BRUSEL, BRATISLAVA. Americký prezident Donald Trump minulý týždeň oznámil, že je pripravený chrániť globálnu konkurencieschopnosť amerických firiem. Tie podľa Trumpa prostredníctvom regulácií a neoprávnených pokút vykorisťuje Európska únia.
„Všetci máme radi Európu, máme radi európske krajiny, ale Európska únia sa v oblasti obchodu správa absolútne brutálne,“ povedal a dodal, „EÚ bola veľmi odporná a… nesprávala sa k nám korektne.“
V stredu už avizoval, že na EÚ uvalí 25-percentné dovozné clá, pretože spolok vznikol, aby "vybrabral so Spojenými štátmi".
Po pandémii covidu-19, energetickej kríze a ruskej agresii na Ukrajine tak Európska únia čelí ďalšej výzve - ako zvládnuť tlak Spojených štátov, ako čeliť čínskym inováciám a najmä ako posilniť európsku ekonomiku vo svete.
V iniciatívach, ako bol plán obnovy, diverzifikácia energetických zdrojov, sankcie proti Rusku aj podpora Ukrajiny, hrala vždy výraznú úlohu aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Práve tá koncom minulého mesiaca predstavila svoju stratégiu. Cieľom takzvaného kompasu konkurencieschopnosti sú legislatívne reformy, ktoré majú „Európe umožniť obnoviť hospodársky rast a prosperitu“.
Komisia ním chce dobehnúť v inováciách svojich konkurentov, prepojiť zelené politiky s ekonomickým rastom a posilniť hospodársku bezpečnosť.
„Svet sa mení. My sa musíme prispôsobiť tiež,“ vyhlásila von der Leyenová na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Medzi jej kolegami však narastajú obavy, či pri napĺňaní svojich ambícií neprekračuje svoje kompetencie. Kritické hlasy pritom často ignoruje.
V článku sa dočítate:
- ako Európska komisia plánuje konkurovať USA a Číne,
- aký ohlas stratégia vyvolala,
- za čo von der Leyenovú kritizujú jej kolegovia.
Kompas v búrke geopolitiky
Ešte dva mesiace pred tým, ako Donald Trump vyhral americké prezidentské voľby, predstavil bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi správu s odporúčaniami, ako oživiť európske hospodárstvo v zložitej geopolitickej situácii.
„Európa čelí svetu, ktorý prechádza dramatickými zmenami – svetu, ktorý spochybňuje tradičné ekonomické modely a kde sa hospodárske závislosti menia na geopolitickú zraniteľnosť,“ uviedol Draghi v septembri minulého roka.
Aj na základe jeho správy vypracovala Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej svoj plán na podporu rastu. Ešte v januári pritom sľubovala Európskemu parlamentu, že o legislatívnych zmenách s ním bude rokovať. Magazín Politico v tom čase napísal, že europoslancov napokon takmer do poslednej chvíle z procesu vynechala.
Kompas konkurencieschopnosti má tri piliere. Prvý z nich je zameraný na podporu hospodárskeho rastu prostredníctvom inovácií najmä v oblasti umelej inteligencie (AI). Práve AI je jedným zo sektorov, na ktoré sa sústredia aj konkurenti EÚ.
V januári podpísal Donald Trump dekrét na posilnenie USA v globálnej AI dominancii, čínska vláda zase oznámila, že vytvorí investičný fond na podporu AI vo výške takmer 7,4 miliardy eur, píše magazín Time.
Komisia chce „oživiť inovačný cyklus“ tým, že uľahčí zakladanie startupov, investície do vývoja a infraštruktúry a zefektívni trh s rizikovým kapitálom.
Druhý pilier stavia na zelenej tranzícii a hľadá spôsoby, ako prepojiť dekarbonizáciu s priemyselnou, hospodárskou a obchodnou politikou. Dekarbonizácia sa má stať „hnacím motorom rastu“. Von der Leyenová zároveň prisľúbila, že Únia „bezpodmienečne“ dodrží ciele stanovené v zelenej dohode.
S dekarbonizáciou súvisí aj otázka cien energií. Štúdia ekonomického think-tanku Bruegel ukázala, že v roku 2023 boli priemyselné ceny elektriny a plynu v Európskej únii o 158 percent, respektíve 345 percent vyššie ako v Spojených štátoch. Komisia chce znížiť náklady investíciami do zelených zdrojov, hlbšou integráciou energetickej infraštruktúry a spoločným obstarávaním energií z krajín mimo EÚ.
Európsku úniu čaká šoková terapia. Trump sa jej vyhráža obchodnou vojnou Čítajte Tretí pilier sa zameriava na posilnenie vzťahov so zahraničnými partnermi. V priebehu posledných troch mesiacov Európska komisia po dlhých vyjednávaniach uzavrela obchodné dohody s Mexikom a juhoamerickým zoskupením Mercosur. Tie teraz čakajú na podpis a ratifikáciu členskými štátmi. Von der Leyenová taktiež využila svoju prítomnosť na Svetovom ekonomickom fóre, aby podala ruku na spoluprácu Číne a Indii.
„Náš odkaz svetu je jednoduchý: ak je spolupráca obojstranne výhodná, sme pripravení rokovať,“ odkázala svetovým lídrom von der Leyenová v Davose.
