Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Donald Trump svoju pozornosť už dlho upína na Panamský prieplav, kľúčovú námornú trasu medzi Tichým a Atlantickým oceánom.
Staronový americký prezident brojil proti zvyšovaniu poplatkov pre americké lode (aj keď ich zvýšenie sa týka všetkých plavidiel), nepravdivo tvrdil, že Panama nad prieplavom odovzdala kontrolu čínskym vojakom, a dokonca naznačil, že by nevylúčil ani vojenský zásah USA na jeho znovuzískanie.
Záujem o túto trasu zahrnul aj do svojho vianočného posolstva na svojej sociálnej sieti Truth Social. „Veselé Vianoce všetkým vrátane úžasných čínskych vojakov, ktorí s láskou, ale nezákonne, ovládajú Panamský prieplav,“ napísal.
Panamský prieplav znovu spomenul počas svojho inauguračného prejavu a k téme sa vrátil aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý cez víkend navštívil Panamu počas svojej prvej zahraničnej cesty v novej funkcii.
Vo štvrtok panamský prezident José Raúl Mulino, ktorý poprel akúkoľvek čínsku kontrolu nad prieplavom, dôrazne vyhlásil, že o jeho štatúte nemožno vyjednávať.

V článku sa dočítate:
- kto vybudoval Panamský prieplav,
- prečo sa USA vzdali Panamského prieplavu,
- prečo sa Američania obávajú Číňanov v Paname,
- kto prevádzkuje prístavy v Paname.
Prečo je Panamský prieplav dôležitý?
Pred vytvorením Panamského prieplavu sa lode museli plaviť okolo Hornského mysu, najjužnejšieho cípu Južnej Ameriky, aby mohli cestovať medzi Tichým a Atlantickým oceánom. To však mohlo trvať mesiace.
V súčasnosti by cesta z New Yorku do San Francisca trvala 27 dní, ak by loď oboplávala Hornský mys, ale iba necelých 11 dní, ak by využila Panamský prieplav.
Európania si už v 16. storočí vyhliadli územie v Paname ako najlepšiu námornú skratku.
Spojené štáty prevzali výstavbu prieplavu od Francúzov začiatkom 20. storočia a dokončili ho v roku 1914. Viac ako 60 rokov kontrolovali prieplav aj okolitú zónu prieplavu a zriadili tu početné vojenské základne.
Postupom času viedla americká kontrola nad prieplavom a jej vojenská prítomnosť k rastúcej nespokojnosti Panamčanov. Smrteľné nepokoje v roku 1964 ešte viac naštrbili diplomatické vzťahy a podporili obavy z pokračujúcej prítomnosti amerických vojsk.
V roku 1977 prezident Jimmy Carter podpísal dve zmluvy: jedna z nich poskytla Paname konečnú kontrolu nad prieplavom a druhá zabezpečila, že prieplav zostane otvorený pre všetky krajiny.
Panama získala plnú kontrolu nad prieplavom v roku 1999. V súčasnosti jeho prevádzku vrátane komôr, ktoré zdvíhajú a spúšťajú lode, riadi nezávislý Úrad Panamského prieplavu.
Veľká časť pôvodnej infraštruktúry prieplavu zostáva nedotknutá, ale v záujme prispôsobenia sa rastúcej námornej doprave boli pridané rozšírenia vrátane nových stavidiel, mostov a priehrad.
Kanál je z oboch strán obklopený prístavmi, z ktorých dva prevádzkujú čínske spoločnosti a po jednom americké, taiwanské a singapurské firmy.
Hoci prieplav slúži lodným spoločnostiam z celého sveta, najväčšími používateľmi zostávajú americké firmy. Vo fiškálnom roku 2024 prístavy v Spojených štátoch vybavili najväčší počet nákladných lodí prechádzajúcich cez túto trasu. Zároveň vedú aj v počte nákladu prepravovaného medzi vlastnými pobrežiami.
Aká je prítomnosť Číny?
Trump nie je sám, kto má obavy z čínskej prítomnosti v blízkosti prieplavu. Mnohí republikáni a niektorí demokrati v Kapitole majú takisto obavy z rastúceho vplyvu Číny a umiestnenia čínskych spoločností spravujúcich prístavy na oboch stranách kanála a výstavby mosta.
„Čiastočne dokončený most dáva Číne možnosť zablokovať prieplav bez varovania,“ povedal tento týždeň republikánsky senátor Ted Cruz počas vypočutia senátneho výboru o vplyve prieplavu na obchod a bezpečnosť. „A prístavy poskytujú Číne pripravené pozorovacie stanovištia na načasovanie tejto akcie.“
Od roku 1997 čínska spoločnosť Hutchison Port Holdings spravuje a prevádzkuje prístavy na oboch vstupoch. Na atlantickej strane prístav Cristobal prevádzkuje spoločnosť Hutchison, zatiaľ čo medzinárodný terminál Manzanillo prevádzkuje americká spoločnosť a kontajnerový terminál Colon taiwanská lodná spoločnosť.

Na strane Tichého oceánu zase prevádzkuje spoločnosť Hutchison prístav Balboa, ktorý je najväčší pozdĺž prieplavu. Medzinárodný terminál PSA Panama, ktorý sa nachádza oproti prístavu Balboa, prevádzkuje spoločnosť so sídlom v Singapure.
Prevádzka prístavu však nie je to isté ako kontrola nad prieplavom.
John Feeley, bývalý americký veľvyslanec v Paname povedal, že táto hrozba je preceňovaná. „Prevádzkovanie prístavu na prieplave nedáva spoločnosti fyzickú možnosť zablokovať prieplav,“ povedal. Dodal, že spoločnosti prístavy nevlastnia, keďže im koncesie na ich správu udeľuje Úrad Panamského prieplavu.
Predseda Federálnej námornej komisie Louis E. Sola počas vypočutia zopakoval, že „prieplav spravuje Úrad Panamského prieplavu“.
Čína zo svojej strany poprela, že by kontrolovala prieplav alebo zasahovala do jeho záležitostí, ale odborníci uviedli, že Čína zvyšuje svoju prítomnosť v regióne.
„Čína sa snaží zvýšiť svoj vplyv v celej oblasti, či už ide o prístavy, budovanie mostov, alebo o diplomatickú angažovanosť Číňanov v regióne,“ uviedol Jason Marczak, viceprezident a vrchný riaditeľ centra Atlantickej rady pre Latinskú Ameriku Adrienne Arsht.

Prečo sa zvýšilo mýto za lodnú dopravu cez prieplav?
Marczak pre The Post uviedol, že lodné spoločnosti so sídlom v USA nečelia diskriminačným tarifám za používanie prieplavu, keďže poplatky sa v posledných rokoch zvýšili pre všetky komerčné lode - a to čiastočne v dôsledku zníženej hladiny vody v prieplave, čo spôsobilo, že ho denne mohlo využívať menej plavidiel.
Počas období zníženej premávky museli americké lode platiť vyššie aukčné ceny za prednostný vstup do prieplavu. Poplatky stanovuje a pravidelne prehodnocuje Úrad Panamského prieplavu a sú založené na veľkosti a hmotnosti plavidiel. Sú verejne prístupné.
Marczak dodal, že zvýšené poplatky by mohli byť dôvodom, prečo sa Trump obáva nárastu ciel.