Putin má presne to, čo chce. Čo predchádzalo telefonátu s Trumpom?

BRATISLAVA. Dianie posledných dní ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi prialo - aj vďaka krokom amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Rusko po telefonáte oboch lídrov, ktorí diskutovali o Ukrajine bez Ukrajiny, uviedlo, že osobné stretnutie medzi Trumpom a Putinom by sa malo uskutočniť okamžite. „Lídri majú o čom hovoriť,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Normalizácia vzťahov medzi Trumpom a Putinom tak môže viesť k prvej návšteve amerického prezidenta v Rusku od roku 2013 a prvej návšteve ruského prezidenta v USA od roku 2015.

Podľa denníka The Moscow Times ruskí predstavitelia v novembri 2024 privítali volebné víťazstvo Trumpa nad bývalou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou, pričom vyjadrili opatrnú nádej na lepšie vzťahy s Washingtonom pod novým vedením. Súčasná situácia zatiaľ naznačuje, že sa im to plní.

Telefonát podľa denníka The New York Times znamená koniec amerických snáh o diplomatickú izoláciu Ruska po jeho rozsiahlej invázii na Ukrajinu pred takmer tromi rokmi.

Boj o sféru vplyvu

Odborníci podľa The Moscow Times predpokladali, že Trumpovo druhé funkčné obdobie výrazne ovplyvní vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom, ktoré v posledných rokoch klesli na najnižšiu úroveň od vrcholu studenej vojny.

Počas 90. rokov 20. storočia sa Spojené štáty, povzbudené rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991, urýchlene snažili rozšíriť svoj politický vplyv vo svete, zatiaľ čo Rusko zápasilo hneď s niekoľkými výzvami vrátane svojho drasticky oslabeného postavenia.

Počas prvých demokratických volieb si Rusi zvolili za prezidenta Borisa Jeľcina, ktorý spoločne s bývalým americký prezidentom Georgeom H. W. Bushom vyhlásil novú éru partnerstva založeného na vzájomnej spolupráci.

Jeľcin si však vytvoril blízky vzťah aj s bývalým americkým prezidentom Billom Clintonom, pričom jeden druhého vnímali ako kľúč k presadzovaniu vlastných záujmov, informuje magazín Foreign Policy.

Jeľcin potreboval podporu Spojených štátov, aby zvládol politickú krízu v ruskej Štátnej dume, zatiaľ čo Clinton ignoroval volebné nezrovnalosti v Rusku, aby zabránil tomu, že sa sovietske jadrové zbrane dostanú do nesprávnych rúk.

Lídri však pomerne rýchlo narazili pri snahách o rozširovanie sféry vplyvu. Dodnes sa vedú spory o to, či Spojené štáty porušili sľub Borisovi Jeľcinovi o nerozširovaní NATO na východ. V roku 1999 aliancia prijala Česko, Maďarsko a Poľsko.

Rozpínanie aliancie o bývalých členov Varšavskej zmluvy, ako aj ambície Ukrajiny a Gruzínska vstúpiť do NATO, by však podľa Foreign Policy spôsobili napätie medzi Západom a Ruskom v každom prípade a bez ohľadu na to, kto by vládol v Kremli. Moskva to od začiatku jednoducho považovala za červenú čiaru.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nadšený Kremeľ a nová bezpečnostná architektúra. Čo zmenil telefonát Trumpa s Putinom? Čítajte 

„Myslím, že každý ruský líder by súhlasil s túžbou po tom, aby Západ uznal, že bývalý sovietsky priestor je skrátka sférou ruského vplyvu,“ vraví pre Foreign Policy analytička Angela Stentová.

Jeľcinov zdravotný stav sa však postupne zhoršil. Časom vymenoval Putina za premiéra a neskôr mu odovzdal do rúk aj post hlavy štátu. O niekoľko mesiacov Putin vyhral aj v oficiálnych prezidentských voľbách.

Rokmi už Rusko proti ďalšiemu rozširovaniu NATO výrazne brojilo. Na základe opakovaných námietok však NATO prijalo v roku 2004 do aliancie aj Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Bulharsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

V roku 2006 Rusko priamo varovalo Ukrajinu a Gruzínsko pred členstvom v NATO, pričom Putin v roku 2007 na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii obvinil Spojené štáty z destabilizácie sveta a varoval, že Rusko nebude nečinne sedieť, zatiaľ čo NATO porušuje národné záujmy Ruska.

Bilaterálne vzťahy sa však medzi krajinami dostali na najhoršiu úroveň až v roku 2014, keď Rusko nezákonne anektovalo Krymský polostrov, spresňuje Foreign Policy.

