BERLÍN. Dva týždne pred predčasnými parlamentnými voľbami sa nemecký sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz a šéf opozičnej konzervatívnej únie CDU/CSU Friedrich Merz stretli v debate.
Na verejnoprávnych staniciach ZDF a ARD hodinu a pol diskutovali o migrácii, hospodárskej situácii Nemecka, vojne na Ukrajine či dôsledkoch nástupu amerického prezidenta Donalda Trumpa.
V prvom z dvoch plánovaných duelov podľa očakávania veľkú zhodu nenašli. Je pritom možné, že ich strany budú musieť po voľbách spolupracovať.
Zhoda na obmedzení migrácie
Predvolebná kampaň v Nemecku sa zo začiatku roka sústredila na nelichotivý stav nemeckej ekonomiky, ktorá vlani už druhý rok v rade zaznamenala pokles.
Zmenil to útok v Aschaffenburgu z 22. januára, pri ktorom neúspešný žiadateľ o azyl z Afganistanu zaútočil na skupinu detí zo škôlky, zabil dvojročného chlapca a 41-ročného muža, ktorý pribehol na pomoc. Pozornosť politikov sa potom stočila k migračnej a azylovej politike a bezpečnosti.
Na začiatku debaty sa Scholz a Merz stretli kvôli postupu CDU/CSU, ktorá Spolkovému snemu v reakcii na útok v Aschaffenburgu minulý týždeň predložila nezáväznú rezolúciu vyzývajúcu na sprísnenie migračných a azylových pravidiel.
Zbúra hrádzu proti extrému? Budúci kancelár Nemecka je opak Merkelovej Čítajte Podarilo sa ju však schváliť len za pomoci hlasov Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorá je označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú stranu.
CDU/CSU si za to vyslúžila ostrú kritiku od politických konkurentov, cirkví, ale aj od bývalej kancelárky za CDU Angely Merkelovej.
Do ulíc v reakcii na prelomenie tabu vyšli desiatky tisíc ľudí po celom Nemecku. Veľká demonštrácia v sobotu v Mníchove prilákala 250-tisíc ľudí, týždeň pred tým na podobnú akciu v Berlíne prišlo na 160-tisíc ľudí.
Scholz Merzovi v debate vyčítal, že údajne porušil slovo, keď umožnil schválenie rezolúcie s pomocou AfD. Merz Scholza obvinil, že situácia tak ďaleko dospela len pre neochotu sociálnych demokratov (SPD) a zelených rokovať o sprísnení migračnej politiky.
Znovu vylúčil akúkoľvek povolebnú spoluprácu s AfD. Obaja politici sľúbili, že obmedzenie migrácie bude pre nich po voľbách prioritou.
EÚ môže na clá reagovať do hodiny
Zhodu kancelár a líder opozície nenašli ani v druhej kľúčovej téme tohtoročnej predvolebnej kampane - hospodárstve.
Kým podľa Merza nesie vinu za zlú situáciu Scholzova vláda, podľa kancelára sa na nej podpísali predovšetkým následky ruského útoku na Ukrajinu z roku 2022 a jeho vláda im naopak úspešne čelila.
Vojna na Ukrajine bola tiež jednou z tém debaty, potvrdil sa však len dlhodobý rozpor v názore na dodanie striel s plochou dráhou letu Taurus. Kým Merz ho žiada, Scholz ho odmieta.
V Mníchove sa na proteste proti spolupráci s AfD zišlo viac ako 200-tisíc ľudí Čítajte Politici sa stretli tiež v ďalších otázkach, vyhrotená bola debata okolo výdavkov na obranu. Americký prezident Donald Trump vyzval štáty NATO, aby zvýšili vojenské výdavky na päť percent, súčasný cieľ je dvojpercentný.
Dôsledky politiky nového šéfa Bieleho domu sa stali predmetom aj ďalšieho sporu, a to vrátane otázky zavedenia ciel proti EÚ či budúcnosti Grónska, na ktoré si Trump robí nároky. Na prípadné zavedenie ciel podľa Scholza EÚ môže reagovať pokojne do hodiny.
V prieskumoch vedie CDU/CSU
Scholz podľa hodnotenia agentúry DPA v debate vystupoval agresívnejšie, často Merzove výroky označoval za smiešne. Predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Merz reagoval na Scholzove útoky pokojne. Kancelára často priamo oslovoval a kládol mu doplňujúce otázky.
Prvý predvolebný duel bol prvým z debát a ďalších predvolebných programov, ktoré budú verejnoprávne i súkromné nemecké televízie vysielať prakticky až do konca kampane pred voľbami, ktoré sa uskutočnia 23. februára.
Scholz a Merz sa ešte stretnú v dvoch, v ďalších reláciách však budú prizvaní aj ďalší kandidáti na kancelára, okrem iného Robert Habeck za Zelených či Alice Weidelová z AfD.
Podľa súčasných prieskumov verejnej mienky vedie Merzova CDU/CSU so zhruba 30 percentami hlasov, na druhom mieste je AfD s 20 až 22 percentami.
Tretiu a štvrtú priečku potom obsadzujú v prieskumoch SPD a Zelení, ktorí sa pohybujú medzi 15 až 18, respektíve 13 až 15 percentami. Ďalšie strany oscilujú okolo päťpercentnej hranice potrebnej pre zvolenie do parlamentu.
