MOSKVA, BRATISLAVA. Rok od úmrtia kľúčového ruského opozičného politika Alexeja Navaľného je stav opozície, ktorá by dokázala oslabiť režim ruského prezidenta Vladimira Putina, aj naďalej pomerne otázny.
Avšak nejde iba o posledné mesiace. Ruským „takzvaným“ oponentom sa totiž podľa svetoznámeho ruského šachistu Garryho Kasparova nepodarilo urobiť žiadnu zmysluplnú zmenu už niekoľko rokov.
„Mnohí z nich snívajú o dni, keď sa vrátia do Ruska, kde v rámci kampane oslovia ruských voličov a povedia im: ,Nikdy sme sa nepostavili na opačnú stranu, aj keď sa Rusko mýlilo. Snažili sme sa zostať neutrálni.‘ To je morálna dilema, ktorej, úprimne povedané, nerozumiem,“ tvrdí pre The Kyiv Independent Kasparov, aktívny aj v politike.
Navaľnyj, ktorý bol do 16. februára 2024 najvýraznejšou opozičnou postavou, zomrel v ruskej trestaneckej kolónii, kde si odpykával 19-ročný trest odňatia slobody za šírenie extrémizmu.
Sťažoval sa na kŕče, úrady to skryli. Investigatívci tvrdia, že Navaľného zabila otrava Čítajte Štafetu po ňom následne prevzala vdova Julia Navaľná, ktorá od jeho smrti takpovediac stelesňuje symbol ruskej opozície v zahraničí. V rámci Ruska sa zase zdá lídrom opozície neregistrovaný kandidát na prezidenta Boris Nadeždin.
Podľa denníka The Moscow Times je však ruská opozícia rozdelená viac ako kedykoľvek predtým, pretože sa v skutočnosti na ničom nedokáže poriadne zhodnúť.
V článku sa dočítate:
- kedy sa ruská opozícia naposledy spojila,
- čo znepokojilo Putina,
- prečo sa Nadeždin nevzdáva,
- aké nové strany v Rusku vzniknú,
- že Navaľná nechcela byť v politike.
Nebojácnosť netolerujú
Ruská opozícia naposledy spoločne vystúpila na jeseň minulého roka v Nemecku.
Spojenie prišlo po tom, ako v auguste 2024 došlo medzi Spojenými štátmi a Ruskom k najrozsiahlejšej výmene väzňov od konca studenej vojny. Medzi vymenenými zajatcami sa nachádzali aj známi ruskí aktivisti Vladimir Kara-Murza a Iľja Jašin.
Ruská opozícia je však aj napriek medializovanej súdržnosti zvláštna skupina, uvádza Kasparov s tým, že opozičné osobnosti síce nepodporujú vojnu na Ukrajine, ale nechcú, aby Rusko prehralo. „Musíme podporiť víťazstvo Ukrajiny vo vojne,“ tvrdí.
Nie je však jasné, koho presne má Kasparov na mysli. Navaľná napríklad tvrdí, že je proti ruskej vojne na Ukrajine, ale prehru Ruska nespomína. Jašin a Kara-Murza však hovoria aj o samotnej nutnosti porážky Ruska.
Kasparov sa vo všeobecnosti domnieva, že naposledy mala ruská opozícia šancu zmeniť veci v rokoch 2011 až 2013, keď sa v Moskve konali rozsiahle demonštrácie známe pod názvom Snežná revolúcia. Rusi vtedy protestovali proti kandidatúre a víťazstvu Putina v prezidentských voľbách.
„Žiaľ, protestmi v uliciach Moskvy sme vtedy nedokázali vyvolať dostatočné momentum. To bol náš koniec,“ tvrdí Kasparov.
Počas nasledujúceho desaťročia sa podľa šachistu jasne ukázala faloš ruského systému. „Síce sa dalo zúčastniť na nejakých voľbách, ale boli absolútne nezmyselné. [Opozičníci] teraz, v exile, pokračujú v predstieraní. Hovoria o demonštráciách a hovoria, že sú proti vojne. To však nestačí. Nič sa v Rusku nedeje,“ dodáva Kasparov.
