Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Keď izraelská armáda pred takmer dvoma mesiacmi vtrhla do niekoľkých sýrskych dedín, vojaci tamojších obyvateľov ubezpečovali, že ich prítomnosť bude iba dočasná - ich cieľ sa mal obmedzovať na zhabanie zbraní a zabezpečenie oblasti po páde režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
Keď však neskôr prišli vozidlá určené na zemné práce, naznačilo to trvalejšiu prítomnosť Izraelčanov v oblasti.
„Budujú tu vojenské základne. Ako je toto dočasné?“ pýtal sa Mohammed Muraiwíd, starosta mesta Džubata al-Chašáb, keď sledoval, ako izraelské jednotky budujú nové vojenské stanovište na okraji jeho dediny.
Satelitné snímky, ktoré preskúmal denník The Washington Post, ukazujú viac ako pol tucta stavieb a vozidiel na opevnenej izraelskej základni, pričom takmer identická výstavba sa nachádza osem kilometrov južnejšie. Obe sú spojené novými poľnými cestami s územím na Golanských výšinách, ktoré Izrael získal vo vojne s arabskými susedmi v roku 1967.
Niekoľko kilometrov južnejšie je viditeľná oblasť vyčistenej pôdy, ktorá podľa odborníkov zrejme predstavuje začiatok tretej základne.
V článku sa dočítate:
- kedy Izrael vtrhol do Sýrie,
- akú dohodu podpísali Sýria a Izrael v roku 1974,
- čo Izrael v Sýrii doteraz vybudoval,
- prečo došlo v oblasti k streľbe.
Neopodstatnený vpád
Niekoľko hodín po tom, ako sa v decembri zrútila Asadova moc nad jeho krajinou, prerazili izraelské tanky a jednotky „líniu alfa“, ktorá označovala hranicu prímeria počas uplynulého polstoročia, a presunuli sa do nárazníkovej zóny stráženej OSN vnútri sýrskeho územia a v niektorých prípadoch aj za ňu.
Izraelské jednotky sa teraz pohybujú po nárazníkovej zóne s rozlohou 233 štvorcových kilometrov, ktorá má byť podľa dohody o prímerí medzi Izraelom a Sýriou z roku 1974 demilitarizovaná.
Izrael uviedol, že po páde Asadovho režimu považuje dohodu za neplatnú. V najširšom mieste má nárazníková zóna šírku približne deväť kilometrov, ale na niektorých miestach izraelské jednotky postúpili ešte o niekoľko kilometrov ďalej, uviedli miestni predstavitelia.
Sýrsky minister obrany Murhaf Abú Kasra v rozhovore pre Washington Post v nedeľu označil izraelský postup za „porušenie práva sýrskeho ľudu“.
„Tento vpád je neopodstatnený,“ povedal a dodal, že iránska hrozba, ktorá je jadrom izraelských obáv v rámci Sýrie, už neexistuje. „Mali problém s Iránom, ale my sme ich pred ním zachránili.“
Liberálna demokracia Sýriu nečaká. V hre je afganský scenár aj chaos Čítajte Izraelská armáda je schopná chrániť svoje hranice aj z predchádzajúcich pozícií, dodal a vyzval ju, aby sa stiahla.
Dve nové stavby, ktoré sa nachádzajú na území donedávna kontrolovanom Sýriou, sú zrejme pozorovacie základne, štruktúrou a štýlom podobné tým v Izraelom kontrolovanej časti Golanských výšin, povedal William Goodhind, obrazový analytik spoločnosti Contested Ground.
Základňa v Džubata al-Chašáb je rozvinutejšia, zatiaľ čo základňa na juhu je zrejme vo výstavbe. Prvá z nich by poskytovala lepšiu viditeľnosť pre jednotky, zatiaľ čo druhá má lepší prístup k cestnej sieti v oblasti, rovnako ako tretia základňa, ak by bola vybudovaná na vyčistenej ploche južnejšie, povedal. BBC pôvodne informovala o výstavbe v lokalite Džubata al-Chašáb.
Na satelitných snímkach takisto vidieť novú cestu, ktorá sa nachádza asi 16 kilometrov južne od mesta Quneitra a tiahne sa od hraničnej čiary až na vrchol kopca pri dedine Kodana, čo izraelským silám poskytuje nový pozorovací bod.
Muraiwíd uviedol, že na vybudovanie stanovišťa pri Džubata al-Chašáb izraelské buldozéry vytrhali dedinské ovocné stromy a iné stromy v časti chránenej prírodnej rezervácie. „Povedali sme im, že to považujeme za okupáciu,“ povedal starosta.
Časovo neobmedzená prítomnosť
Miestni obyvatelia tvrdia, že od vstupu do Sýrie izraelskí vojaci zriadili kontrolné stanovištia, uzavreli cesty, prepadli domy, vysťahovali obyvateľov a strieľali na demonštrantov, ktorí protestovali proti ich prítomnosti. V noci boli na vedľajších cestách spozorované hliadky so zhasnutými svetlami, ktoré sa potom vrátili na základňu.
