GOMA, BRATISLAVA. Východ stredoafrického štátu sa zmieta v absolútnom chaose. Konžské mesto Goma, ktoré je dôležitým obchodným a dopravným uzlom, v stredu padlo do rúk povstalcov.
„Situácia je zložitá. Ľudia sa skrývajú doma, kde sú už niekoľko dní bez potravín a elektriny. Nemajú ani vodu,“ vraví pre denník SME Gomčan, ktorý pre obavy z vlastnej bezpečnosti žiada o zachovanie anonymity. „V meste zase vybuchujú bomby.“
A zatiaľ čo zúria boje medzi militantmi zo skupiny M23 a armádou Konžskej demokratickej republiky (KDR), ulice zapĺňajú telá civilistov. Počas troch dní na mieste zahynulo najmenej sto ľudí a tisíc bolo zranených.
Na poplach bijú tiež humanitárne organizácie. „Je to eskalácia takzvaného tichého konfliktu, ktorý prebieha už tri dekády. Momentálne však ide o najvážnejšiu situáciu v posledných rokoch,“ vraví pre SME zakladateľka organizácie Magna Denisa Augustínová. „Vzhľadom na neprehľadnosť situácie je, bohužiaľ, ťažké hovoriť o akejkoľvek organizovanej pomoci.“
Iba v januári bolo v dôsledku ťažkých bojov v KDR vysídlených cez 500-tisíc ľudí. Z miesta sa šíria správy o znásilneniach, rabovaní a útokoch na humanitárne zdravotnícke zariadenia. Hovorí sa tiež o streľbe na zdravotníkov.
„Jedným z veľkých problémov je aj to, že sa v meste nachádzajú laboratóriá so vzorkami rôznych nebezpečných vírusov vrátane vzoriek ochorenia ebola,“ dodáva Augustínová s tým, že sa obáva toho, čo bude nasledovať. „Z väzníc utiekli tisíce odsúdených.“
V článku sa dočítate:
- Kto sú rebeli z M23.
- Prečo sa bojuje v Konžskej demokratickej republike.
- Či sa zapája Rwanda do bojov.
- Ako s konžskými bojmi súvisí rwandská genocída.
Kto sú rebeli z M23?
M23 vznikla v roku 2012 po tom, ako sa bývalí vojaci Národného kongresu na obranu ľudu (CNDP) vzbúrili proti konžskej vláde a obvinili ju, že k vládnutiu neprizvala Tutsiov - etnickú skupinu, ktorú takmer vyhubili počas genocídy v susednej Rwande.
Názov M23 vychádza z mierovej dohody, ktorú 23. marca 2009 podpísala CNDP, vedená Tutsiami, a konžská vláda. Povstalci sa podľa medzinárodných pozorovateľov spoliehajú na podporu rwandského prezidenta Paula Kagameho, ktorý štátu vládne od roku 2000. M23 však tvrdí, že len chránia záujmy konžských Tutsiov.
Povstalci tvrdia, že predchádzajúce dohody o ukončení bojov druhá strana nedodržiavala, a preto teraz bojujú, uvádza televízia BBC.
Vstup milícií do Gomy však cítia v celom štáte, ktorý je druhým najväčším v Afrike. V hlavnom meste Kinshasa demonštranti útočili na veľvyslanectvá Belgicka, Francúzska, Kene a USA, ktoré obvinili z podpory rwandského prezidenta Kagameho. Rwandské veľvyslanectvo podpálili.
„Konflikt výrazne ovplyvňuje aj ostatné oblasti, nielen východ krajiny. Kinshasa zažila za posledné dni obrovské nepokoje,“ vysvetľuje Augustínová. Magna od roku 2009 v KDR poskytuje základnú zdravotnú starostlivosť vrátane pomoci obetiam sexuálneho zneužívania, ktoré je v štáte neslávne známe. „Dá sa povedať, že východ krajiny sa zmieta v absolútnom chaose. Je to naozaj katastrofálna situácia.“
Krátko po svojom vzniku v roku 2012 získala skupina M23 rýchlo územie a zmocnila sa Gomy, čo medzinárodné spoločenstvo odsúdilo. Po sérii porážok od konžskej armády, ktorú podporovala OSN, sa však militanti z oblasti stiahli. V roku 2021 sa skupina opäť chopila zbraní, spresňuje BBC.
„Všetko sa to deje kvôli Rwande,“ uvádza pre denník The Guardian neznámy demonštrant. „Rwanda spolupracuje s Francúzskom, Belgickom, so Spojenými štátmi a s ďalšími krajinami. Konžania sú unavení. Koľkokrát ešte máme zomrieť?“
Na mieste zároveň hrozí vypuknutie hladomoru, nakoľko sa humanitárne organizácie nemôžu dostať ku konžským obyvateľom. Povstalci zatiaľ smerujú na juh k mestu Bukavu.
