BERLÍN, BRATISLAVA. Šestnásť rokov viedli kresťanskí demokrati (CDU/CSU) na čele s Angelou Merkelovou Nemecko, až kým ich v roku 2021 nevystriedali sociálni demokrati (SPD) a ich kancelár Olaf Scholz. Po troch rokoch sa však CDU/CSU do čela nemeckej politiky vracia – aj keď výrazne iná od čias Angely Merkelovej.
Najhorúcejší kandidát na kancelára Friedrich Merz má pred sebou úlohu poskladať stabilnú koalíciu - aj keď tesný neúspech proruskej strany mu tento krok zásadne uľahčil.
Navyše výrazný úspech protiislamskej Alternatívy pre Nemecko (AfD) ukazuje, že Merz bude musieť nájsť partnerov aj na riešenie horúcej témy – migrácie a bezpečnosti.
AfD, ktorú pre podozrenia z pravicového extrémizmu monitoruje Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV), zdvojnásobila svoju podporu oproti minulým voľbám.
Predčasné voľby tiež ukázali, nakoľko rozdelené je Nemecko geograficky – keďže AfD sa darilo primárne v bývalej NDR. Mladí ľudia odmietajúci AfD zase dali prednosť ľavicovej strane Die Linke a strácajú dôveru v mainstreamové strany.
Voliť bolo tiež rekordných 83 percent voličov - najviac od zjednotenia Nemecka.
Pozrite si šesť vecí, ktoré ukázali nemecké voľby.
1. Najmocnejší muž, ktorý má zachrániť Európu
Najmocnejší muž Európy. Týmto titulom označil nemecký týždenník Spiegel víťaza volieb, lídra CDU Friedricha Merza. Strana, ktorú osemnásť rokov viedla Angela Merkelová, sa vrátila k moci s lepším výsledkom ako v minulých voľbách - aj keď sa jej nepodarilo prekročiť odhadovanú 30-percentnú hranicu. Merz je však jasným favoritom na post kancelára.
Bývalý korporátny právnik sa netají sa tým, že chce stranu vrátiť ku koreňom a zbaviť sa Merkelovej dedičstva – kľúčovými témami má byť ekonomické oživenie Nemecka, pritvrdiť však chce aj v otázke migrácie.
Už predvolebná spolupráca s krajne pravicovou AfD – aj keď len pri schválení nezáväznej rezolúcie o sprísnení udeľovania azylu a kontrolách na hraniciach - vyvolala v Nemecku nevôľu.
Napriek tomu Spiegel píše, že jeho najdôležitejšou úlohou v nasledujúcich štyroch rokoch bude „obnoviť dôveru v politický stred a, čo je dôležitejšie, v samotný systém, v nadradenosť liberálnej demokracie nad autoritárskymi prístupmi“. Ak sa mu to nepodarí, o štyri roky už môže AfD voľby v Nemecku vyhrať.
Merkelová ho vytláčala, Merz chce teraz naštartovať Nemecko Čítajte O budúcnosti Európy hovoril Merz aj vo svojich prvých povolebných vyjadreniach. Paradoxne kritizoval aj amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý len chvíľu predtým označil víťazstvo konzervatívcov za „skvelý deň pre Nemecko a USA pod vedením gentlemana s menom Donald J. Trump“ a zdôraznil, že Nemcov už unavoval program „bez zdravého rozumu, najmä v oblasti energetiky a imigrácie“.
Merz povedal, že Trump dal „jasne najavo, že tejto administratíve je osud Európy celkom ľahostajný“ a že Nemecko uvidí, či sa bude dať ešte rozprávať o NATO v súčasnej podobe. Odmietol tiež zasahovanie americkej administratívy, najmä magnáta Elona Muska, do predvolebnej kampane.
Merz sa jasne postavil aj za Ukrajinu a trvá na tom, že Kyjev musí byť súčasťou mierových rokovaní.