„Nikto nevie, čo robili. Nikto sa neodváži opýtať,“ vraví 55-ročná Budour Hassanová popri zbere lístkov na čaj niekoľko desiatok metrov od izraelskej zátarasy.
Izraelské obranné sily na otázky o povahe a trvaní svojich aktivít v Sýrii odpovedali: „Sily IDF pôsobia v južnej Sýrii, v nárazníkovej zóne a na strategických miestach, aby chránili obyvateľov severného Izraela.“ Izraelský premiér Benjamin Netanjahu predtým uviedol, že prítomnosť vojsk je časovo neobmedzená, pričom sa odvolával na bezpečnostné obavy.
Pokiaľ ide o správy, že izraelské jednotky strieľali na demonštrantov, IDF uviedli, že operovali „v súlade so štandardnými operačnými postupmi“ po tom, ako demonštrantov požiadali, aby sa od vojakov vzdialili.
K presunu na územie, ktoré predtým kontrolovala Sýria, dochádza v čase, keď Izrael operuje za svojimi hranicami na viacerých frontoch. Od nepriateľov si udržuje väčší odstup po útoku Hamasu zo 7. októbra 2023, pri ktorom zahynulo približne 1200 Izraelčanov.
Hore: Porovnanie satelitných snímok z obdobia pred pádom Asada v novembri 2024 a 21. januára 2025 ukazuje výstavbu novej izraelskej základne v Džubata al-Chašáb v Sýrii. Dole: V blízkosti El Hmidaiah v Sýrii bola postavená nová izraelská základňa za niečo vyše mesiaca, porovnanie satelitných snímok z 20. decembra 2024 a 21. januára 2025. (zdroj: Planet Labs — Planet Labs)V Pásme Gazy izraelské sily zničili tisíce budov v okruhu asi pol kilometra od hraničného plota, aby vytvorili „špeciálnu bezpečnostnú zónu“. Počas vojny s Hizballáhom v Libanone izraelská armáda systematicky zrovnáva so zemou dediny v blízkosti hraníc medzi oboma krajinami.
Bojovníci, ktorí teraz kontrolujú prevažnú väčšinu Sýrie, sa v oblastiach v blízkosti hranice citeľne nevyskytujú. Nový sýrsky líder Ahmed aš-Šará vyhlásil, že je odhodlaný dodržiavať dohodu z roku 1974, ktorá vytvorila demilitarizovanú nárazníkovú zónu medzi Izraelčanmi a Sýrčanmi.
„Možno majú dohodu s Izraelom, o ktorej nevieme,“ povedal 77-ročný Hayel al-Abdulla, kmeňový vodca v malej dedine Samdaníja al-Gharbíja.
Keď izraelské jednotky zablokovali cestu južne od Abdullovho domu zeminou a kameňmi, povedal, že sa proti tomu ohradil. „Povedal som im, že toto nie je Pásmo Gazy a nemôžu nás len tak zablokovať.“
Minister obrany povedal, že jednotka sýrskych síl bola pripravená na návrat na pozície starého režimu v oblasti, z ktorých niektoré sú teraz obsadené izraelskými jednotkami. Prostredníctvom OSN aj Spojených štátov prebiehajú rokovania, ktoré im to umožnia, povedal Abú Kasra.
Odpovedali streľbou
Izrael uviedol, že súčasťou jeho misie je zhabanie zbraní, aby zabránil útokom na svoje komunity. Muraiwíd však tvrdí, že žiadne zbrane už na mieste nie sú. Keď izraelské jednotky prišli do Muraiwídovej dediny, požadovali od obyvateľov, aby im odovzdali zbrane, ktoré zanechali utekajúce jednotky režimu, povedal. Miestni obyvatelia súhlasili, že zbrane pozbierajú a odovzdajú, aby sa vyhli podobným izraelským operáciám.
Vrátili sa ešte dvakrát. „Keď prišli tretíkrát, povedal som im, že aj keby sme mali zbrane, Sýria má novú vládu a my ich odovzdáme našej novej vláde,“ vraví Muraiwíd, sediaci v kobercom vystlanej zasadačke s rozsiahlym výhľadom na okolitú krajinu.
Izraelská armáda v sobotu uviedla, že jej jednotky v Sýrii sa dostali pod paľbu a „odpovedali streľbou“. K zodpovednosti sa prihlásila skupina, ktorá si hovorí Islamský front odporu v Sýrii. Miestni povstalci incident zľahčovali a tvrdili, že k nemu došlo, keď si miestna zločinecká rodina myslela, že sýrske sily sa snažia zadržať jej členov.
Napriek medzinárodným námietkam Izrael v roku 1981 anektoval oblasti Golanských výšin, ktoré získal od Sýrie. Izrael uviedol, že tento krok bol nevyhnutný na zabránenie sýrskeho ostreľovania fariem v izraelskom regióne Galilea. Náhorná plošina je však dôležitá aj pre zásobovanie Izraela vodou, pretože napája Galilejské jazero a rieku Jordán.
