Reportér Jim Acosta pracoval takmer dvadsať rokov pre americkú spravodajskú stanicu CNN, tesne po inaugurácii amerického prezidenta však odchádza.
Kritik Donalda Trumpa oznámil svoje rozhodnutie v živom vysielaní a médiá začali okamžite špekulovať, že jeho odchod súvisí s príchodom staronového prezidenta do Bieleho domu.
Jim Acosta nie je jediný. Dlhoroční novinári odchádzajú, mnohí z nich si zakladajú vlastné projekty.
Po posledných prezidentských voľbách vyšiel na CNN článok od mediálneho analytika Briana Steltera, podľa ktorého Trumpov návrat vyvoláva vážne otázky o dôveryhodnosti amerických médií.
Stelter píše, že Trump nie je nikdy spokojný so spravodajstvom a vždy chce ešte poddajnejšie médiá. Pravidelne sa dokonca sťažuje aj na Fox News, napriek tomu, že televízia ho už teraz masívne podporuje.
Podľa najnovšej štúdie Reuters Institute o médiách v roku 2025 sa budú vzorce Trumpovho správania k médiám opakovať aj v iných krajinách. Žurnalistika čelí rastúcim hrozbám politickej polarizácie, ekonomickej nestability a poklesu dôvery verejnosti. Turbulencie sa dejú aj na Slovensku.
Českí novinári píšu Ficovi. Odmietajú označovanie za nepriateľov Čítajte Ataky na Acostu aj na spravodajskú stanicu
V úvode tohto roka CNN oznámila, že prepustí šesť percent zamestnancov, čo predstavuje približne 200 ľudí. Televízia krok zdôvodnila investíciou do digitalizácie.
CNN pozmenila vysielaciu štruktúru, ktorá sa týkala aj reportéra Acostu. Pôvodne moderoval dopoludňajšiu reláciu, po novom dostal menej lukratívny neskorý večerný čas.
Podľa NY Times bol moderátor proti reorganizácii v CNN a zaujímalo ho, či sa zmeny nedejú aj preto, aby odsunuli novinárov, ktorí kritizovali nového amerického prezidenta.
Nový vysielací čas neprijal. Dôvod svojho rozhodnutia neoznámil, ale divákom adresoval zopár odvážnych slov.
„Nevzdajte sa klamstvám. Nepoddávajte sa strachu. Držte sa pravdy a nádeje," zakončil moderátor svoj posledný vstup na CNN.
Po odchode z televízie spúšťa vlastný projekt na newslettrovej platforme Substack, kde sa bude venovať nezávislej žurnalistike.
Trump Acostov krok označil za "dobrú správu" a samotného novinára za jedného z "najhorších a nejnečestnejších reportérov v histórii žurnalistiky".
Už niekoľko mesiacov sa mení aj redakcia denníka Washington Post (WP), ktorý patrí zakladateľovi Amazonu Jeffovi Bezosovi.
Na dianie v denníku prvýkrát upozornila samotná redakcia po tom, ako sa vedenie rozhodlo vo voľbách nepodporiť Kamalu Harrisovú. Podľa Lewisa denník nemá podporovať žiadneho kandidáta. Po tomto rozhodnutí prišiel WP nielen o dvesto tisíc predplatiteľov, ale aj o dlhoročných novinárov.
Ďalšie výrazné zmeny sa udiali začiatkom tohto roka, keď WP prepustil takmer sto zamestnancov. Podľa hovorcu novín sa škrtenie nedotýka redakcie. Jeff Bezos sa navyše objavil na inaugurácii prezidenta Trumpa, čo vyvolalo ďalšie otázky o smerovaní denníka.
Najnovšie svoj odchod z NBC News potvrdil dlhoročný moderátor - Chuck Todd, ktorý pokrýval domácu politiku, najmä politický vzostup Donalda Trumpa v posledných rokoch pred voľbami. Priamo informoval o klamstve a neslušnosti za Trumpovej éry, za čo ho podporovatelia Trumpa, ako aj samotný prezident zosmiešňovali, píše CNN.
Podobná situácia ako na Slovensku?
Pre podobné situácie nemusíme chodiť ďaleko, aj na Slovensku čelia médiá atakom zo strany vládnych politikov.
Tesne po voľbách v novembri 2023 premiér Robert Fico oznámil, že dá preveriť akreditácie Markízy, Denníka N, denníka SME a Aktualít na vstup a prácu na Úrade vlády. Považuje ich za nepriateľské médiá.
Minulý rok prešli zemetrasením aj televízne politické debaty.
JOJ zrušila diskusnú politickú reláciu Na hrane s Janou Krescanko Dibákovou, Michal Kovačič v živom vysielaní obvinil televíziu z cenzúry v spravodajstve, za čo okamžite skončil. V TA3 prestal moderovať Richard Dírer. Z verejnoprávnej televízie STVR po rokoch odišiel Miroslav Frindt. V nedeľnej debate STVR skončili aj Marta Jančkárová a Marek Makara.
Moderátori televíznych politických relácií sa stali terčom verbálnych atakov zo strany koaličných politikov, ktorí ich obviňovali z nepripravenosti a zaujatosti.
Koaliční politici odmietali chodiť do diskusií, kde im moderátori kládli kritické otázky. Radšej prijali pozvanie do alternatívnych a dezinformačných médií, kde ich s aktuálnymi témami nikto nekonfrontoval.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, Andrej Danko či Lukáš Machala sa objavili v streame Danyho Kollára alias Daniela Bombica. V minulosti vystúpil v Bombicovej relácii aj súčasný premiér Robert Fico.