Povstalci plánujú obsadiť hlavné mesto Konžskej demokratickej republiky Čítajte Prečo sa bojuje v Konžskej demokratickej republike?
M23 je v skutočnosti iba jednou zo stovky ozbrojených skupín, ktoré bojujú o územné zisky vo východnej časti KDR. Východ je totiž nesmierne bohatý na nerastné suroviny.
Stredoafrický štát je najväčším svetovým výrobcom tantalu, ktorý sa používa na výrobu elektronických súčiastok a kobaltu, ktorý je zase rozhodujúci pri výrobe batérií pre mobilné telefóny a elektrické vozidlá.
Minulý rok M23 dobyla mesto Rubaya, v ktorom sa ťaží kľúčový minerál koltán.
Skupina podľa OSN zarába na obchode s nerastným bohatstvom približne 800-tisíc dolárov mesačne a správa expertov OSN z minulého roka uvádza, že okolo 120 ton koltánu posiela M23 do Rwandy každé štyri týždne.
Zároveň experti OSN zaznamenali obrovský nárast vývozu nerastných surovín z Rwandy v posledných rokoch. Rwanda však popiera, že by nerastné suroviny ťažila v KDR.
Rozšírenie skupiny do nových teritórií v posledných týždňoch jej dáva priestor na získanie ďalších príjmov z ťažby, hovoria pre agentúru Reuters analytici.
Zapája sa Rwanda do bojov?
Britský minister zahraničných vecí David Lammy v nedeľu Kagameho varoval pred stratou pomoci v podobne miliardy dolárov, ktorú Rwanda ročne dostáva od rôznych štátov.
Lammyho komentáre zároveň znamenajú prerušenie priateľských vzťahov, ktoré Británia posledných 25 rokov voči Rwande prechovávala.
„Všetko je ohrozené. Nemôžeme [podporovať] krajiny, ktoré spochybňujú územnú celistvosť iných krajín. A rovnako ako to netolerujeme na európskom kontinente, tak to nebudeme tolerovať kdekoľvek inde,“ povedal podľa The Guardian Lammy.
Rwanda v minulosti popierala, že by podporovala M23, ale od roku 2012 ju experti OSN obviňujú, že rebelom nielenže poskytuje zbrane, no priamo im aj velí. Po boku M23 bojovalo minulý rok až 4000 rwandských vojakov, tvrdí správa OSN. V skupine M23 sa údajne nachádza 8000 bojovníkov.
Rwanda v nedeľňajšom vyhlásení výslovne nepoprela, že podporuje M23, ale z rozpútania bojov obvinila konžskú armádu, ktorá odmietla s povstalcami nadviazať dialóg.
„Rwanda má veľmi dobre zamaskovanú diktatúru,“ povedal pre The Guardian v roku 2024 rwandský utečenec, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity. „Ak sa budete sťažovať na rwandskú vládu, tak bezpečnostné služby budú čoskoro pri vašich dverách.“
Rwanďan žiada Britániu o azyl, nakoľko sa obáva, že môže byť terčom režimu. Rwandská vláda vtedy uviedla, že obvinenia z porušovania ľudských práv sú urážlivé.
Prezident KDR varoval pred možnou eskaláciou v regióne a kritizoval nečinnosť Čítajte Ako s konžskými bojmi súvisí rwandská genocída?
Kagame zohral kľúčovú úlohu pri ukončení rwandskej genocídy v roku 1994, pri ktorej za pár mesiacov zahynulo 800-tisíc ľudí, prevažne Tutsiov. Zavraždili ich milície tvorené druhou etnickou skupinou, Hutu.
Práve povstalci, ktorým velil Kagame, genocídu ukončili. Svet ho za to v nasledujúcich rokoch vyzdvihoval, pričom jeho domácu politiku do značnej miery ignoroval.
Odhaduje sa, že približne milión Hutuov zo strachu z represií utiekol na konžské územie, čo vyvolalo etnické napätie, keďže na východe žije marginalizovaná skupina Tutsiov, zvaných Banyamulenge.
Od roku 1994 vtrhla rwandská armáda niekoľkokrát do KDR. Tvrdila, že pátra po ľuďoch zodpovedných za genocídu. Na ich dolapení spolupracovala aj s členmi Banyamulenge.
Avšak po 30 rokoch konfliktu je vo východnej časti KDR stále aktívna jedna zo skupín Hutuov, Demokratické sily za oslobodenie Rwandy (FDLR).
K milíciám údajne patria aj niektorí z tých, ktorí sú zodpovední za rwandskú genocídu. Je nepravdepodobné, že Rwanda nebude pôsobiť na území Konžskej republiky, pokiaľ nebude presvedčená, že FDLR už nepredstavuje hrozbu, dodáva BBC.
