Ukrajina Rusko Online: Ukrajina čoskoro podpíše dohodu o nerastných surovinách, tvrdí Trumpov poradca

Trump a Putin sa vraj 9. mája stretnú v Moskve, keď Rusko bude oslavovať víťazstvo Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne.

Informuje o tom francúzsky portál Le Point s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Podľa webu Trumpov osobitný splnomocnenec pre Ukrajinu a Rusko Kellogg totiž predpokladá, že americko-ruské rokovania o mieri na Ukrajine sa ukončia do 9. mája.

Aké víťazstvo by však oslávili Vladimir Putin a Donald Trump 9. mája 2025? Menej víťazstvo spojencov z roku 1945 a viac ich spoločné víťazstvo v mierových rokovaniach o Ukrajine, dodáva Le Point.

Kancelár Scholz sa rozprával so Zelenským o spôsoboch dosiahnutia spravodlivého mieru na Ukrajine.

Olaf Scholz vyhlásil, že Európa je odhodlaná chrániť suverenitu Ukrajiny. V telefonáte s Volodymyrom Zelenským hovorili o mieri, ktorý bude pre Ukrajinu spravodlivý.

"Nemecko a Európa sa musia držať svojich pozícií, konkrétne toho, že nenecháme Ukrajinu osamote a nebudeme rozhodovať nad jej hlavami a že zabezpečíme, aby Ukrajina bola krajinou, ktorá si môže vybrať vlastnú vládu," uviedol Scholz na poslednom predvolebnom podujatí pred nedeľnými predčasnými parlamentnými voľbami.

Scholzov hovorca Steffen Hebestreit oznámil, že kancelár telefonoval s ukrajinským prezidentom.

Vzhľadom na bilaterálne rozhovory medzi predstaviteľmi Spojených štátov a Ruska o riešení konfliktu, z ktorých boli Ukrajina aj Európa dosiaľ vylúčené, sa Scholz a Zelenskyj zhodli, že "Ukrajina musí byť pri stole budúcich rokovaní o mieri na Ukrajine a otázky o európskej bezpečnosti musia byť diskutované spoločne s Európanmi," uviedol vo vyhlásení hovorca.

Zelenskyj na sociálnej sieti X napísal, že poďakoval nemeckému kancelárovi za prínos Nemecka k ochrane tisícov životov a za jeho vedúcu úlohu pri posilňovaní protivzdušnej obrany Ukrajiny.

"Od začiatku ruskej invázie Nemecko poskytlo Ukrajine celkovú pomoc vo výške 43,6 miliardy eur. Ukrajinský ľud si takúto silnú podporu bude vždy pamätať," uviedol ukrajinský prezident na X.

Podľa slov Zelenského tiež informoval Scholza o štvrtkovom stretnutí s vyslancom prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kelloggom v Kyjeve.

Zelenskyj informoval Scholza aj o ďalších kontaktoch so zahraničnými lídrami vrátane štvrtkového telefonátu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Nemecko vytrvá v podpore Ukrajiny a zvýši tlak na USA, aby videli, že stratia veľa, ak uhnú od liberálnych demokracií.

Povedala to nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.

"Zvyšujeme tlak na Američanov, (aby sme im ukázali), že stratia veľa, ak už viac nebudú stáť po boku liberálnych demokracií v Európe," vyhlásila Baerbocková počas prejavu na predvolebnej kampani v meste Postdam.

Nemecká ministerka reagovala predovšetkým na rokovania, ktoré tento týždeň viedli Spojené štáty s Ruskom bez ukrajinských či európskych predstaviteľov. V pondelok uplynú tri roky od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu.

"Fiktívny mier - teda mier, ktorý nie je mierom, ale vydieraním alebo kapituláciou, nie je mier, ale pravý opak - ďalšia príprava na ešte väčšiu vojnu a násilie," povedala Baerbocková.

"To je dôvod, prečo budem podporovať Ukrajinu, kým to bude potrebovať - pretože to je náš mier... Nikto nemôže rozhodovať o vojne a mieri nad hlavami Ukrajincov alebo nás Európanov, a to je jasný nemecký postoj," dodala.

Podporu Ukrajine vyjadril aj hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit. "Vojna proti Ukrajine, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom, sa musí skončiť čo najrýchlejšie a s rešpektom k ukrajinskej zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti," uviedol.

"Ako zástancovia slobody a demokracie, my ako Nemci, ako Európania, pevne stojíme na strane Ukrajiny. So sumou 44 miliárd eur je Nemecko druhým najväčším bilaterálnym darcom na Ukrajine a túto krajinu budeme naďalej podporovať," dodal Hebestreit.

Odmietol zároveň akékoľvek akceptovanie prípadného posunutia hraníc v rámci mierovej dohody. (TASR)

Trump nepovažuje Zelenského účasť na rokovaniach o ukončení vojny za nevyhnutnú.

