OSLO. Nórska humanitárna organizácia Norsk Folkehjelp so zameraním na odmínovacie operácie v utorok uviedla, že prepustí 1700 svojich pracovníkov v 12 krajinách. Pristúpila k tomu po rozhodnutí USA zmraziť finančnú zahraničnú pomoc.
V uplynulých dňoch ide už o druhú veľkú humanitárnu organizáciu v Nórsku, ktorá obmedzila svoju činnosť pre kroky administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Nórska rada pre utečencov v pondelok vyhlásila, že pozastavila svoje aktivity v takmer 20 krajinách.
Norsk Folkehjelp vo vyhlásení ozrejmila, že prišla o približne 41 miliónov dolárov, čo predstavuje približne 40 percent jej celkových finančných prostriedkov určených na odstraňovanie mín a iných výbušnín. V dôsledku toho prepustí napríklad zamestnancov na Ukrajine, v Afganistane, Iraku či Kambodži.
"Zmrazenie podpory na likvidáciu mín a výbušnín spomalí súčasné aktivity. Zároveň oddiali a v najhoršom prípade môže i zvrátiť obrovský pokrok, ktorý svet na čele so Spojenými štátmi dosiahol v boji proti týmto hrozným zbraniam," uviedol vo vyhlásení generálny tajomník organizácie Raymond Johansen.
Trump po nástupe do funkcie vydal viacero dekrétov zameraných na zníženie federálnych výdavkov vrátane zrušenia Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID). Prezident v nedeľu vyhlásil, že existujú "stovky miliónov dolárov, ktoré idú na miesta, kam by ísť nemali".
Organizácia Norsk Folkehjelp (Nórska ľudová pomoc) zamestnávala približne 3200 ľudí a pôvodne pôsobila v 21 krajinách. V januári však ukončila niektoré operácie, keď nový americký minister zahraničných vecí Marco Rubio nariadil zmrazenie všetkej pomoci USA. Výnimku dostali iba Izrael a Egypt.
"Najvyššiu cenu zaplatia deti, poľnohospodári a miestne komunity ovplyvnené mínami po celom svete," povedal Johansen. V roku 2023 zahynulo v dôsledku výbuchov mín a kazetovej munície takmer 7000 ľudí, informuje webový portál organizácie.
