BUKUREŠŤ, BRATISLAVA. Od sporného anulovania prvého kola novembrových prezidentských volieb sa Rumunsko zmieta v politickej kríze. V utorok sa k tomu pridala aj rezignácia rumunského prezidenta Klausa Iohannisa, ktorého odchod Rumuni požadovali už pred pár mesiacmi.
V krajine od jesene - keď do kampane a samotných volieb zasiahol ruský vplyv - prebiehajú masívne protesty, keďže medzi rumunskými občanmi každým dňom rastie nespokojnosť s krokmi vládnych predstaviteľov.
Iohannis odstúpil iba deň predtým, ako by čelil hlasovaniu o zneužití moci, vysvetľuje televízia BBC.
Rumunská vláda medzičasom oznámila, že ďalšie prezidentské voľby v krajine sa budú konať 4. mája, pričom potenciálne druhé kolo je naplánované o dva týždne neskôr, teda 18. mája.
Avšak zatiaľ čo medzi rumunskými občanmi pokračujú diskusie o prípadnom zahraničnom vplyve, hrozí, že jarné hlasovanie sa skončí s rovnakým výsledkom.
V článku sa dočítate:
- aké informácie zistila rumunská spravodajská služba,
- od čoho bude závisieť vývoj situácie v Rumunsku,
- prečo Georgescu v Rumunsku zrejme vyhrá voľby.
Odkedy je situácia v Rumunsku turbulentná?
Rumunsko prežíva kritické obdobie vo svojej demokratickej histórii. Podľa magazínu Politico verejnosť dokonca vnímala novembrové voľby ako existenčnú bitku medzi Východom a Západom.
Ústavný súd však nakoniec zrušil výsledok prvého kola, v ktorom 24. novembra zvíťazil nacionalistický kandidát Calin Georgescu s 22,96 percenta hlasov, s odvolaním sa na ruské zasahovanie do hlasovania.
„Druhé kolo volieb bolo protiústavne zrušené. Ukradli hlas ľudu. Rumunský ľud vie, že došlo k štátnemu prevratu nariadenému zo zahraničia a realizovanému rumunskými oligarchami. Som prezident mieru,“ povedal Georgescu.
V druhom kole, ktoré sa malo konať 8. decembra, sa očakával súboj medzi Georgescom, ktorý považuje kroky ruského prezidenta Vladimira Putina za vlastenecké, a reformistkou Elenou Lasconiovou, ktorá podporuje zotrvanie Rumunska v EÚ a NATO.
Rozhodnutie súdu, ktoré prišlo iba 48 hodín pred druhým kolom, následne rozdelilo už beztak polarizovanú verejnosť.
Iohannis, ktorý sa chystá v stredu odstúpiť, bol pre anuláciu výsledkov pôvodne nútený predĺžiť svoje funkčné obdobie, ktoré sa mu malo skončiť 21. decembra.
Rumunská ústava hovorí, že funkčné obdobie prezidenta má trvať päť rokov, ale hovorí aj to, že prezident má zostať vo funkcii, dokým ho nenahradí jeho nástupca. V očiach mnohých Iohannisových kritikov však išlo o nezákonné predĺženie si funkčného obdobia, keďže v Rumunsku neprebieha vojna či katastrofa, ktoré by to dovoľovali.
„Absolútne nikto z našich partnerov nepochopí, prečo Rumunsko odvoláva svojho prezidenta po tom, čo už vlastne začalo procedúru voľby nového prezidenta,“ povedal Iohannis.
Prezidentskí kandidáti sa v súčasnosti chystajú zopakovať svoje drahé kampane, pričom dôvera miliónov voličov vo volebný proces v posledných mesiacoch významne poklesla.
Malo Rusko vplyv na rumunské voľby?
Georgesca podľa Politica kampaň doslovne katapultovala z politickej periférie do vedúcej pozície. Iba mesiac pred prezidentskými voľbami mal totiž nacionalistický kandidát len veľmi malú šancu na výhru.
Časom sa však ku Georgescovej kampani pridalo podľa BBC približne 25-tisíc účtov na sociálnej sieti TikTok - vytvorených iným štátom v roku 2016, ale náhle aktivovaných mesiac pred voľbami - čo podľa analytikov vyvolalo koordinovaný pokus ovplyvniť priebeh volieb v jeho prospech.
Iohannis následne získal od rumunských tajných služieb dôkazy o tom, že do volieb zasahovali rôzni aktéri z Rumunska, ale tiež zo zahraničia, a označil Rusko za hlavného agresora v prípade hybridných útokov.
Rumunsko chce vypnúť TikTok pre údajné zasahovanie do prezidentských volieb Čítajte Neskôr rumunský prezident odtajnil určité informácie, podľa ktorých došlo k manipulácii s hlasovaním prostredníctvom internetových platforiem, nezákonnému financovaniu kampane cez aplikáciu TikTok a kybernetickým útokom organizovaným zahraničnými silami.
Rumunská spravodajská služba v rámci vyšetrovania zameraného na pranie peňazí, podplácanie voličov a počítačové podvody vtrhla do nehnuteľností kľúčového podporovateľa Georgesca.
Podľa odtajených dokumentov sponzor poskytol na Georgescovu kampaň milión eur, z čoho TikTok uviedol, že dostal 360-tisíc eur.
Čo sa teraz bude v Rumunsku diať?
Medzi mnohými Rumunmi panujú živé spomienky na brutálnu komunistickú diktatúru Nicolaea Ceaušeca, ktorý vládol medzi rokmi 1967 až 1989.
Rozhodnutie súdu o anulovaní volieb však odsúdila dokonca aj Georgeuscova reformistická oponentka Lasconiová s tým, že demokraciu v Rumunsku pošliapala rumunská vláda.
„Či sa nám to páči, alebo nie, z právneho hľadiska deväť miliónov rumunských občanov vyjadrilo svoju preferenciu pre určitého kandidáta. Nemôžeme ignorovať ich vôľu,“ povedala Lasconiová.
Napriek údajnému zahraničnému zasahovaniu do prezidentských volieb si podľa prieskumu rumunského Inštitútu pre hodnotenie a stratégiu väčšina Rumunov myslí, že zrušenie výsledkov bolo zlým rozhodnutím.
Od novembra je zároveň Georgescu na vzostupe a prieskum naznačuje aj to, že by súboj o prezidentský palác vyhral, ak by ústavný súd nezrušil druhé kolo. Aktuálne má podľa prieskumu agentúry Avangarde podporu 38 percent, kým kandidát vládnej koalície Crin Antonescu má 25-percentnú podporu a primátora Bukurešti Nicușora Dana by volilo 17 percent voličov. Lasconiová, ktorá sa prekvapivo v novembri prebojovala do druhého kola, skončila so šesťpercentnou podporou na piatom mieste.
Politico dodáva, že veľa bude teraz závisieť od toho, či ho pre obvinenia ústavný súd vylúči z kampane, alebo nie.
Rumunský analytik Radu Magdin sa totiž domnieva, že je ťažké nájsť v Rumunsku kandidáta, ktorého Rumuni dostatočne poznajú na to, aby sa dokázal postaviť Georgescovi.
„Georgescu mal príležitosť predstaviť sa pred svojimi voličmi ako obeť,“ vraví pre Politico Magdin. „S frustráciou, ktorú vysiela, a so sľubmi, ktoré dáva, sa iní kandidáti len tak ľahko nevyrovnajú.“
