BERLÍN, BRATISLAVA. Koncom januára sa zástupcovia vyše dvesto firiem a 140 asociácií postavili pred berlínsku Brandenburskú bránu s transparentmi s písmenami SOS. Malo ísť o varovanie pre nemeckých politikov, aby urýchlene podnikli kroky, ktoré majú vyriešiť jeden z najpálčivejších problémov Nemecka - stagnujúcu ekonomiku.
„Ekonomika upadá a nezamestnanosť rastie. Nemecko už nie je atraktívne pre investorov,“ cituje predsedu Konfederácie nemeckých zamestnávateľov Rainera Dulgera portál Deutsche Welle.
Krajina, ktorá bola dlhodobo motorom hospodárskeho rastu v Európe, má podľa zástupcov domáceho priemyslu problém s vysokými daňami, prísnou pracovnou legislatívou, zelenou tranzíciou aj prebujnenou byrokraciou.
„Súčasné krízy tvrdo zasiahli náš priemysel a hospodárstvo,“ priznal v januári minister hospodárstva Robert Habeck. Nemcom oznámil, že po dvoch rokoch recesie krajinu čaká ekonomická stagnácia.
Práve ekonomika podľa nemeckých prieskumov bude - spolu s migráciou - kľúčovou témou nemeckých parlamentných volieb, ktoré sa konajú 23. februára. Skladanie koalície však môžu rozdielne názory komplikovať.
V článku sa dočítate:
- kde Nemecko zlyhalo,
- ako situácia vplýva na nálady v spoločnosti,
- aké riešenia ponúkajú politické strany,
- prečo to môže byť problém pre širšiu koalíciu.
Svet sa mení. Nemecko zaspalo dobu
Hospodársky model Nemecka bol posledných dvadsaťpäť rokov postavený na vývoze tovarov. Vďaka viacerým faktorom si Nemecko zaistilo pozíciu giganta v medzinárodnom obchode. Po Spojených štátoch a Číne je tretím najväčším exportérom na svete.
„Nemecko bolo dlhodobo schopné minimalizovať svoje náklady a tým si udržiavať vysokú konkurencieschopnosť,“ vraví pre denník SME Jakub Eberle z Inštitútu medzinárodných štúdií na Karlovej univerzite.
Pomohli tomu aj nepopulárne reformy bývalého kancelára Gerharda Schrödera zo Sociálnodemokratickej strany (SPD) na prelome milénia. Reálne mzdy Nemcov dlhodobo nerástli alebo sa zvyšovali minimálne, čím si Nemecko dokázalo zabezpečiť lacnú pracovnú silu doma.
„Časť výroby sa presunula do krajín strednej Európy ako Česká republika alebo Slovensko, čo predstavovalo ďalšiu formu úspor,“ vraví Eberle.
Nemecká ekonomika bola navyše závislá od lacných nerastných surovín z Ruska. Pred začiatkom invázie na Ukrajinu tvoril dovoz z Ruskej federácie až 55 percent spotreby zemného plynu v Nemecku, informuje britský denník The Guardian. Po invázii Nemecko výrazne obmedzilo dovoz nerastných surovín z Ruska, čo však prinieslo aj hospodársky pokles.
Podľa predpovede Medzinárodného menového fondu (IMF) nemecká ekonomika v nasledujúcich piatich rokoch porastie o päť percent, čo je menej ako priemer v rámci Európskej únie.
