Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Keď americký prezident Donald Trump zaviedol nové clá na čínsky tovar, dôvodom bola aj citlivá téma v americko-čínskych vzťahoch: úloha Pekingu v globálnom obchode s fentanylom, ktorý podnietil smrteľnú opioidovú krízu v Spojených štátoch.
Pri sobotňajšom vyhlásení Trump označil dodatočné 10-percentné clo na všetok čínsky tovar za spôsob, ako prinútiť Čínu zodpovedať sa za svoje sľuby, že zastaví „prílev jedovatého fentanylu a iných drog do krajiny“. Obvinil tiež vládnucu čínsku komunistickú stranu z toho, že „dotovala a inak motivovala“ spoločnosti, aby dodávali fentanyl a súvisiace chemikálie do Spojených štátov.
Čínske ministerstvo obchodu v nedeľu prisľúbilo, že prijme protiopatrenia proti clám, aj keď neuviedlo žiadne podrobnosti. Chce tiež podať žalobu na Svetovú obchodnú organizáciu.
Hoci sa Peking zrejme snaží vyhnúť eskalácii - keďže v porovnaní s 25-percentnými clami, ktoré chce Trump uvaliť na tovar z Kanady a Mexika, z toho Čína vyviazla pomerne ľahko -, jeho kritika Trumpovho zdôvodnenia ciel bola hlasná a bezprostredná.
Peking označil krízu v oblasti verejného zdravia v USA za domácu záležitosť.
V článku sa dočítate:
- kedy vznikla v USA opioidová kríza,
- prečo panuje skepticizmus okolo Trumpových odôvodnení,
- čo je hlavná príčina obchodovania s fentanylom.
Aká bola úloha Číny v opioidovej kríze?
Spojené štáty zápasia so zhoršujúcou sa opioidovou krízou od 90. rokov 20. storočia, keď sa prvýkrát objavili opioidy na predpis (napríklad OxyContin) ako lieky proti bolesti. V uplynulom desaťročí za krízu môže do veľkej miery fentanyl, silný syntetický opioid, pričom pandémia koronavírusu spôsobila, že počet predávkovaní dosiahol rekordné hodnoty.
Hlavným zdrojom fentanylu, s ktorým sa obchodovalo v USA, bola podľa protidrogového úradu práve Čína, predovšetkým vďaka svojmu obrovskému chemickému výrobnému priemyslu. V roku 2019 však Peking po nátlaku amerických úradníkov označil fentanyl za kontrolovanú látku, čo viedlo k poklesu jeho priamych dodávok do Spojených štátov.
Trump začal obchodnú vojnu. Kanada pristúpila k odvete, brániť sa bude aj Mexiko a Čína Čítajte Zákaz však Čínu z globálneho dodávateľského reťazca fentanylu nevyradil. Čínske firmy sa stali najväčším zdrojom fentanylových „prekurzorov“ - chemikálií potrebných na výrobu drogy.
Tie sa dostávali do krajín ako Mexiko, kde z nich zločinecké skupiny vyrábali drogy, uvádza sa v správe spoločnosti Rand z roku 2022, ktorú si objednala americká vláda. Obchod dodnes uľahčuje aj rozvoj internetového trhu s liečivami.
Ako reagovala Čína na Trumpove obvinenia týkajúce sa obchodu s fentanylom?
Peking rýchlo odsúdil Trumpove víkendové obvinenia týkajúce sa fentanylu a tvrdil, že čínska vláda, ktorá na domácej pôde tvrdo vymáha protidrogové zákony, nie je zodpovedná za americkú zdravotnícku krízu.
„Fentanyl je americkým problémom,“ uviedol v nedeľu vo vyhlásení hovorca ministerstva zahraničných vecí. „USA sa musia pozrieť na svoj vlastný problém s fentanylom a riešiť ho objektívnym a racionálnym spôsobom namiesto toho, aby sa vyhrážali iným krajinám svojvoľným zvyšovaním ciel.“
Wang I-wej, expert na medzinárodné záležitosti z pekinskej univerzity Renmin, súhlasí, že hlavnou príčinou je skôr americký dopyt po drogách ako dodávky od čínskych spoločností.
„Kým v USA existuje silný spotrebiteľský trh, je nespravodlivé obviňovať Čínu z výroby týchto látok,“ uvádza. „Ak sa tieto látky nebudú vyrábať v Číne, budú sa vyrábať alebo syntetizovať v Mexiku alebo na iných miestach.“
Iní spochybňujú Trumpovo zneužitie fentanylu na uvalenie ciel vzhľadom na to, akú protekcionistickú politiku a obchodný nátlak proti Číne využíval aj vo svojom prvom funkčnom období.
