BERLÍN, BRATISLAVA. Sýriu náhle opustili po tom, ako im bojovníci z teroristickej organizácie Islamský štát pohrozili smrťou. Zbalili si iba to najdôležitejšie a bez akýchkoľvek konkrétnych plánov do budúcnosti vyrazili na nebezpečnú cestu do Európy.
„Cítila som, že jediný spôsob, ako môžem zachrániť svoje deti, je nasadnúť s nimi do člna,“ vraví pre SME 59-ročná Arwa Idreesová. „Žiadne slová nedokážu opísať hrôzu, ktorú sme počas plavby cítili.“
Rodina strávila na mori desať dní, kým sa dostala k brehom Talianska, odkiaľ časom odišla do Holandska a následne sa usadila v Nemecku.
Migrácia je v Európe horúcou otázkou už posledných desať rokov. V Nemecku však bude aj kľúčovou témou nedeľných parlamentných volieb. Nemecké politické strany občanom totiž sľubujú skoncovanie s migráciou a dokonca hovoria o nútených deportáciách ľudí – primárne utečencov z regiónu Blízkeho východu.
Podľa nemeckého Spolkového štatistického úradu prišli v roku 2015 do Nemecka približne dva milióny utečencov, pričom najväčšiu skupinu , takmer 900-tisíc ľudí, predstavovali Sýrčania, ktorí v Európe hľadali útočisko pred sýrskou občianskou vojnou.
„Európska únia síce nebola riadne pripravená na zabezpečenie žiadateľov o azyl, ktorí prišli v roku 2015, ale integračný proces sa v konečnom dôsledku z veľkej časti podaril,“ tvrdí pre denník SME Wiebke Judithová z organizácie Pro Asyl. „Na miestach, kde nemecká vláda pre utečencov vytvorila potrebnú štruktúru, ktorá im umožnila navštevovať integračné kurzy, a občianska spoločnosť tiež prispela k ich integrácii, vedú Sýrčania plnohodnotné životy.“
Pôvodná „willkommenskultur“, teda „vítacia kultúra“, sa však rokmi v Nemecku posunula až k výraznému nárastu popularity krajnej pravice. Migrácia dnes s ekonomikou predstavujú najdôležitejšie volebné témy, aj napriek tomu, že utečenci v Nemecku predstavujú iba necelé štyri percentá.
„Máme pocit, akoby všetky politické strany čakali, že im utečenci vyhrajú voľby. Nemecko čelí skutočne mnohým výzvam, ale všetci politici riešia predovšetkým migráciu,“ vraví Idreesová.
V článku sa dočítate:
- aké tabu porušili nemeckí politici,
- prečo v Nemecku na rozdiel od Francúzska nie sú getá,
- koľko percent utečencov z roku 2015 pracuje,
- kde migranti pracujú,
- kto skutočne predstavuje v Nemecku nebezpečenstvo.
Du bist eine Berlinerin!
Nemeckí politici v posledných mesiacoch výrazne pritvrdili v rétorike namierenej proti migrantom. Líder Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) Friedrich Merz a hlavný kandidát na budúceho kancelára napríklad sľubuje zavedenie trvalých kontrol na schengenských hraniciach, otáčanie tých, ktorí už požiadali o azyl v inej krajine EÚ, či zadržanie tých, ktorým už žiadosť o azyl či pobyt odmietli.
Merz sa podľa portálu Euractiv pôvodne snažil odvrátiť pozornosť od migrácie na ekonomiku. K utečencom sa však neustála vracala predovšetkým krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), na čele ktorej stojí Alice Weidelová.
Sýrčania však znášajú vzostup rasizmu ťažko. „Sprvu pre mňa bolo veľmi bolestivé, keď mi niekto povedal, že sa mám vrátiť do Sýrie. Niekedy som chodila domov s plačom… Teraz mi je to už jedno, pretože som si v Nemecku našla priateľov, na ktorých mi záleží. A to mi stačí,“ vraví Idreesová s tým, že ju veľmi potešilo, keď jej sused povedal „Du bist eine Berlinerin!“ („Ty si Berlínčanka!“).
Tisíc eur za návrat do Sýrie. Politici utečencov posielajú domov predčasne Čítajte V minulosti CDU vždy trvala na tom, že nebude za žiadnych okolností spolupracovať s AfD. Po viacerých útokoch žiadateľov o azyl však s podporou AfD presadil nezáväzný návrh na obmedzenie migrácie, čím porušil tabu, ktoré rozdeľovalo hlavné nemecké politické strany od krajnej pravice.
Merzov krok následne vyvolal masové protesty v celom Nemecku, ale podľa prieskumov má stále CDU najväčšiu šancu na zostavovanie vlády.
Bývalú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, ktorá tiež viedla CDU, dodnes kritizujú za rozhodnutie prichýliť v roku 2015 utečencov zo Sýrie. Podľa mnohých kritikov totiž Sýrčania odmietajú integráciu.
