Belehrad 17. augusta (TASR) - Predstavitelia srbského krízového štábu kosovskej dediny Čaglavica dnes pohrozili kolektívnym vysťahovaním sa z obce na znak protestu proti podobe plánovanej administratívnej reformy provincie spravovanej OSN.
Obyvatelia pohrozili vysťahovaním v prípade, že sa etnicky čisto srbská Čaglavica ležiaca neďaleko Prištiny nestane súčasťou okresu Gračanica, jedného z plánovaných autonómnych srbských okresov v rámci decentralizácie.
"Plán decentralizácie navrhnutý kosovskou vládou je pre nás neprijateľný, pretože ho považujeme za pokus o etnické čistenie. Prišli sme do Belehradu požiadať o pomoc, no v prípade, že nám nevyhovejú, budeme nútení opustiť svoje domovy," vyhlásil v srbskej metropole predseda krízového štábu Ljubomir Dekič.
Dekič vyjadril nádej, že osobitný vyslanec OSN v Kosove Kai Eide uzná neprijateľnosť tzv. "plánu B" pre srbské obyvateľstvo v juhosrbskej provincii.
Podľa predloženého decentralizačného plánu by dedina Čaglavica mala patriť do prištinského okruhu s albánskou väčšinou obyvateľstva.
Predseda Srbského hnutia odporu v Kosove Momčilo Trajkovič označil plán decentralizácie kosovskej vlády za inštitucionalizovanú podobu albánskeho separatizmu.
Trajkovič obvinil vládu v Belehrade, že okrem silných vyhlásení nie je schopná efektívne riešiť srbský problém v Kosove.
Decentralizačný plán navrhnutý kosovskou vládou, ktorá je z veľkej väčšiny zložená z etnických Albáncov, minulý týždeň srbskí politickí predstavitelia neprijali.
Kosovskí Srbi aj predstavitelia Belehradu si želajú, aby decentralizácia provincie zaistila srbskej menšine lokálnu samosprávu, osobitne v oblasti kultúry, vzdelávania, zdravotníctva, justície a polície. Zlepšenie postavenia srbskej menšiny je dôležitou podmienkou pre otvorenie rokovaní o konečnom štatúte Kosova. Vyslanec Eide momentálne pracuje na hodnotiacej správe, či Kosovo splnilo Organizáciou Spojených národov stanovené štandardy v oblastiach ako demokracia, práva menšín a vláda zákona.
Kosovo oficiálne zostáva súčasťou Srbska a Čiernej Hory (SČH) a pod správou OSN je od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu, ktorými aliancia zasiahla do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu, obviňovanými z brutality proti civilistom.
Kosovskí Albánci, ktorí tvoria 90 percent dvojmiliónovej populácie provincie, trvajú na nezávislosti, čo však odmieta srbská strana. Belehrad navrhuje riešenie "viac ako autonómia, menej ako nezávislosť".
12 20 zsl ari ed