Nárazníková zóna zahŕňa priehradu na nádrži, ktorá zásobuje vodou aj oblasti južnej Sýrie. Miestni obyvatelia majú podozrenie, že Izrael sa snaží získať vodu a iné zdroje. Izraelská armáda napriek svojim operáciám v tejto oblasti tvrdí, že priehradu nekontroluje.
Pre sýrskych obyvateľov žijúcich v blízkosti mierovej línie, ako je napríklad kmeňový vodca Abdulla, znamená ich prítomnosť na geopolitickej zlomovej línii medzi Izraelom a Asadovým režimom desaťročia nepokojov. Niektoré budovy tu zostávajú poznačené bojmi, do ktorých sa zapojila vláda, sýrske povstalecké skupiny aj libanonská militantná skupina Hizballáh, a stále sú na nich viditeľné stopy po guľkách a diery po delostreleckej paľbe.
Izrael je zároveň už dlho odhodlaný obmedziť prítomnosť Iránom podporovaných bojových skupín, ktoré podporovali Asadov režim, pozdĺž línie prímeria.
Nepochopenie posolstva
V auguste začali izraelské sily podľa satelitných snímok hĺbiť nový osem kilometrov dlhý zákop asi tri metre vnútri sýrskej strany hraničného plota. Zákop pretína pozemok 35-ročného Ahmeda Bakra, ktorý žije v nahrubo postavenom dome s dvoma spálňami so svojimi dvoma manželkami a desiatimi deťmi. Jeho návštevy pozorne sledujú nad hlavou bzučiace drony.
Interakcie s Izraelčanmi mu tiež nie sú cudzie. Bakrova deväťročná dcéra sa v skutočnosti narodila v Izraeli, a to v rámci izraelskej iniciatívy na vybudovanie podpory a vplyvu na sýrskej strane nárazníkovej zóny.
Počas sýrskej občianskej vojny Izrael tiež prevážal zranených povstaleckých bojovníkov za deliaci plot, aby ich ošetrili v izraelských nemocniciach, a podľa miestnych predstaviteľov financoval miestnu frakciu, ktorá bojovala proti Asadovej vláde a jej spojencom z Hizballáhu.
Teraz Izraelčania vykonávajú pešie hliadky a razie v domoch a nová izraelská základňa podľa nich odrezala dedinčanov od pasienkov, čo núti miestnych obyvateľov kupovať viac obilia pre dobytok. „Všetci majú obavy, nielen ja,“ povedal Bakr.
Medzi tieto obavy patrí aj strach z vysídlenia. Regionálne hlavné mesto Madinat al-Baath, ktoré sa nachádza kilometer od línie prímeria, postavila v roku 1986 sýrska vláda pre rodiny vysídlené z Golanských výšin počas predchádzajúcich konfliktov s Izraelom. Väčšine zo stotisíc Sýrčanov, ktorí podľa odhadov žili na území dobytom Izraelom, nebolo nikdy umožnené vrátiť sa.
V súčasnosti stojí izraelský tank pred miestnym úradom, v ktorom predtým prebývala Asadova strana Baas. Sýrčania sa zase preháňajú po ulici, ktorá bola odrezaná provizórnou izraelskou zátarasou z trosiek a spadnutej pouličnej lampy.
Úžasná prímorská lokalita, vraví o Pásme Gazy Trump. Na mieste chce luxusné rezorty Čítajte „Nedovolíme, aby sa to isté zopakovalo,“ vraví Bilal Sulejman, šéf miestnej samosprávy. „Šanca, že odídeme, je asi jedna k miliónu.“
Väčšine ľudí, ktorým bolo nariadené opustiť svoje domovy počas prvého postupu izraelských vojsk cez líniu v decembri, bolo umožnené vrátiť sa. Niektoré rodiny však uviedli, že im v tom bolo v skutočnosti zabránené.
„Väčšine ľudí dovolili vrátiť sa, ale mne povedali, že môj dom je vojenská zóna,“ povedal 52-ročný Jadalláh Hamúd, ktorý sa pristavil a obzeral si zablokovanú cestu vedúcu k jeho domu, keď sa vracal z nákupu chleba.
Povedal, že s manželkou a ôsmimi deťmi býva u priateľov v neďalekom meste a podarilo sa mu presvedčiť iného farmára, aby prichýlil jeho dve kravy a 15 oviec. Svoje psy a sliepky však musel pustiť na slobodu, keďže ich nemal kde držať.
IDF poprela, že by boli rodiny stále vysídlené.
V snahe zbaviť sa asociácií s Asadovou stranou Baas sa mesto v decembri premenovalo na Madinat al-Salaam, teda Mesto mieru. „Možno nepochopili to posolstvo,“ povedal 57-ročný Kasím al-Mohammad a gestom ukázal na tank.
