VIEDEŇ. V Rakúsku stroskotali koaličné rozhovory medzi krajne pravicovou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ) a konzervatívnou Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP). Prvá rakúska krajne pravicová vláda pod vedením Herberta Kickla tak nateraz nevznikne.
Nový líder rakúskych ľudovcov Christian Stocker povedal, že sa nechcú zahrávať s bezpečnosťou Rakúska a že rozhovory „zlyhali pre túžbu po moci a nekompromisný postoj Herberta Kickla“.
V hre sú teraz predčasné voľby, obnovenie rokovaní v inej zostave, no aj úradnícka vláda.
Bezpečnostná hrozba pre Rakúsko
Parlamentné voľby sa v Rakúsku konali už 29. septembra 2024, zvíťazila v nich s takmer 29 percentami hlasov práve FPÖ, na druhom mieste boli s 26 percentami hlasov ľudovci a na treťom socialisti (SPÖ).
Odvtedy však prešlo už viac ako 130 dní. V krajine sa nikdy predtým nestalo, že by víťazné strany neboli schopné vytvoriť novú vládu tak dlho.
Ľudovci na čele s kancelárom Karlom Nehammerom sa najskôr snažili zložiť vládu so socialistami (SPÖ) a liberálnou stranou Neos. Rokovania však stroskotali na otázkach konsolidácie štátneho rozpočtu, no aj pre rozdielny pohľad na migráciu, sociálne otázky či vzdelávanie.
Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen preto začiatkom januára poveril koaličnými rokovaniami lídra Slobodnej strany Rakúska Herberta Kickla. Jedinou stranou, ktorá s nimi vládnutie neodmietla, boli práve ľudovci – aj keď najskôr musel v ich čele nahradiť Nehammera Christian Stocker. Práve Nehammer predtým pred spoločnou vládou s nacionalistami varoval.
Ani Stocker však nedokázal v niektorých otázkach nájsť s Kicklom prienik. Za hlavný dôvod kolapsu rokovaní označil Stocker bezpečnostné otázky. „Je vylúčené, aby sme ohrozili bezpečnosť krajiny len preto, že 28-percentná strana chce prevziať všetku moc,“ povedal podľa denníka Kurier s tým, že víťazstvo vo voľbách stranu „neoprávňuje k nároku na všetku moc“ a že ľudovci „uprednostnili bezpečnostné záujmy“.
Slobodní si totiž nárokovali okrem ministerstva financií aj ministerstvo vnútra, čo bolo pre ľudovcov neprijateľné. Samotný Kickl už totiž v minulosti v spoločnej vláde s ľudovcami bol ministrom vnútra a čelil kritike za kontroverzné razie v sídle úradu na ochranu ústavy a boja proti terorizmu, kde zmizli viaceré materiály o extrémnej pravici. S rakúskou tajnou službou BVT v tom čase prerušili styky viaceré západné tajné služby.
Obe strany tiež rozdeľoval postoj k EÚ či snaha slobodných zrušiť sankcie namierené proti Rusku.
„Je nám ľúto, že rokovania nakoniec boli neúspešné,“ povedal líder FPÖ Kickl s tým, že prezidenta Van der Bellena informoval, že sa vzdáva mandátu na zloženie vlády. V prípade úspechu koaličných rokovaní by líder krajne pravicovej strany stál na čele rakúskej vlády po prvý raz od druhej svetovej vojny.
Rakúski komentátori tiež kritizovali obe strany, že v priebehu takmer mesiaca rokovali spolu len pár hodín a väčšinu informácií o nomináciách si vymieňali cez médiá či statusy na sociálnych sieťach.
Úradnícka vláda aj ďalšie rokovania
Otázne teraz je, čo čaká Rakúsko ďalej. Rakúsky denník Der Standard hovorí o štyroch rôznych scenároch.
Jedným z nich je návrat koaličných rokovaní v pôvodnej zostave – ÖVP, SPÖ a Neos. Napriek tomu, že lídri ľudovcov a socialistov sa rozhádali, starosta Viedne za SPÖ Michael Ludwig pozýva ľudovcov opäť k rokovaciemu stolu. „Dobro štátu musí mať vždy prednosť pred dobrom strany. Naša ruka je vystretá. Teraz je na ÖVP, aby ju prijala,“ napísal ešte v utorok Ludwig na sieti X s tým, že vláda musí riešiť otázky ako konsolidácia rozpočtu či posilnenie podnikov.
V stredu k tomu dodal, že „rozumné, stredové politické sily“ by mali viesť diskusiu o tom, čo bude s Rakúskom ďalej. Ani líderka Neosu Beate Meinl-Reisingerová nevylúčila návrat k rokovaciemu stolu.
Druhou alternatívou je podľa Der Standardu menšinová vláda ľudovcov a Neosu, ktorá by sa však musela spoliehať na podporu zelených alebo socialistov. Tento scenár je podľa denníka málo pravdepodobný.
Prezident van der Bellen môže siahnuť aj po vytvorení úradníckej vlády. Tomu sa nebránia ani niektorí politickí lídri. „Rakúsko musí zostať schopné konať,“ povedal vo videu na X líder SPÖ Andreas Babler s tým, že strana je pripravená podporiť vládu expertov, ktorí stoja pri parlamente.
Rakúsko už úradnícku vládu po kolapse rokovaní medzi ľudovcami a slobodnými malo – v roku 2019 sa kancelárkou stala sudkyňa Najvyššieho súdu Brigitte Bierleinová. Ak by však úradnícka vláda chcela niečo významnejšie meniť, potrebovala by stále väčšinovú podporu v parlamente.
Štvrtou voľbou je opakovanie parlamentných volieb. Voľby by teoreticky najviac vyhovovali krajnej pravici a jej líder Herbert Kickl už viackrát avizoval, že by s nimi problém nemal. Slobodní majú totiž v prieskumoch najvyššiu podporu – volilo by ich okolo 35 percent voličov, čo je o šesť percentuálnych bodov viac ako v septembrových voľbách.
Der Standard však pripomína, že politická situácia v Rakúsku je dynamická a počas kampane sa môžu preferencie zásadne zmeniť. Viaceré strany pritom čaká zrejme aj výmena lídra – po kolapse rokovaní je málo pravdepodobné, že na čele ľudovcov zostane Christian Stocker, zmeny vo vedení ohlasuje aj Strana zelených.
