WASHINGTON, BRATISLAVA. Viac ako tisíc popredných amerických ekonómov napísalo v roku 1930 list vtedajšiemu prezidentovi Spojených štátov Herbertovi Hooverovi. "Pán prezident, vetujte to. Obchodná vojna nepomôže k budovaniu svetového mieru," apelovali na neho. Na stole mu vtedy ležalo nariadenie, známe ako "Smoot–Hawley Tariff", ktoré malo zvýšiť protekcionistické clá na dovoz tovaru do USA o dvadsať percent.
Zákon pomenovaný po členoch Kongresu a Hooverových kolegoch z Republikánskej strany, Reedovi Smootovi a Willisovi C. Hawleym, mal pôvodne byť zameraný len na ochranu amerických farmárov. Rýchlo sa vymkol spod kontroly a clá sa dotkli viacerých sektorov.
Okrem ekonómov Hoovera odhovárali od podpisu aj poprední priemyselní magnáti. Henry Ford, zakladateľ dnes druhého najväčšieho automobilového koncernu v Spojených štátoch, označil počas večere s prezidentom návrh za "ekonomickú stupiditu".
Americký novinár Ron Chernow vo svojej knihe The House of Morgan spomína, ako vtedajší výkonný riaditeľ finančnej skupiny J. P. Morgan "takmer padol na kolená a prosil Herberta Hoovera, aby toto nezmyselné clo vetoval".
Napriek tomu, že Hoover návrh sám označil za "zlomyseľný, vydieračský a odpudzujúci" a priečiaci sa medzinárodnej spolupráci, ktorú vyzdvihoval, zákon nakoniec podpísal. Prinútil ho k tomu nielen tlak z radov Republikánskej strany, ale aj členov vlastnej administratívy, ktorí sa mu vyhrážali rezignáciou.
Nielen pre ekonomiku Spojených štátov, no aj celého sveta to malo zásadné následky.
V článku sa dočítate:
- prečo pôvodne Hoover clá odmietal,
- ako na ne zareagovali štáty vo svete,
- v čom sa Trump odlišuje od Hoovera,
- ako reaguje na riziko ciel EÚ.
Obchodná vojna sa nevypláca
Samotný Hoover si dlhodobo budoval imidž humanitára a podporovateľa medzinárodnej spolupráce. Počas prvej svetovej vojny organizoval dodávky jedla pre obete nemeckej okupácie na území Belgicka a Francúzska. Po jej skončení viedol úrad Americkej pomocnej správy (American Relief Administration), ktorý mal za cieľ poskytnúť humanitárnu pomoc krajinám zdevastovaným vojnou.
Ekonomický protekcionizmus bol taktiež v rozpore s uznesením Ligy národov, ktorej členovia sa v roku 1927 na ekonomickom fóre v Ženeve zhodli, že "nastal čas ukončiť éru ciel a posunúť sa opačným smerom". Spojené štáty síce členom Ligy neboli, no Hooverova administratíva sa v spolku angažovala.