"Nemyslím si, že je veľmi dôležité, aby bol na rokovaniach. Je tam už tri roky. Veľmi sťažuje uzatváranie dohôd," povedal Trump v rozhovore pre rozhlasovú sieť Fox News Radio.

"Sťažuje sa, že nie je na stretnutí, ktoré máme so Saudskou Arábiou a na ktorom sa snažíme sprostredkovať mier. Už tri roky sa zúčastňuje na stretnutí a nič sa nedosiahlo," dodal.

Trump v Bielom dome na stretnutí s americkými guvernérmi povedal, že mal "veľmi dobré" rozhovory s utinom, s Ukrajinou však podľa jeho slov také dobré rozhovory nemal. "Oni nemajú žiadne karty, ale hrajú to tvrdo. Ale nedovolíme, aby to pokračovalo," vyhlásil prezident. (TASR)

Podiel ukrajinských utečencov, ktorí sa plánujú vrátiť domov, klesol do konca roka 2024 na 43 zo 74 percent v decembri 2022.

Ako informuje web Kyiv Independent, uvádza to štúdia ukrajinského think-tanku Centrum pre hospodársku stratégiu (CES), ktorú zverejnili v piatok.

Podľa štúdie je v súčasnosti v zahraničí približne 5,2 milióna ukrajinských utečencov. Masový exodus vrcholil v marci 2022, keď z Ukrajiny v priebehu niekoľkých týždňov utieklo 2,5 milióna ľudí po tom, ako Rusko odštartovalo vojnu proti ich krajine. Odliv sa odvtedy spomalil, minulý rok z Ukrajiny odišlo asi 300-tisíc ľudí.

Väčšina utečencov pochádza zo severných a východných regiónov Ukrajiny. Z Kyjeva je 18 percent z nich, nasleduje Charkovská (13,8 percenta) a Donecká oblasť (9,5 percenta), zistila štúdia. (SITA)

Ukrajina dohodu o nerastných surovinách podpíše v najbližšej dobe, tvrdí poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť

"Pozrite, tu je základ, prezident Zelenskyj túto dohodu podpíše a uvidíte, že vo veľmi krátkom čase, a to je pre Ukrajinu dobré," povedal Mike Waltz na Konferencii konzervatívnej akcie (CPAC), ktorá sa v týchto dňoch koná neďaleko Washingtonu.

Pôvodný návrh dohody hovoril o tom, že Washington by získal 50 percent ukrajinských nerastných surovín - medzi nimi grafit, urán, titán a lítium, ktoré je kľúčovou zložkou batérii do elektrických vozidiel. (TASR)

Ukrajinca odsúdili v Poľsku na osem rokov väzenia za prípravu sabotáží v mene Ruska.

Ukrajinec bol obvinený z účasti v organizovanej zločineckej skupine, ktorá pripravovala diverzné akcie a chystala sa podpáliť objekty na rôznych miestach vo Vroclavi vrátane továrne na farby vo vlastníctve USA.

Príslušníci Agentúry pre vnútornú bezpečnosť (ABW), poľskej kontrarozviedky, ho zadržali v januári 2024 a odvtedy bol vo väzbe. ABW tvrdí, že ho naverbovalo Rusko.

Muž obvinenia poprel, priznal sa však, že od neznámej osoby prijal online objednávku na spáchanie podpaľačského útoku výmenou za peniaze.

Na jeseň prokuratúra požiadala vroclavský súd, aby Ukrajinca odsúdil bez procesu, pričom sa s ním dohodla, že dobrovoľne prijme nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov.

Žiadosť prokuratúry však súd v októbri 2024 zamietol a rozhodol, že sa bude konať riadny proces. Zdôvodnil to tým, že navrhovaný trest je nízky. Obžaloba počas procesu žiadala trest päť rokov väzenia, obhajoba presadzovala oslobodenie spod obžaloby.

V tomto prípade boli obvinené ďalšie štyri osoby. V súvislosti s inými činmi sabotáže alebo špionáže polícia zatkla viac ako desať ďalších osôb s poľským, ukrajinským a bieloruským občianstvom. (TASR)

Tri roky od začiatku vojny na Ukrajine pracuje v Nemecku takmer 300-tisíc Ukrajincov.

Viac ako 245-tisíc z nich je v zamestnaneckom pomere, ktorý podlieha odvodom na sociálne zabezpečenie.

Ukrajinci pracujú v Nemecku najmä v priemysle, obchode, zdravotníctve, sociálnych službách, stavebníctve a v stravovacích službách. Najaktuálnejšie údaje, ktoré má BA k dispozícii, sú za november 2024. Pre porovnanie, na začiatku ruskej vojny proti Ukrajine vo februári 2022 pracovalo v Nemecku o 230.500 Ukrajincov menej. Podľa Spolkového štatistického úradu (Destatis) sa počet Ukrajincov v Nemecku od ruskej invázie celkovo zvýšil viac ako osemnásobne na 1,256 milióna (stav k 31. októbru 2024).

