Tallinn 21. marca (TASR) - Centrum Simona Wiesenthala, ktoré sleduje aktivity bývalých nacistov, dnes listom vyzvalo estónsku vládu, aby začala rozsiahle vyšetrovanie údajného nacistického kolaboranta, ktorý žije vo Venezuele. Pobočka Wiesenthalovho centra v Jeruzaleme označila za podozrivého 81-ročného Harryho Mannila, ktorý pochádza z Estónska. Mannil emigroval z pobaltského štátu do západnej Európy počas druhej svetovej vojny a neskôr si to namieril do južnej Ameriky.
Efraim Zuroff z Wiesenthalovho centra v Jeruzaleme uviedol v liste estónskemu premiérovi Martovi Laarovi, že by mal uskutočniť všetky potrebné kroky, aby sa Mannilov prípad úplne vyriešil a naplnila sa spravodlivosť. Výzva prichádza iba deň po tom, čo tá istá organizácia odovzdala venezuelským predstaviteľom zoznam 14 Litovčanov, troch Lotyšov a jedného Estónca, ktorí sú podľa nej podozriví z kolaborácie s nacistami a pravdepodobne žijú vo Venezuele. Na tomto zozname je aj Mannilovo meno.
Mannil, ktorý sa v utorok v Estónsku zúčastnil na slávnostnom odovzdávaní cien z oblasti umenia, rázne poprel informácie, že sa podieľal na krutostiach počas nacistickej okupácie krajiny v rokoch 1941-44. "To je absurdné a úplne nepodložené," citovalo Mannilu dnešné vydanie denníka Postimees.
Osemnásť podozrivých osôb podľa Wiesenthalovho centra údajne slúžilo v miestnych nacistických bezpečnostných silách v období rokov 1941-44 počas okupácie pobaltských štátov armádou tretej ríše. Tieto osoby údajne napomáhali pri prenasledovaní civilistov, hlavne židov.
"Uplynulo mnoho rokov odvtedy, čo Harry Mannil spáchal svoje zločiny, avšak uplynutá doba v nijakom ohľade nezmenšuje hrôzu týchto ukrutností či previnenie páchateľa," uvádza sa vo vyhlásení Wiesenthalovo centra.
Estónska vláda sa priamo nevyjadrila k Mannilovmu prípadu. Premiér Laar však v utorok vyhlásil, že Estónsko bude vyšetrovať každého, kto sa zúčastnil na zločinoch počas nacistickej alebo sovietskej éry, ktorá sa skončila vyhlásením estónskej samostatnosti v roku 1991.
Mannil sa v rozhovore pre denník Postimees obhajoval tvrdením, že síce pracoval pre jednotku tajnej polície, ale iba štyri mesiace a nikdy sa nepodieľal na porušovaní ľudských práv. Estónsko opustil v roku 1943, pretože odmietol pracovať s nacistickými úradmi, ktoré ho preto chceli zatknúť.
Približne 5000 estónskych židov zahynulo počas nacistickej okupácie a tisíce ich deportovali do tejto krajiny z ostatných štátov, kde zahynuli v táboroch smrti.
