Aj keď výsledkom volieb v Nemecku bude zrejme vznik veľkej koalície bez krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko, vzhľadom na zmenu bezpečnostného prostredia tu je riziko, že štandard ľudských práv, zelenej politiky či sociálneho štátu sa nevyhnutne zníži.
"Z pohľadu politického analytika sa to začína stanovením rozpočtových priorít, keďže rozpočty sú zvyčajne hrou s nulovým súčtom. To nevyhnutne povedie k tvrdej konkurencii medzi výdavkami na obranu a sociálnymi politikami. To je dilema, ktorej bude čeliť každá vláda, či už vedená demokratickými stranami, alebo ovplyvnená vznikajúcimi pravicovopopulistickými silami," hovorí pre SME GEORGIOS KOLLIARAKIS, expert Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy (DGAP), ktorý sa zaoberá bezpečnostnou politikou a strategickým prognózovaním.
V nemeckých voľbách vidí príležitosť na strategické prebudenie Európy, ale aj riziko, že zhoršenie situácie dotlačí krajiny k uprednostňovaniu národných záujmov.
V rozhovore sa dočítate:
- Aké príležitosti a riziká môžu vyplynúť z volieb v Nemecku,
- či už politické elity dostatočne vnímajú bezpečnostné riziká,
- čo im bráni v tom, aby konali ráznejšie,
- či hrozí, že Nemecko pre vnútorné problémy a národné záujmy prestane riešiť problémy na európskej úrovni.
Ak by ste mali stručne zhodnotiť riziká a príležitosti, čo môže vyplynúť z výsledkov nemeckých volieb?
Dr. Georgios Kolliarakis. (zdroj: DGAP)Perspektíva globálneho poriadku pod vedením Američanov čoraz viac znepokojuje mnohých v západnom svete. Vidím tu prierezové riziko, ale začnem príležitosťami.
Je tu väčšie povedomie o potrebe investovať viac do obrany, aj keď medzi politickými elitami ešte nie dostatočné. Už dlho sa automaticky spoliehame na USA v transatlantickom zmysle a signály o tom, že to nie je zaručené, sú evidentné minimálne od roku 2017. Reakcie však mali podobu prekvapenia a paniky.
Aby ste si vybudovali „svaly“, teda schopnosti a myslenie na to, čo sa už roky nazýva strategická autonómia, potrebujete určité zmýšľanie, ktoré chýba. Ako môžete vybudovať vojenské spôsobilosti bez toho, aby ste z nich urobili strategickú prioritu? Tejto výzve bude čeliť každá vládna koalícia v Nemecku a celej Európe.
Rozpoznať problém nestačí – treba konať. Z pohľadu politického analytika sa to začína stanovením rozpočtových priorít, keďže rozpočty sú zvyčajne hrou s nulovým súčtom. To nevyhnutne povedie k tvrdej konkurencii medzi výdavkami na obranu a sociálnymi politikami.
To je dilema, ktorej bude čeliť každá vláda, či už vedená demokratickými stranami, alebo ovplyvnená vznikajúcimi pravicovopopulistickými silami. Rozhodujúcou otázkou je, ako to vlády zvládnu a odkomunikujú s občanmi.
Spomenuli ste trend postupného sťahovania sa USA z Európy a prenosu pozornosti na Tichomorie. Americký viceprezident JD Vance a minister obrany Pete Hegseth zhodou okolností vystúpili asi týždeň pred nemeckými voľbami. To možno znásobuje šok v Nemecku.
Z viacerých verejných vyhlásení bol zjavný šok a prekvapenie. Nepatrím však medzi tých, ktorých výroky pána Vancea prekvapili. Hoci boli jeho komentáre trápne, nemali byť neočakávané.
Po rokoch európskej kritiky tohto krídla Republikánskej strany USA predniesol pán Vance dobre štruktúrovaný, aj keď pokrytecký prejav, ktorý pôsobil ako akási poučujúca prednáška a určil tón budúcich vzťahov s americkou administratívou.
Vráťme sa k rizikám a príležitostiam, pretože, ako ste povedali, je to o politike. Aj nová koalícia v Nemecku bude musieť čeliť dileme výdavkov na obranu oproti iným veciam. Či už ide o sociálne výdavky a izolacionizmus, alebo viac Európy a viac obrany. To ovplyvňuje celú Európsku úniu a kontinent. Kam môže Nemecko zájsť od tohto bodu z hľadiska obrany, bezpečnosti a svojho vplyvu na Európu?
Budíček znie od roku 2017 – brexit, prvá Trumpova administratíva, vojna na Ukrajine. Vnímanie medzi elitami a bežnou populáciou sa zmenilo, ale stále nevidím, že by sa objavilo skutočné strategické myslenie. Mám tým na mysli dve veci.
