TEHERÁN. Irán v minulom roku popravil najmenej 975 ľudí.
Vo svojej správe zverejnenej vo štvrtok na to upozornili ľudskoprávne skupiny Spoločne proti trestu smrti (ECPM) a Ľudské práva v Iráne (IHR), podľa ktorých ide o "desivý nárast" v používaní tejto formy trestu v krajine.
Podľa skupín ide o najviac popráv od roku 2008 a ich počet oproti roku 2023 stúpol o 17 percent. Popravených bolo aj 31 žien a štyri osoby boli obesené na verejnosti.
Tresty smrti boli najrozšírenejšie v posledných troch mesiacoch minulého roka, keď hrozilo vypuknutie vojny medzi Iránom a Izraelom. V tomto období režim v priemere popravil denne päť ľudí.
Dve z minuloročných popráv súviseli aj s celonárodnými protestmi, ktoré vypukli v septembri 2022 po tom, ako vo väzbe zomrela Kurdka Mahsá Amíníová.
Krátko predtým ju v Teheráne zatkla mravnostná polícia za údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania žien.
Oboch popravených súd potrestal za vraždy príslušníkov bezpečnostných zložiek počas protestov. Ľudskoprávne skupiny však upozorňujú na nezrovnalosti v ich trestných konaniach.
"Popravy sú nástrojom, ktorý islamská republika používa vo vojne proti vlastnému ľudu s cieľom udržať si moc," tvrdí riaditeľ IHR Mahmúd Amírí-Moghaddám.
Podľa ľudskoprávnych skupín sa teokratický režim v Teheráne trestami smrti snaží vzbudiť strach verejnosti.
AFP upozorňuje, že trest smrti zostáva kľúčovým prvkom v trestnom systéme Iránu založeného na islamskom práve šaría. Medzi trestné činy, za ktoré hrozí smrť patria vraždy, znásilnenia a drogové delikty, ale aj nejasnejšie formulované skutky ako korupcia alebo vzbura, ktoré sa podľa aktivistov používajú proti disidentom.