V súčasnosti eviduje krajina  211 000 Ukrajincov ako nezamestnaných. Ďalších 98 000 osôb sa zúčastňuje na integračných kurzoch, 29 000 na jazykových kurzoch súvisiacich s prácou a 21 000 na iných programoch, ktoré majú zlepšiť uplatnenie na trhu práce. (TASR)

Česko a ďalšie štáty chcú zintenzívniť pomoc, vyhlásil český prezident po telefonáte so Zelenským.

"Práve som hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Uistil som ho, že má našu plnú podporu. Veľmi dobre vieme a nezabudneme, kto je v tejto vojne obeťou a kto agresorom.

Spolu s ďalšími európskymi štátmi hodláme zintenzívniť našu pomoc Ukrajine v jej statočnom a spravodlivom boji," uviedol Pavel s tým, že Ukrajina nebojuje len za svoju slobodu a bezpečnosť, ale aj za slobodnú a bezpečnú budúcnosť Česka.

Splnomocnenec amerického prezidenta Trumpa pre vojnu na Ukrajine Kellogg ocenil rokovania v Kyjeve i Zelenského.

Rokovania s ukrajinským prezidentom označil za "rozsiahle a pozitívne" a dodal, že v Kyjeve diskutoval tiež so Zelenského "talentovaným bezpečnostným tímom".

Kellogg tiež označil ukrajinského prezidenta za "bojovného a odvážneho vodcu krajiny, ktorá je vo vojne" s Ruskom.

Americký prezident Donald Trump pritom tento týždeň označil Zelenského ako "diktátora bez volieb", ktorý odviedol hroznú prácu, keď podľa Trumpa začal vojnu, už nemôže vyhrať.

Ukrajinský prezident ocenil, že jeho schôdzka s generálom Kelloggom "obnovila nádej". A tiež uviedol, že "potrebujeme silné dohody s USA – dohody, ktoré budú skutočne fungovať", a že dal svojmu tímu pokyn, aby pracoval rýchlo a rozumne.

"Ekonomika a bezpečnosť musia ísť vždy ruka v ruke a na detailoch týchto dohôd záleží - čím lepšie sú štruktúrované, tým lepšie sú výsledky," napísal Zelenskyj.

Zelenskyj s Kelloggom diskutoval o situácii na fronte, o potrebe oslobodiť všetkých ukrajinských vojnových zajatcov zadržiavaných v Rusku a o potrebe "jasného a spoľahlivého systému bezpečnostných záruk, ktorý zabezpečí, že sa táto vojna už nikdy nevráti a že Rusko už nikdy nezničí životy". Podľa Zelenského mier potrebuje Ukrajina, Európa, Amerika aj celý svet.

Za sériou Trumpových ostrých vyjadrení z minulých dní bol podľa médií návrh dohody, predložený americkou vládou, na základe ktorej by sa Ukrajina vzdala práva na časť svojho nerastného bohatstva. Obe strany o parametroch návrhu oficiálne neinformovali, Zelenskyj ale potvrdil, že ho odmieta.

Server Axios s odvolaním sa na nemenované zdroje vo štvrtok napísal, že Washington a Kyjev teraz rokujú o "vylepšenom" návrhu dohody o vzácnych nerastoch.

Z upraveného návrhu boli odstránené niektoré články, ktoré vadili Ukrajincom. Dohoda o vzácnych nerastoch bola vo štvrtok v Kyjeve jednou z tém diskusií medzi Zelenským a splnomocnencom Kelloggom. (ČTK)

Poľský prezident Duda vyzval Zelenského na pokojnú spoluprácu s prezidentom USA Trumpom.

Duda telefonát so Zelenským označil za úprimný. Duda zdôraznil, že podľa jeho presvedčenia neexistuje iná cesta k ukončeniu vojny a dosiahnutiu trvalého mieru na Ukrajine než s podporou Spojených štátov.

"Preto som prezidentovi Zelenskému navrhol, aby zostal oddaný kurzu pokojnej a konštruktívnej spolupráce s Donaldom Trumpom," vyhlásil Duda.

Telefonát poľského a ukrajinského prezidenta nasledoval po nedávnych rokovaniach s vyslancom prezidenta USA pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kelloggom, s ktorým sa počas týždňa obaja stretli.

Poľský prezident vyjadril dôveru, že americká stratégia vyjednávania je založená na dobrej vôli a úprimnosti. Zároveň uviedol, že nepochybuje o tom, že Trump vníma zodpovednosť za globálnu stabilitu a mier. (TASR)

Ruské útoky počas uplynulého dňa zabili dvanásť civilistov, tvrdia regionálne ukrajinské úrady.