Trump nateraz zaviedol 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka do Spojených štátov, ktoré začnú platiť 12. marca. Taktiež dodal, že je pripravený prijať ďalšie recipročné opatrenia v prípade neférového ekonomickeho protekcionizmu zo strany EÚ, napríklad vo forme dotácií, informuje portál Euractiv.
Zmena smeru
Konkurencieschopnosť chce Komisie zvýšiť sériou legislatívnych návrhov, ktoré uvoľnia regulácie a odstránia bariéry v medzinárodnom obchode. „Musíme znížiť byrokraciu. Zabezpečíme bezprecedentné zjednodušenie procesov,“ prisľúbila šéfka Komisie.
Nie všetci sú však pripravovanými zmenami - a spôsobu, akým ich chce predsedníčka Komisie dosiahnuť - nadšení. Kým európsky biznis a priemysel iniciatívu vítajú, neziskové organizácie a odbory sú kritické.
Ešte pred predstavením stratégie vyzvalo von der Leyenovú 270 organizáci, aby zohľadnila dosahy deregulácie na európskych občanov, životné prostredie a demokraciu. Ich požiadavky finálny plán nereflektoval.
„Komisia robí riskantný krok, keď označuje regulácie za jednu z hlavných prekážok konkurencieschopnosti. Čo brzdí hospodárstvo, nie sú pravidlá, ktoré chránia ľudí, klímu a životné prostredie, ale skôr nedostatok investícií a vysoké ceny energií spôsobené závislosťou EÚ od fosílnych palív,“ píše vo svojom stanovisku medzinárodná organizácia Climate Action Network, ktorá zastrešuje takmer dvetisíc občianskych združení venujúcich sa boju proti klimatickým zmenám.
Podľa Európskej odborovej konfederácie (ETUC) von der Leyenovej kompas tiež nedostatočne zohľadňuje úlohu a potreby európskych zamestnancov. „Odbory plne podporujú snahu o konkurencieschopnejšiu ekonomiku. Potrebujeme viac pracovných miest a silnejšie firmy, ale problémom nie sú pracovníci a ich práva. Žiaľ, kvalitné pracovné pozície sú v tomto pláne druhoradé “ zhodnocuje tajomníčka konfederácie Esther Lynchová a dodáva, že návrh nepodporia. „Vyjednávania sa mali uskutočniť pred jeho publikáciou.“
Cisárovná von der Leyen
Obavy zo znižovania environmentálnych a sociálnych štandardov nemusia byť neopodstatnené. Von der Leyenová dlhodobo čelí tlaku kolegov z Európskej ľudovej strany (EPP), aby prehodnotila aspekty zelenej dohody. Tí začiatkom roka požiadali Komisiu o pozastavenie a revíziu smerníc EÚ v oblasti udržateľnosti podnikov.
Kritické hlasy sa ozývajú aj z európskych inštitúcii. Podľa ľudí z vnútra Komisie znovuotvorením legislatívneho procesu s cieľom znížiť byrokraciu sa vytvára risk, že sa bude zasahovať aj do iných častí legislatívy, informuje magazín Politico.
Problematické však nemusia byť len von der Leyenovej politické ciele, ale aj spôsob, akým ich presadzuje. Viacerí zamestnanci Komisie pre Politico uviedli, že v inštitúcii panuje „atmosféra tajnostkárstva“, keď sa v internej komunikácii zamlčiavajú aspekty pripravovaných zmien a o plánoch svojich nadradených sa zamestnanci dozvedajú z tlačových konferencií.
Von der Leyenovej prístupom nie je nadšený ani Európsky parlament. Vo februári mala parlamentu predstaviť plán Komisie na najbližší rok. Ako náhradu nakoniec poslala slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorý jej absenciu ospravedlnil účasťou na „rokovaniach na vysokej úrovni“, cituje portál Euractiv.
Viacerých europoslancov tento krok pobúril. „Čo predsedníčka považuje za dostatočne vysokú úroveň?“ pýtal sa maltský europoslanec Alex Agius Saliba, ktorý neprítomnosť von der Leyenovej v pléne označil za akt neúcty. „Mala tu byť. Musí komunikovať s väčšinou, ktorá ju do funkcie zvolila,“ povedala pre Euractiv líderka frakcie Obnovme Európu Valérie Hayerová.
O centralizácii moci svedčí podľa Politica aj to, že v januári jej komunikačný tím neinformoval o tom, že predsedníčka Komisie má zápaľ plúc a že svoje povinnosti nedelegovala na svojich zástupcov. Stretnutie 27 komisárov v Poľsku sa tak bez nej ani nekonalo.
I keď náznaky centralizácie rozhodovacích a legislatívnych procesov bolo možné badať už počas jej prvého predsedníctva, do toho nového von der Leyenová vstúpila s odhodlaním zbaviť sa kolegov, ktorí boli voči jej praktikám kritickí.
To napokon stálo pozíciu aj bývalého francúzskeho eurokomisára Thierryho Bretona. Bretona síce francúzska vláda opäť do funkcie nominovala, no následne oznámil, že z pozície odchádza. Ako dôvod uviedol zákulisné hry von der Leyenovej, ktorá údajne tlačila na Elyzejský palác, aby nominoval iného kandidáta výmenou za atraktívnejšie portfólio.
Pre svoje metódy si von der Leyenová od magazínu Politico vyslúžila titul „cisárovná Ursula“.
