WINDHOEK. Vo veku 95 rokov zomrel v sobotu prvý prezident nezávislej Namíbie Sam Nujoma, oznámilo súčasné vedenie krajiny.
Nujoma viedol dlhý boj za nezávislosť Namíbie od Juhoafrickej republiky (JAR).
Viedol boj za nezávislosť
Nujoma v 60. rokoch pomohol založiť namíbijské oslobodzovacie hnutie známe ako Ľudová organizácia Juhozápadnej Afriky (SWAPO), ktoré sa neskôr transformovalo na politickú stranu.
Po tom, ako Namíbia získala v roku 1990 nezávislosť, sa Nujoma stal jej prvým prezidentom a krajinu viedol až do roku 2005.
"Inšpiroval nás, aby sme sa postavili na nohy a stali sa vlastnými pánmi tejto obrovskej krajiny našich predkov. Náš otec zakladateľ prežil dlhý a význačný život, počas ktorého výnimočne slúžil ľuďom svojej milovanej krajiny," vyhlásil dosluhujúci namíbijský prezident Nangolo Mbumba.
Za práva žien
Nujoma po ukončení svojho tretieho funkčného obdobia na čele štátu naďalej viedol SWAPO. Z postu predsedu odstúpil v roku 2007 po 47 rokoch na čele tejto vládnucej strany.
Je všeobecne uznávaný za to, že po získaní nezávislosti od JAR, v ktorej vtedy vládla belošská menšina, zabezpečil mier a zmierenie. Nujoma sa zasadzoval aj za práva žien a detí vrátane povinnosti otcov platiť výživné na deti narodené mimo manželstva.
Namíbijská viceprezidentka Netumbo Nandi-Ndaitwahová, taktiež zo strany SWAPO, ktorá bude v marci inaugurovaná za novú prezidentku, uviedla, že Nujomovo "vizionárske vedenie, oddanosť oslobodeniu a budovaniu národa položili základy nášho slobodného a zjednoteného národa".
Poctu zosnulému namíbijskému prezidentovi zložili viacerí africkí lídri. Predseda Komisie Africkej únie (AUC) Moussa Faki ho označil za "stelesnenie odvahy" a za človeka, ktorý "nikdy nezľavil zo svojej vízie slobodnej Namíbie a zjednotenej Afriky".
Tvrdo potlačil povstanie
V krajine poznačenej dedičstvom apartheidu a nemeckej koloniálnej nadvlády Nujomova strana SWAPO dohliadala na program národného zmierenia pod heslom "Jedna Namíbia, jeden národ".
Jeho autokratické sklony, ktoré sa prejavili pri zaobchádzaní s médiami, negatívnom postoji k homosexualite a brutálnom potlačení povstania v Caprivi z roku 1999, však vrhajú tieň na jeho štátnický odkaz.
JAR ovládala Namíbiu od prvej svetovej vojny - po niekoľkých desaťročiach brutálnej nemeckej koloniálnej nadvlády, ktorá je známa genocídou Hererov a Namov.