Pri ruskom útoku na Doneckú oblasť zahynulo sedem ľudí a ďalších dvaja utrpeli zranenia, uviedol gubernátor oblasti Vadym Filaškin.

Útoky na mesto Nikopoľ v Dnepropetrovskej oblasti zabili dvoch ľudí a jednu civilistku zranili, informoval gubernátor oblasti Serhij Lysak.

Terčom Rusov sa stala aj Chersonská oblasť, kde útoky pripravili o život dvoch civilistov a ďalších dvoch zranili, konštatoval jej šéf Oleksandr Prokudin. V Záporožskej oblasti podľa tamojšieho gubernátora Ivana Fedorova počas ruského útoku zomrel jeden muž a jedna žena utrpela zranenia. (SITA, Kyiv Independent)

Ruský súd odsúdili osem ľudí z terorizmu riadeného ukrajinskými tajnými službami.

Väčšina odsúdených boli muži po dvadsiatke, ktorí "podľa inštrukcií ukrajinských špeciálnych služieb vykonali podpaľačské útoky na dopravnú infraštruktúru a dobrovoľnícke organizácie".

Odsúdení mali plánovať útoky na vojenské kasárne a podľa federálnej bezpečnostnej služby súd ich za terorizmus odsúdil na 16 až 22 rokov väzenia.

Rusko tvrdí, že na východe Ukrajiny obsadilo ďalšie dve dediny.

Obsadené dediny Nadeždynka a Novosilka sa nachádzajú v Doneckej oblasti približne desať kilometrov východne od hraníc s Dnepropetrovskou oblasťou.

Ruské jednotky od minulého leta zaznamenali na východe Ukrajiny len malé posuny. Podľa agentúry AFP morálku v Rusku posilnil americký prezident Donald Trump, ktorý začal rokovať s Kremľom a kritizovať Ukrajinu.

Podľa AFP si Kremeľ stanovil za cieľ ovládnuť celú Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť, o ktorých tvrdí, že ich anektoval, a to aj bez toho, aby mal nad nimi plnú kontrolu. Voči Dnepropetrovskej oblasti Rusko žiadne oficiálne územné nároky nevyjadrilo. (TASR)

Rusko plánuje oznámiť víťazstvo voči Ukrajine a NATO na výročie začiatku vojny, tvrdí ukrajinské obranné spravodajstvo.

Zároveň Moskva pripravuje rozsiahlu propagandistickú dezinformačnú kampaň.

V najbližšom období sa budú najčastejšie šíriť naratívy ako „Západ zradil Ukrajinu“, „Moskvu ani Washington nezaujímajú názory Európanov a Ukrajincov“, „USA a Rusko uzavreli dohodu za chrbtom Ukrajiny“, „Ukrajinská vláda je nelegitímna“, „Ukrajinská armáda prehráva na bojisku“ a „Skorumpovaní ukrajinskí činitelia rozkrádajú miliardy dolárov z americkej pomoci“.

Kremeľ nariadil svojim spravodajským službám, aby využili rokovania medzi USA a Ruskom, ktoré sa konali 18. februára v Saudskej Arábii, na informačné útoky.

Budú sa snažiť manipulovať s touto udalosťou, aby ovplyvnili verejnú mienku, dodáva ukrajinské obranné spravodajstvo. (SITA, Ukrajinská pravda)

USA sa snažia postaviť Rusko proti Číne, tvrdí bieloruský prezident Lukašenko.

"Zdá sa mi, že sa snažia postaviť Rusov proti Číňanom. Rusi to nesmú dovoliť," povedal Lukašenko vo vyhlásení, ktoré zverejnila jeho kancelária. Uviedol tiež, že prípadná dohoda o ukončení konfliktu na Ukrajine by mohla priniesť Bielorusku pozitíva i negatíva.

Lukašenko umožnil ruskej armáde využiť bieloruské územie na vpád na Ukrajinu vo februári 2022. Na Bielorusko sú v dôsledku tejto podpory, ako aj zásahu voči protestom po sporných prezidentských voľbách z roku 2020, uvalené prísne západné sankcie, pripomenula AFP.

Bieloruský líder v piatok uviedol, že dohoda o ukončení bojov by bola "pravdepodobne v niektorých miestach v náš prospech, no v iných sotva".

"Ak sa sem vrátia všetky tie zahraničné firmy, najskôr americké a potom iné, európske, súťažiť na našom trhu nebude ľahké. Ale všetci potrebujú potraviny," povedal.

Bielorusko je významným producentom hnojív a pred rokom 2020 bol ich dôležitým dodávateľom do Európskej únie, doplnila AFP. (TASR)

Tri scenáre, čo by znamenalo nasadenie európskych jednotiek na Ukrajine, hovorí odborník Savill.

