PRAHA. Etiópia Česku požičia dva najcennejšie exponáty zo svojho historického národného kultúrneho dedičstva, medzi nimi najslávnejšiu kostru na svete zvanú Lucy.
Ide o fosílne pozostatky australopiteka z obdobia približne pred 3,2 miliónmi rokov.
Tieto vzácne exponáty budú v Európe vystavené vôbec po prvýkrát.
V utorok to na tlačovej konferencii v Národnom múzeu v Prahe oznámil český premiér Petr Fiala, informuje spravodajkyňa TASR.
"Budeme mať možnosť vystaviť v Českej republike tri milióny starú kostru Lucy. Je to absolútne jedinečná udalosť a je potrebné povedať, že kostrové pozostatky budú v Európe vystavené v origináli prvýkrát. Ide o mimoriadne vzácnu fosíliu. Opatrenia, ktoré sa s tým spájajú, sú tiež mimoriadne," zdôraznil Fiala.
Ucelená ukážka antropológie
Okrem Lucy bude v Prahe vystavená aj fosília dieťaťa s menom Selam, ktorá je asi o 100 000 rokov staršia.
Kostrové pozostatky Lucy boli nájdené v roku 1974, Selama o asi 25 rokov neskôr. Fiala podotkol, že nálezy značne pomohli odhaliť pôvod človeka.
Vystavené budú v historickej budove českého Národného múzea od 25. augusta do 23. októbra 2025 v rámci pripravovanej expozície Ľudia.
Podľa Národného múzea pôjde o jednu z najvýznamnejších expozícií na svete venovanú človeku a zároveň prinesie najucelenejšiu prezentáciu oblasti antropológie, prehistórie a hmotnej kultúry v Českej republike.
Myšlienka vystaviť Lucy v Česku vznikla podľa Fialu počas jeho návštevy v Etiópii v novembri 2023.
Na tlačovej konferencii vystúpila aj etiópska ministerka cestovného ruchu Selamawit Kassaová a pozvala verejnosť, aby prišla zistiť, prečo sa Etiópii hovorí kolíska ľudstva.
"Historická výstava ponúkne unikátnu príležitosť pre všetkých Európanov vidieť jedny z najcennejších pozostatkov predchodcov človeka a celkom určite to bude niečo, čo budú chcieť vidieť milovníci histórie, ale aj vedci či verejnosť," dodala Kassaová.
Trup podobný šimpanzovi, panva a nohy človeku
Lucy, označovaná aj ako "prateta ľudstva", žila podľa vedcov na území dnešnej Etiópie. Bola vysoká asi 106 centimetrov, vážila 28 kilogramov a podobala sa viac na šimpanza ako na dnešného človeka.
Jej malý mozog a stavba hornej časti tela sa podobali šimpanzom, kosti panvy a nohy už boli podobné rodu Homo.
Podľa vedcov Lucy už chodila vzpriamene a jej pohlavie určili na základe stavby panvových kostí.
Z pôvodnej kostry sa zachovalo asi 40 percent. Vďaka relatívne dobrému stavu kostí bolo podľa Národného múzea prvýkrát možné pomerne presne zrekonštruovať celkový vzhľad a spôsob života australopitekov.
Lucy sa dožila asi 15-16 rokov, čo bol už dospelý vek tohto druhu. Obdobie, kedy žila, vedci určili podľa vrstvy vulkanických hornín, v ktorých sa fosília našla.
Meno Lucy dostala podľa piesne od skupiny Beatles Lucy in the Sky with Diamonds, ktorú si večer po objave púšťali členovia expedičného tímu.
