LONDÝN. Veľké európske šelmy zažívajú pozoruhodný zvrat vo svojich osudoch. Po desiatkach tisíc rokov prenasledovania, ktoré vyhubilo šabľozubých tigrov, hyeny a jaskynných levov, začali v poslednom čase počty predátorov na kontinente stúpať, napísal britský The Guardian.
V celej kontinentálnej Európe sa vďaka ochranárskym opatreniam zavedeným pred niekoľkými desaťročiami dramaticky zvýšil počet medveďov, vlkov, rysov a rosomákov.
V Európe teraz žije približne 20 500 medveďov hnedých, čo je od roku 2016 nárast o 17 percent, zatiaľ čo počet rysov ostrovidov stúpol o 12 percent na 9400 jedincov.
Na kontinente teraz žije 1300 rosomákov severských, čo predstavuje nárast o 16 percent, a pozoruhodné je, že európska populácia voľne žijúcich vlkov vyskočila o 35 percent na 23-tisíc jedincov, napísal The Guardian.
Lepšie si počínal už len šakal obyčajný. Jeho populácia, ktorá sa sústreďuje v južnej Európe, je teraz na úrovni 150-tisíc jedincov, čo je nárast o 46 percent od roku 2016.
Príbeh záchrany rysa iberského
Zvieratá, ktoré boli kedysi lovené ako škodcovia, zatiaľ čo sa ich životné prostredie menilo na poľnohospodársku pôdu, sa vracajú. Po celej Európe sa opäť ozýva vytie vlka či bručanie medveďa.
Najvýraznejší návrat medzi kontinentálnymi šelmami v tomto storočí zažil rys iberský (Lynx pardinus). Pred 25 rokmi žilo v ich poslednej bašte v južnom Španielsku menej ako 100 týchto mačkovitých šeliem.
Rys iberský, menší a pestrejšie sfarbený príbuzný rysa ostrovida, bol najohrozenejšou mačkovitou šelmou planéty. Teraz sa jeho status zmenil z "kriticky ohrozeného" na "zraniteľný", pretože jeho počet prudko stúpol.
Rys iberský. (zdroj: Junta de Andalucía/Wikipedia)Záchrana rysa si však vyžiadala značné politické opatrenia a investície. Andalúzia musela prijať zákony zakazujúce majiteľom pozemkov klásť pasce.
Štát spustil rozsiahlu propagačnú kampaň, ktorej cieľom bolo presvedčiť majiteľov poľovníckych pozemkov, aby začali rysa vnímať ako prínos pre ekosystém, a nie ako škodnú.
Počiatočné výdavky na financovanie ochrany rysov dosiahli 33 miliónov eur. Na to nadviazali ďalšie investície do prác na opätovnom rozšírení rysa do ďalších oblastí Španielska a Portugalska, pričom väčšinu prostriedkov poskytla EÚ.
Je to pozoruhodný a povzbudivý príbeh, aj keď zároveň vyvoláva množstvo kontroverzných otázok, ktoré sa stanú jednou z tém konferencie OSN o biodiverzite, ktorá sa koná tento týždeň v Ríme.
Kto je vlastne miestny obyvateľ?
Ako bude Európa žiť s rastúcou populáciou vlkov, medveďov a rysov? Ako môžu byť miestnym obyvateľom riadne kompenzované škody spôsobené predátormi, ktoré napádajú stáda oviec, kôz alebo sobov? A kto by mal tieto náhrady platiť?
To sú kľúčové otázky, pretože návrat európskych šeliem môže na jednej strane potešiť milovníkov divokej prírody, ale na druhej strane vytvárať ostré spory medzi ochrancami prírody a miestnymi obyvateľmi.
Pred dvomi rokmi poľovníci zastrelili vo Švédsku 54 vlkov, čo vyvolalo hnev ochrancov prírody, ale aj spokojnosť miestnych poľnohospodárov, ktorí považovali tieto šelmy za hrozbu pre svoje živobytie. Jedna skupina vedcov sa však pred summitom o biodiverzite v Ríme pýta: kto je vlastne miestny obyvateľ?
Kosatky poznajú módne trendy, nosia klobúky z mŕtvych lososov. Vedci nevedia prečo Čítajte Skupina vedená Hannou Petterssonovou z univerzity v Yorku tvrdí, že v Európe panuje znepokojujúca nejasnosť v tom, kto je "miestny", a toto zlyhanie vedie k "zavádzaniu nespravodlivých a neefektívnych stratégií, ako sa vysporiadať s šelmami".
V zásade ide len o európsky problém. V iných častiach sveta majú pôvodní obyvatelia osobitné práva a ochranu. V Európe však žije iba jeden pôvodný národ: Sámovia, ktorí obývajú oblasť rozkladajúcu sa na území Švédska, Nórska, Fínska a Ruska.
"Pre zvyšok kontinentu môže byť miestnym obyvateľstvom prakticky ktokoľvek, čo sťažuje pochopenie toho, s kým treba spolupracovať na vývoji mechanizmov spolužitia," napísala Petterssonová a jej tím v práci, ktorá bola tento mesiac publikovaná v časopise People and Nature.
Medzi najproblematickejšie miesta patria Pyreneje, kde sa rozširujú medvede, vlci v Taliansku a rosomáci v Škandinávii.
"V minulosti sme žili s vysokými počtami týchto šeliem, ale vtedy platilo, že je možné udržať ich na uzde násilím a strachom. Teraz už to urobiť nemôžeme. Nemôžete len tak vyjsť von a zastreliť medveďa alebo vlka, inak vám hrozí pokuta alebo väzenie," povedala Petterssonová.
Vrany vycítia hrozbu. Nepriateľských ľudí si pamätajú roky Čítajte Podľa jej slov bude potrebné nájsť spravodlivú a vyváženú politiku, ako sa vysporiadať so šelmami na konkrétnych miestach.
Systém, ktorý zveličuje škody spôsobené predátormi, môže viesť k zbytočnému a kontroverznému zabíjaniu, zatiaľ čo systém, ktorý problém podceňuje, spôsobí miestnym ľuďom nespravodlivé ťažkosti tým, že im zabráni v kompenzáciách, ktoré si za škody spôsobené predátormi zaslúžia.
"Musíme nájsť spôsob, ako spojiť skutočné miestne znalosti s vedeckými poznatkami," povedala Petterssonová denníku The Guardian. "Ale to sa nám zatiaľ nedarí. "