Prvou možnosťou je podľa neho veľká pozemná sila, ktorá by teoreticky bola schopná bojovať, ak by Rusko opäť zaútočilo, tvrdí to Matthew Savill, riaditeľ vojenských vied v think tanku Royal United Services Institute. Išlo by pravdepodobne o 100 až 150-tisíc vojakov, čo je množstvo, aké navrhoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Vzhľadom na to, že USA vylučujú svoju účasť, a vzhľadom na personálne obmedzenia, však nie je jasné, či Európa bude schopná taký počet vojakov poskytnúť.

Savill považuje za najviac realistickú druhú alternatívu, teda vyslanie „niekoľko desiatok tisíc vojakov s európskymi brigádami na niektoré frontové línie“. Takáto pomoc by bola obmedzenejšia, ale zároveň by znamenala, že ak by Rusko znovu zaútočilo na Ukrajinu, európske krajiny by boli zatiahnuté do konfliktu.

Tretím, ešte obmedzenejším variantom, by bola „výcviková sila“ umiestnená na Ukrajine. Tá by školila ukrajinskú armádu a mohla by zasiahnuť v prípade vojenskej krízy.

Najväčšie nadšenie ohľadom nasadenia vojakov na Ukrajine prejavilo Francúzsko. Ochotu v pondelok pripustil aj britský premiér Keir Starmer a Švédsko tiež naznačilo, že jeho účasť je možná. Nemecký kancelár Olaf Scholz ale uviedol, že diskusie o takomto kroku sú predčasné, vzhľadom na širšiu neistotu ohľadom výsledku rokovaní medzi USA a Ruskom. Podobný postoj vyjadrilo aj Španielsko či Taliansko.

Podľa slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára je postoj jasný. „Slovensko nevyšle svoje vojská na územie Ukrajiny,“ povedal. Následné kroky podľa neho budú záležať na vývoji diskusie o mieri a o garancii bezpečnostných záruk Ukrajine a ďalším aktérom, čo by podľa ministra mohlo byť zaistené z úrovne Bezpečnostnej rady OSN. Samotné Rusko by z prítomnosti európskych jednotiek pravdepodobne tiež nebolo nadšené. (The Guardian)

Lídra nemeckej opozície Merza šokovali Trumpove vyhlásenia o Ukrajine.

Trump v stredu označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za "diktátora bez volieb", ktorý by sa "mal poponáhľať, inak mu nezostane žiadna krajina".

Ukrajinu Trump obvinil z vypuknutia vojny napriek tomu, že agresorom je Rusko. Kyjev sa podľa neho mal s Moskvou dohodnúť. Ukrajinský líder predtým v utorok obvinil Trumpa, že žije v dezinformačnom priestore, ktorý vytvorilo Rusko.

Merz pre verejnoprávny rozhlas rbb uviedol, že Trumpove vyjadrenia sú klasickou manipulačnou metódou, ktorou sa snaží vyobraziť obeť ako páchateľa. "Je to ruský naratív, takto to (prezident Vladimir) Putin prezentuje už roky a som úprimne dosť šokovaný, že Donald Trump si tieto názory osvojil," vyhlásil.

Podľa Merza je teraz dôležité, aby sa Európania "veľmi, veľmi rýchlo dohodli na spoločnej stratégii riešenia tejto otázky." Nemecký opozičný líder si myslí, že "prosby a žobranie" teraz nie sú správnym prístupom" a Európa musí v tejto veci vyvinúť vlastnú iniciatívu.

V ďalšom rozhovore pre televíziu ZDF Merz varoval, že Nemecko sa už nemôže spoliehať na vojenskú podporu Spojených štátov. "Musíme byť pripravení na to, že Donald Trump už nebude v plnej miere dodržiavať prísľub pomoci podľa zmluvy o NATO," povedal Merz s odkazom na klauzulu o vzájomnej obrane v aliancii.

"Je dôležité, aby Európania teraz skutočne vyvinuli maximálne úsilie na to, aby boli schopní brániť európsky kontinent vlastnými silami," uviedol Merz, ktorého kresťanskí demokrati (CDU) sú podľa prieskumov favoritmi pred nedeľnými predčasnými voľbami. (TASR)

Rusko v noci vyslalo proti Ukrajine 160 dronov a dve strely Iskander, tvrdí ukrajinské letectvo.

Údery spôsobili podľa letectva zrejme len materiálne škody, napísal server Ukrajinska pravda. Zranenia hlásené nie sú.

Najmenej 87 dronov obrana zostrelila nad mestami Charkov, Poltava, Sumy, Černihiv, Cherson, Žytomyr alebo Kirovohrad a tiež nad metropolou Kyjevom.