Dobré ráno: Ako sa z Bombica stal vládny extrémista Čítajte Dnes už koaliční politici vystupovali pred voľbami často aj v diskusiách v rádiu Infovojna.
Nový prezident USA je k alternatívnym médiám ešte otvorenejší. Hovorkyňa Karoline Leawittová na svojej prvej tlačovke oznámila, že Američania stratili dôveru v médiá, ktoré podľa nej "presadzovali o novom prezidentovi klamstvá". Narážala pritom na tradičné mienkotvorné médiá.
Dodala tiež, že je jedno, či niekto tvorí obsah na tiktoku, je bloger, alebo podcaster, ak tvorí relevantný spravodajský obsah, vždy je v Bielom dome vítaný.
Preveria aj žiadosti o akreditácie novinárov, ktorým ich úrad pod Bidenovým vedením odmietol vydať.
Táto reakcia je len pokračovaním Trumpovej spolupráce s influencermi a podcastermi na sociálnych sieťach už počas volebnej kampane.
Najznámejšie je jeho vystúpenie u kontroverzného Joea Rogana, ktorý vo svojom podcaste šíril konšpirácie ohľadom pandémie a vakcín.
Rozhovor si pozrelo viac ako 45 miliónov ľudí na youtube a zaznamenal viac ako 25 miliónov vypočutí. Táto stratégia prispela k tomu, že ho vo voľbách podporilo 56 percent mužov vo veku 18 až 29 rokov, ktorí sa zúčastnili na voľbách.
Reuters Institute potvrdzuje, že voľby v USA zvýraznili rastúcu silu nových aj dezinformačných médií. Tam spadajú aj osobnosti a tvorcovia, ktorí často pôsobia mimo žurnalistického prostredia.
Podľa štúdie osoby mladšie ako 30 rokov konzumujú správy prostredníctvom netradičných kanálov, často skôr od influencerov ako od inštitucionálnych novinárov.
Ako ďalší príklad spomína Rumunsko, kde kampaň krajne pravicového prezidentského kandidáta Calina Georgesca na tiktoku výrazne ovplyvnila výsledky volieb. Zarezonovala u mladších voličov a obišla tradičné médiá.
Rumunský ústavný súd nakoniec anuloval výsledky prvého kola prezidentských volieb. Dôvodom bola rozsiahla kampaň na podporu pravicového Georgesca prostredníctvom tisícov účtov na tiktoku zo strany Ruska. Voľby sa budú opakovať v tomto roku.
Odborník na siete: Muskova x je lakmusovým papierikom toho, čo sa môže stať facebooku Čítajte Trumpova príručka bude fungovať aj v iných krajinách
Reuters Institute zverejnil aj pár predikcií, ktorými sa môže vyvíjať situácia na mediálnej scéne v USA. Jedna z nich, preverenie či stopnutie akreditácií mainstreamovým novinárom a uprednostňovanie "neštandardných" a konšpiračných médií, sa už vyplnila.
Americký prezident môže podľa predikcií Reuters zintenzívniť svoje útoky na spravodajské médiá a pohroziť im zrušením licencií pre "neférové spravodajstvo", či dokonca uväzniť novinárov, ktorí odmietnu prezradiť zdroje.
Niektoré hrozby sú zveličené a nemusia sa naplniť, ale mrazivá rétorika bude mať v médiách efekt, konštatuje štúdia.
Trump by tiež mohol znížiť financovanie neziskových organizácií, ktoré sa zaoberajú odhaľovaním hoaxov, čo považuje súčasný prezident za cenzúru. Zatiaľ mu s tým pomohol Mark Zuckerberg, ktorý vo svojej spoločnosti Meta hneď po voľbách ukončil factcheckingový program.
Myslieť si, že kríza médií je len problém USA je chyba. Populistickí politici na celom svete sledujú amerického prezidenta a určite im imponuje Trumpova schopnosť posilniť svoj vplyv prostredníctvom digitálnych kanálov.
Napriek tomu, že po mediálnych turbulenciách na Slovensku mnohí predpovedali zánik politických diskusií, namiesto troch nedeľných máme štyri a ďalšie v online priestore. Aj slovenskí odídenci si založili vlastné projekty či našli nové miesta.
Michal Kovačič založil 360-tku, Jana Krescanko Dibáková má vlastnú reláciu Aréna na postáli Sme.sk, Miroslav Frindt je tvárou slovenskej DVTV.
Nečakaný krok urobila minulý týždeň televízia JOJ, ktorá v prvý februárový týždeň uviedla novú diskusnú reláciu s Lenkou Ježovou - Politika 24, do ktorej prijal pozvanie premiér Robert Fico.
Situácia sa stabilizovala, možno však len naoko. Koaliční politici televízie nebojkotujú, no o tom, či sú debaty kultivované, nestranné a dostatočne kritické k názorom vládnej garnitúry, by sa dalo polemizovať.
Príkladom je posledná politická diskusia v Sobotných dialógoch. V Slovenskom rozhlase bol hosťom premiér Robert Fico.
Rozhlasák Kršňák v Aréne: Vyhodenie pre kritiku Sobotných dialógov? Pocit blízky istote Čítajte Novinári z STVR napísali vedeniu inštitúcie list, v ktorom kritizovali spôsob, akým diskusiu Matej Baránek viedol. Tvrdili, že nebol dostatočne pripravený a nevedel čeliť Ficovým argumentom.
Baránek oznámil, že z relácie odchádza, no nakoniec ostal. STVR sa medzitým nečakane rozlúčila s redaktorom Borisom Kršňákom, ktorý patril ku kritikom kolegu.
