BUDAPEŠŤ/BRATISLAVA. Riadený návrat vody do krajiny pôvodne zaplavovanej riekami dokáže prispieť k ukladaniu skleníkových plynov.
Obnova záplavových území na miestach, ktoré to bezpečne umožňujú, a ich udržateľnejšie hospodárske využívanie zároveň dokáže podporiť udržiavanie vody v krajine.
Cesta k riešeniu straty biodiverzity
Vyplýva to z výsledkov rozsiahlej pilotnej štúdie, ktorú pri príležitosti Svetového dňa mokradí zverejnila organizácia WWF-CEE (WWF - Stredná a východná Európa).
Štúdia podrobne skúmala oblasť rieky Tisa v Maďarsku a dokázala významný prínos revitalizácie záplavových území nielen z hľadiska zadržiavania uhlíka vo forme oxidu uhličitého (CO2), ale aj ďalších dvoch skleníkových plynov – oxidu dusného (N2O) a metánu (CH4), známeho aj ako bahenný plyn.
"Táto štúdia prináša nový spôsob uvažovania o nivách našich riek. Obnova záplavových území je cestou k riešeniu straty biodiverzity a zároveň k plneniu klimatických cieľov. Keď im dovolíme fungovať prirodzene, tak sú tieto dynamické prírodné systémy schopné regulovať klímu a poskytovať dôležité ekosystémové služby," uvádza Szilvia Ádámová, koordinátorka projektu WWF-CEE.
Pravidelné záplavy
Z výsledkov štúdie vyplýva, že pravidelné záplavy zvyšujú nielen produkciu biomasy, ale aj zadržiavanie uhlíka, dokonca aj počas dlhotrvajúceho sucha spôsobeného zmenou klímy.
Premena dvoch tretín pôvodne záplavovej oblasti na územie intenzívne využívané v súhre s riadeným periodickým zaplavovaním významne zvyšuje potenciál krajiny zmierniť zmeny klímy.
Revitalizované záplavové oblasti dokážu lepšie zadržiavať vodu a stabilizovať pôdu, čím zmierňujú sucho a vlny horúčav a fungujú ako prirodzená ochrana proti extrémnym klimatickým podmienkam. Územie však zároveň stále možno využívať ako mozaiku lúk, pasienkov, sadov a lesov, uvádza správa.
Úplne vysušené záplavové územia premenené na intenzívne využívanú a hnojenú ornú pôdu však produkujú skleníkové plyny, najmä oxid dusný. N2O má v horizonte 100 rokov až 300-násobne vyšší potenciál otepľovania ako oxid uhličitý.
Projekt bol v rokoch 2022 až 2024 realizovaný vďaka iniciatíve Living Danube Partnership.
Vedci v rámci neho spojili biogeochemické modelovanie s terénnymi meraniami, ktorými získali dáta na lokálnej i regionálnej úrovni. Zistenia podporujú ciele Európskej zelenej dohody v sektore využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF).