Časť útokov Rusko viedlo dronmi, ktoré Moskve dodáva Irán. Letectvo ale zaznamenalo aj dve balistické strely Iskander, ktoré Rusi vypálili na Odese z anektovaného ukrajinského polostrova Krym.

"Útoky nepriateľa spôsobili škody v Odese, Kyjeve, Poltave a Charkovskej oblasti," uviedlo letectvo. To rovnako dodalo, že ďalších 70 ruských dronov do cieľa nedoletelo, prípadne zmizlo z radarov.

Únia navrhuje navýšiť vojenskú pomoc Ukrajine o šesť miliárd eur.

Balík vojenskej pomoci v hodnote najmenej šesť miliárd eur by mal obsahovať všetko od 1,5 milióna delostreleckých granátov až po systémy protivzdušnej obrany, informoval bruselský server Politico. 

Cieľom je ukázať podporu Kyjevu, zatiaľ čo Spojené štáty a Rusko plánujú začať rozhovory o ukončení vojny.

Na vojenskej pomoci sa budú podieľať jednotlivé členské štáty EÚ, ktoré Kyjevu pomôcť chcú. Bude to teda určitá "koalícia ochotných", nie celá dvadsaťsedmička, nebude teda potrebné žiadne jednomyseľné schvaľovanie. Návrh spresňujúci zvýšenie pomoci bol rozoslaný jednotlivým štátom EÚ. 

Prvá rozprava o tomto dokumente by sa mala uskutočniť v pondelok v Bruseli na rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ. (ČTK)

Šéf maďarskej diplomacie sľúbil, že odloží predĺženie sankcií Európskej únie voči ruským jednotlivcom.

A to vrátane prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, aby sa predišlo „skomplikovaniu rusko-amerických rokovaní“.

Maďarský minister zahraničných vecí, ktorý je vo Washingtone na diplomatickej ceste, uviedol, že krajina je pod obrovským tlakom Bruselu, aby v predstihu schválila predĺženie sankcií.

„Je jasné, že európski provojnoví politici sa ponáhľajú vpred a snažia sa sťažiť budovanie mieru, pričom sa neustále snažia v Bruseli prijímať rozhodnutia rýchlosťou blesku, ktoré by mohli brániť procesu budovania mieru,“ povedal Szijjártó pre maďarské verejnoprávne médiá.

"Budeme blokovať akékoľvek rozhodnutie Bruselu, ktoré by mohlo sťažiť tieto rokovania," dodal. Napriek jeho rétorike Maďarsko tento týždeň súhlasilo s ďalším kolom sankcií voči Rusku. Tieto opatrenia, vrátane zákazu dovozu ruského hliníka, majú byť formálne prijaté v pondelok. (SITA)

Kedy bude schôdzka Trumpa s Putinom závisí aj od toho, či sa podarí dosiahnuť pokrok v ukončení vojny na Ukrajine.

V rozhovore s novinárkou Catherine Herridgeovou odvysielanom na sieti X americký minister zahraničia Marco Rubio tiež prezradil, že Trump je na ukrajinského prezidenta Zelenského, ktorého označil za diktátora, veľmi nazlostený.

V rozhovore povedal, že ruskej strane tlmočil, že stretnutie Trumpa a Putina sa uskutoční až keď bude jasné, čo bude jeho obsahom.

Trump v utorok naznačil, že sa s Putinom pravdepodobne stretne do konca februára. Americký minister povedal, že o načasovaní schôdzky lídrov nevie, šéf Bieleho domu však podľa neho chce zistiť, či má Rusko skutočne záujem o mier.

"Jediný spôsob je otestovať ich, v podstate ich osloviť a povedať: 'Dobre, myslíte to s ukončením vojny vážne? A ak áno, aké sú vaše požiadavky? Líšia sa vaše verejné požiadavky a vaše súkromné požiadavky?" priblížil Rubio. Delegácie v Rijáde sa podľa neho dohodli iba na tom, že budú "hovoriť o mieri".

"To, čo ponúknu, v čom sú ochotní ustúpiť, čo sú ochotní zvážiť, rozhodne o tom, či to s mierom myslia vážne alebo nie. V tomto štádiu však ešte nie sme," dodal minister.

Rusi sa v Rijáde ohradili voči NATO na východe, zdroj Financial Times potom výrok upravil.

Niektorí európski činitelia ale dávajú vzhľadom na neodhadnuteľný vývoj situácie okolo postojov amerického prezidenta Donalda Trumpa najavo obavy, doplnil denník.

Ruská delegácia vedená ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom sa v utorok v Rijáde po niekoľkých rokoch zišla so zástupcami americkej administratívy na čele so šéfom diplomacie Marcom Rubiom.

Obe strany podľa svojich vyjadrení zisťovali podmienky, za ktorých by bolo možné ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorú rozpútal pred tromi rokmi vpád ruských vojsk.