Lanxin Xiang, emeritný profesor na Graduate Institute of International and Development Studies v Ženeve, označuje fentanyl za „chabú výhovorku“. Dodáva však, že relatívne mierne 10-percentné clo v porovnaní s 25-percentným clom uvaleným na tovar z Mexika a Kanady „naznačuje, že Trump má stále náladu na uzatváranie dohôd“.
Spolupracovali už USA a Čína v boji proti obchodovaniu s fentanylom?
Napriek nedávnemu sporu Čína so Spojenými štátmi v otázkach fentanylu spolupracovala. Za vlády bývalého prezidenta Joea Bidena vytvorili Washington a Peking pracovnú skupinu pre boj proti drogám, čo je výnimočný svetlý bod v inak napätých diplomatických vzťahoch.
Výsledkom bolo oznámenie čínskej Národnej komisie pre kontrolu drog (NNCC) z novembra 2023, v ktorom varovala spoločnosti, aby nepredávali prekurzory fentanylu, ako aj krok Číny zaviesť nové obmedzenia na viaceré prekurzory. Tento spoločný prístup viedol aj k posilnenej spolupráci v oblasti presadzovania práva: Čína dokonca zatkla osobu obvinenú v Spojených štátoch z účasti na praní špinavých peňazí v mene mexického drogového kartelu.
Podľa štátnych médií riaditeľ NNCC Wang Siao-chung v januári ešte počas Bidenovej administratívy povedal svojmu náprotivku v Bielom dome, že obe krajiny „dosiahli pozitívny pokrok“, a vyzval ich, aby „podporovali stabilnú a dlhodobú“ spoluprácu v oblasti kontroly drog.
Podľa údajov Centra na kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) klesol počet predávkovaní fentanylom v USA v roku končiacom sa v októbri 2024 o viac ako štvrtinu.
NNCC v pondelok nereagovala na žiadosť o komentár.
Mohla by Čína urobiť viac na zastavenie toku fentanylu do USA?
Mnohí odborníci na boj proti drogám tvrdia, že Peking by mohol agresívnejšie zasiahnuť proti výrobcom chemických prekurzorov v Číne vzhľadom na svoj rozsiahly dozor a aparát na presadzovanie práva.
„Pravdou je, že ak by Si Ťin-pching a čínska komunistická strana chceli zastaviť tok prekurzorov a syntetických opiátov do USA, určite to môžu urobiť,“ povedal John Coyne, riaditeľ programov národnej bezpečnosti v Austrálskom inštitúte pre strategickú politiku. „Strana prevádzkuje pravdepodobne najsofistikovanejší dohľad nad svojím obyvateľstvom spomedzi všetkých obyvateľov v histórii ľudstva. Takže ak by chceli zastaviť tento tok, mohli by to urobiť.“
Čína podala žalobu na pôde WTO proti zvýšeniu ciel v USA Čítajte Nemusí to však byť také jednoduché, ako sa zdá, uvádza Cung-jüan Liu, vedúca pracovníčka Rady pre zahraničné vzťahy, ktorá skúmala čínsky dodávateľský reťazec fentanylu. Čína má rozsiahly chemický priemysel s obrovským počtom malých firiem a prelínajúcimi sa nelegálnymi a legálnymi operáciami.
„Bude to veľmi veľká národná mobilizácia, aby sa identifikovalo, kde sa [výrobcovia] nachádzajú,“ tvrdí s tým, že spoločnosti ‚môžu jednoducho rýchlo zmeniť názov a znovu začať podnikať inde‘.
Liuová dodáva, že čínske úrady nie sú v tejto oblasti dobre koordinované a ich právomoci sa prekrývajú s právomocami národných a miestnych vlád, ako aj bezpečnostných a protidrogových agentúr.
„Aj keby to Čína chcela urobiť, nemusí mať nevyhnutne dostatočné kapacity vzhľadom na roztrieštenosť čínskych protidrogových operácií,“ vraví.
Pomôžu clá ukončiť dodávky chemikálií?
Nie je jasné, ako zvýšené clá pomôžu zastaviť tok drogových prekurzorov z Číny, okrem vytvorenia tlaku pri rokovaniach s Pekingom.
Wang varuje, že clá môžu tejto veci dokonca uškodiť.
„Čína dôsledne presadzuje prísne opatrenia na boj proti problému fentanylu,“ vraví. „Ak však Trump bude naďalej používať clá ako nátlak na Čínu, Peking sa môže rozhodnúť, že nie je ochotný ďalej spolupracovať.“
Podobné varovanie poslal v nedeľňajšom vyhlásení aj hovorca ministerstva zahraničných vecí. Podľa hovorcu clá „v budúcnosti určite ovplyvnia a poškodia protidrogovú spoluprácu medzi oboma stranami“.
Na tejto správe sa podieľal aj Lyric Li.
