andrea Salcedo.