Jednou z ruských požiadaviek podľa FT bolo, aby aliancia stiahla svoje jednotky z východného regiónu, do ktorého patrí Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, pobaltské štáty, Rumunsko či Bulharsko.

Diaconescu ale následne v rozhovore s Digi24 vysvetlil, že svoje slová nevzťahoval k Rijádu, ale k vyjednávaniam v roku 2022. "Rusko požadovalo návrat Rumunska do jeho sféry vplyvu," povedal.

Bezpečnostný poradca rumunského prezidenta Cristian Diaconescu vyhlásil, že Američania požiadavku odmietli, v európskych politikoch však podľa neho vyvolal znepokojenie.

"Chápem to tak, že sa situácia môže zmeniť z hodiny na hodinu, zo dňa na deň," povedal podľa FT Diaconescu stanici Antena 3 v narážke na ostro kritické vyjadrenia, ktoré po rijádskej schôdzke adresoval Trump ukrajinskému prezidentovi Volodymyru Zelenskému. Nazval ho diktátorom bez volieb a vyzval ho na rýchle konanie, ak nechce prísť o svoju krajinu.

Moskva Trumpove slová víta a ruský prezident Vladimir Putin dal najavo, že je s úvodnými rokovaniami veľmi spokojný. Európske krajiny ani Ukrajina k rozhovorom pozvané neboli.

Rusko dlhodobo požaduje, aby sa Ukrajina nestala členom NATO, snaží sa ale tiež oslabiť vojenskú prítomnosť aliancie vo svojich niekdajších satelitných krajinách. V regióne panujú obavy, že sa Putin v prípade oslabenia pokúsi zaútočiť na krajiny v okolí Ukrajiny.

Činitelia z týchto krajín sa podľa FT snažia nového amerického prezidenta presvedčiť, aby nesúhlasil s oslabovaním pozície NATO na východe Európy, nie sú si však istí úspechom.

"Veľmi široko sme Washington informovali na rôznych úrovniach, ale nie som si istý, čo sa dostane k Trumpovi. Takže tu stále je riziko a obava, že Rusi do niečoho Washington vmanipulujú v rámci rokovaní o Ukrajine," citoval denník nemenovaného činiteľa.

Diaconescu dodal, že snahu Európy získať Trumpa na svoju stranu podporí na budúci týždeň návštevy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a britského premiéra Keira Starmera v Bielom dome.

"Môžete si byť istí, že budeme bojovať do posledného momentu, aby sa to nestalo," povedal o stiahnutí vojsk NATO z východného krídla Diaconescu. (ČTK)

Čína podporuje všetky snahy o mierové urovnanie vojny na Ukrajine, tvrdí šéf čínskej diplomacie Wang I.

Čína si podľa jeho slov uvedomuje, že vzniká príležitosť na dosiahnutie mieru, píše agentúra AFP.

Americká a ruská delegácia sa v utorok na rokovaniach v Saudskej Arábii dohodli na vytvorení tímov, ktoré budú rokovať o spôsobe ukončenia vojny na Ukrajine. Tá sa od februára 2022 bráni invázii ruských síl.

"Čína berie na vedomie, že výzvy na mierové rozhovory v poslednom čase pribúdajú a otvára sa priestor pre mier," uvádza sa vo Wangovom prejave na summite G20 z Johannesburgu, ktorý zverejnilo čínske ministerstvo zahraničných vecí. 

Peking podľa diplomata dúfa, že všetky strany zapojené do konfliktu dokážu dospieť k "udržateľnému a trvalému riešeniu, ktoré zohľadňuje záujmy ostatných".

Čína sa podľa agentúry Reuters týmto spôsobom postavila za iniciatívu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa snaží uzavrieť dohodu s Ruskom o zastavení bojov na Ukrajine. 

AFP napísala, že Trump chce konflikt vyriešiť urýchlene, zatiaľ čo Rusko vníma jeho pôsobenie ako šancu na získanie ústupkov.

Niektorí pozorovatelia stretnutie zástupcov USA a Ruska v Rijáde vnímajú ako diplomatický úspech Moskvy, ktorú sa predchádzajúca americká administratíva Joea Bidena pokúšala izolovať. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj schôdzku americko-ruskej delegácie kritizoval pre neúčasť Kyjeva.

Peking sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu snaží prezentovať ako neutrálna strana konfliktu, zostáva však blízkym politickým i hospodárskym spojencom Moskvy. Západné štáty vrátane USA Ukrajinu podporujú a Čínu kritizujú za to, že ťaženie Ruska odmieta odsúdiť, doplnila AFP. (TASR)

Poradca amerického prezidenta vyzval štáty NATO, aby do júna splnili záväzok dve percentá HDP na obranu.

Informovala o tom agentúra Jonhap.