Situáciu zhoršili takisto ďalšie spory vrátane ruského zasahovania do amerických prezidentských volieb v roku 2016 a odstúpenia USA od zmluvy o jadrových zbraniach v roku 2018. Rusko zároveň zhoršovalo situáciu aj zatýkaním amerických občanov na ruskom území a bilaterálne vzťahy poškodila aj neutíchajúca kritika Ruska pre porušovanie ľudských práv, ktorú prízvukoval napríklad bývalý americký viceprezident Dick Cheney.

V roku 2021 už Putin otvorene tvrdil, že Rusko bude reagovať na ďalšie rozšírenie NATO. Pred spustením rozsiahlej invázie na Ukrajinu v roku 2022 Rusko požadovalo, aby NATO vrátilo svoju prítomnosť na úroveň z roku 1997, čo by z aliancie vylúčilo desať európskych krajín vrátane Slovenska. Doteraz nie je jasné, na akých podmienkach sa Trump a Putin v stredu dohodli.

Ako otvorenie Pandorinej skrinky

Trump vzhliadal k Putinovi už počas svojho prvého funkčného obdobia a ruského prezidenta sa niekoľkokrát verejne zastal. Rusko tiež napríklad kontroverzne žiadal o to, aby napadlo kontá bývalej americkej viceprezidentky Hillary Clintonovej počas prezidentských volieb v roku 2015.

Podľa amerického novinára Boba Woodwarda si Trump časom vybudoval s Putinom osobný vzťah a zostal s ním v kontakte aj po tom, ako prehral v roku 2020 voľby s bývalým americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Woodward, ktorý je autorom knihy Vojna, tvrdí, že sa muži telefonicky spojili medzi rokmi 2020 až 2024 až sedemkrát.

Trumpov bývalý poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton sa domnieva, že ruský prezident Trumpa vníma ako ľahký cieľ.

„Trump sa prakticky Putinovi vzdal ešte pred začatím rokovaní,“ vraví pre televíziu CNN Bolton. „Putin so Zelenským rokovať nechce. Chce rokovať s Trumpom, pretože si myslí, že z toho vyťaží viac. A má úplnú pravdu. Zdá sa, že Putin má teraz presne to, čo chce.“

Ide však o úplný obrat v postoji USA aj NATO v mnohých otázkach vrátane toho, že Ukrajine by sa mala vrátiť úplná územná celistvosť, alebo toho, že sa Ukrajina a Gruzínsko nakoniec stanú členmi NATO. „Putin si dnes pripísal celú sériu víťazstiev. Je ťažké ich všetky obsiahnuť,“ dodáva.

Bolton sa domnieva, že Putin započal lichotivú kampaň, ktorou sa snaží Trumpa obmäkčiť. Pripomína, že ruský prezident napríklad súhlasil s Trumpovým tvrdením, že vojna by sa nezačala, keby bol v Oválnej pracovni. Rusko zároveň úmyselne prepúšťa amerických rukojemníkov.

„Očividne to funguje,“ vraví Bolton.

Situácia podľa expertov evokuje otvorenie Pandorinej skrinky, nakoľko môže benevolencia Spojených štátov popudiť napríklad Čínu k útoku na Taiwan.

Nezhody sa neskončia

Ruský novinár Michail Zygar sa domnieva, že Putin sa najprv snažil presadiť ako svetový líder, ale časom ho jednoducho urazilo zaobchádzanie, ktorého sa mu dostalo od partnerov zo Západu.

„V začiatkoch svojho úradovania chcel byť rešpektovaný a mal ilúziu, že jeho priatelia ako bývalý americký prezident George W. Bush alebo bývalý britský premiér Tony Blair s ním môžu zaobchádzať ako s rovnocenným partnerom, ale za pár rokov ilúzie stratil. Cítil, že to tak nebude,“ tvrdí pre PBS Zygar, ktorý je autorom knihy Všetci mocní Kremľa.

Autor vysvetľuje aj to, že Putin má pomerne cynický prístup, v ktorom zastáva myšlienku, že nikto nie je svätý.

„Neznáša, keď mu niekto prednáša o ľudských právach. Je si istý, že všetci západní lídri sú pokrytci,“ tvrdí Zygar.

Podľa analytika Michaela Kofmana však problémy s Ruskom nie sú iba o Putinovi, keďže Ruská federácia sa posledné tri desaťročia pokúšala obnoviť moc, o ktorú prišla pri páde Sovietskeho zväzu.

„Musíme brať Rusko vážne ako veľmoc. Nezhody sa neskončia, keď Putin niekedy opustí scénu,“ dodáva pre Foreign Policy Kofman.