"V júni tohto roku, na summite NATO, musíme byť stopercentní a potom sa poďme baviť o navýšení," uviedol Waltz. Európu vyzval, aby "ako partner" posilnila svoju vlastnú obranu. "Potom môžeme byť priateľmi a spojencami a viesť tieto ťažké rozhovory," dodal.

Z minuloročných odhadov Aliancie vyplýva, že v roku 2024 minimálnu požadovanú úroveň dosiahlo viac než 20 z 32 krajín. Podľa očakávaní dalo najviac na obranu Poľsko - až 4,1 percenta HDP.

Také Lotyšsko, ktoré plánuje tento rok minúť na obranu 3,45 percenta HDP, avizovalo, že v najbližších rokoch chce investovať až päť percent. Naopak, najmenej podľa údajov vyčleňuje Španielsko (1,28 percenta), pred ním je Slovinsko či Luxembursko (obe krajiny po 1,29 percenta). Slovensko vynakladá na obranu dve percentá HDP.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte hovorí, že členské štáty Aliancie budú musieť výdavky na obranu zvýšiť výrazne viac než na tri percentá HDP. O tom, koľko by to malo nakoniec byť, sa podľa neho bude rokovať na summite NATO, ktorý sa uskutoční od 24. do 26. júna 2025 v holandskom meste Haag. (TASR)

Rusko sa stále nevzdalo cieľov na Ukrajine, uviedla vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci Kaja Kallasová.

Ukázali to podľa nej kontakty medzi zástupcami Spojených štátov a Ruska. Na okraj summitu ministrov zahraničných vecí členských krajín skupiny G20 v Johannesburgu takisto povedala, že akékoľvek ústupky voči Rusku by vyslali nebezpečný signál ďalším agresorom, píše agentúra Reuters.

Rokovania v Juhoafrickej republike sa konajú v čase zvýšeného napätia v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom vyvolané komentármi prezidenta USA Donalda Trumpa a rusko-americkou schôdzkou v Saudskej Arábii, na ktoré Ukrajina ani zástupcovia Európy neboli prizvaní. 

Trump predtým takisto telefonoval so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, s ktorým sa onedlho plánuje aj osobne stretnúť.

"Z rozhovorov s Američanmi sme pochopili, že (Rusi) sa svojich cieľov nevzdali. Chcú získať čo najviac a ešte k tomu pridať niečo navyše," upozornila Kallasová. Varovala, že "ak dáme agresorovi všetko, čo má na podnose, vyšleme tým signál všetkým agresorom na svete, že to môžu urobiť tiež".

Niektoré nemenované krajiny sa však podľa jej slov teraz príliš sústreďujú na sprostredkovanie mierových rokovaní, hoci by mohli vyvíjať politický a hospodársky tlak na Rusko, aby vojnu ukončilo.

"Momentálne sa trochu prehliada, že Rusko v skutočnosti nechce mier," poznamenala šéfka diplomacie EÚ s tým, že pozornosť by sa mala naďalej zameriavať na podporu Ukrajiny, pretože čím je podľa nej "silnejšia na bojisku, tým silnejšia je za rokovacím stolom".

Trump v stredu označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za "diktátora bez volieb", ktorý by sa "mal poponáhľať, inak mu nezostane žiadna krajina". 

V tejto súvislosti nepodložene tvrdil, že Zelenskému dôverujú len štyri percentá Ukrajincov. Z ukrajinských prieskumov verejnej mienky pritom vyplýva, že Zelenskyj má dôveru viac než 50 percent obyvateľov Ukrajiny. 

Ukrajinský líder predtým v utorok obvinil Trumpa, že žije v dezinformačnom priestore, ktorý vytvorilo Rusko.

"Keď som to počula, najprv som si pomyslela: aha, asi si to pletie, pretože diktátor je očividne (ruský prezident Vladimir) Putin," uviedla Kallasová na margo vyjadrení Trumpa. Zelenskyj je podľa jej slov lídrom zvoleným v spravodlivých a slobodných voľbách.

Zelenského päťročné funkčné obdobie v úrade sa malo pôvodne skončiť v roku 2024. Parlament mu ho ale predĺžil z dôvodu vojnového stavu, v čase ktorého je na Ukrajine podľa jej zákonov výslovne zakázané usporiadať prezidentské či parlamentné voľby.

Kallasová sa na okraj summitu v Johannesburgu vyjadrila sa aj k myšlienke vyslať mierové sily na Ukrajinu, o ktorej tento týždeň na neformálnych summitoch v Paríži hovorili európski lídri.

Vysoká predstaviteľka EÚ takéto diskusie považuje pred uzavretím prímeria na Ukrajine za predčasné. Ukrajina podľa nej potrebuje skôr konkrétne bezpečnostné záruky, že Rusko na ňu už nezaútočí. História podľa Kallasovej ukázala, že prímeria boli len príležitosťou na "preskupenie a prezbrojenie". (TASR)