VARŠAVA. Poľský prezident Andrej Duda položil veniec k Stene smrti v nacistickom koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz-Birkenau a otvoril tak oslavy 80. výročia oslobodenia tábora.
Spomienkové podujatia korešpondujú s Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu, ktorý bol Valným zhromaždením OSN ustanovený na tento deň.
Počet ľudí zabitých v Auschwitzi-Birkenau na juhu Poľska nie je možné presne určiť. Podľa odhadov historikov ide o 1,2 - 1,6 milióna osôb, väčšinou ľudí židovského pôvodu, ktorých systematicky vraždili v plynových komorách.
Obeťami boli aj mnohí Poliaci, Rómovia, sovietski vojnoví zajatci, homosexuáli a ďalšie osoby, ktoré boli v rámci nacistickej rasovej ideológie cieľom likvidácie.
Ceremónia pri príležitosti 80. výročia oslobodenia sa vo všeobecnosti považuje za poslednú významnú udalosť, na ktorej sa bude môcť zúčastniť značný počet preživších z tohto koncentračného tábora. Najmladší z pozostalých účastníkov má 80 rokov.
Podľa Dudu sú dnes Poliaci strážcami pamäti. "V istom zmysle môžeme povedať, že pokračujeme v misii, ktorú na seba vzal rotmajster Pilecki," povedal prezident.
Witold Pilecki bol členom tajnej odbojovej armády. V roku 1940 sa nechal dobrovoľne uväzniť v tábore Auschwitz-Birkenau, kde organizoval hnutie odporu a zostavil správy o zverstvách, ktoré sa tam diali.
V roku 1943 sa mu podarilo utiecť a zúčastnil sa na Varšavskom povstaní. Po vojne bol v roku 1948 popravený komunistickým režimom.
"My dnes po jeho vzore dbáme o tieto miesta, aby pamäť nezhasla, aby svet nikdy nedovolil opakovanie takejto katastrofy ľudskosti," dodal Duda.
Riaditeľ múzea v Osvienčime Piotr Cywiňski v rozhovore pre denník Guardian zdôraznil, že medzi vojakmi Červenej armády, ktorí oslobodili tábor, boli Rusi aj Ukrajinci, a preto je konflikt na susednej Ukrajine "vojnou, ktorú vedú jedni osloboditelia proti druhým". Účasť ruskej delegácie v súčasnej situácii teda podľa neho neprichádza do úvahy.
Oficiálny program osláv začne o 16.00 h za účasti delegácií z celého sveta. Súčasťou programu budú hudobné vystúpenia, modlitby duchovných rôznych vyznaní či príhovory pamätníkov. Ruská delegácia na oslavy nebola pozvaná.
Reakcie politikov
- "Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu je nielen spomienkou na jednu z najtemnejších kapitol ľudskej histórie, ale aj výzvou na to, aby sme nezabudli na hodnoty, ktoré sú dodnes zakotvené v Ústave SR. Zahŕňajú rešpekt k ľudským právam a rovnosť všetkých ľudí bez ohľadu na ich vierovyznanie, farbu pleti alebo iné názory," povedal minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer). Pripomenul, že aj Slováci sa postavili proti zlu a bránili hodnoty, ktoré je potrebné presadzovať naďalej i dnes, aby zabezpečili mierový, slobodný a spravodlivý život pre všetkých. Nemožno podľa šéfa diplomacie zabúdať na všetky obete, a preto si túto históriu treba pripomínať, aby sa už nikdy nezopakovala. "Slovensko sa jasne vymedzuje proti akýmkoľvek formám antisemitizmu či rasizmu. Považujeme za neprípustné, aby sa do spoločnosti opäť vnášal princíp kolektívnej viny alebo prvky fašizmu. Nezmyselné zabíjanie či nenávisť nepatria do demokratickej spoločnosti," povedal Blanár.
- Holokaust je mementom, že zlo a nenávisť nesmú nikdy získať moc, napísal na sociálnej sieti X český premiér Petr Fiala. Na Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu apeloval na to, aby sa nič podobné nezopakovalo."Dnes si pripomíname obete holokaustu, všetkých tých, ktorí trpeli a umierali pod krutým nacistickým režimom. Táto hrôzostrašná kapitola našej histórie je mementom, že zlo a nenávisť nesmú nikdy získať moc. Pamätajme na utrpenie obetí - aby sme nikdy nedovolili, aby sa niečo podobné opakovalo," napísal Fiala.
- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že svet sa musí zjednotiť v boji proti zlu. "Musíme prekonať nenávisť, ktorá vedie k týraniu a zabíjaniu. Musíme zabrániť zabúdaniu," uviedol vo vyhlásení, ktoré zverejnila jeho kancelária. "Poslaním každého z nás je urobiť všetko pre to, aby zlo nezvíťazilo," dodal.
- Talianska krajne pravicová premiérka Giorgia Meloniová odsúdila antisemitizmus a uznala spoluúčasť fašistického Talianska na holokauste. Meloniová uviedla, že oslobodenie tohto koncentračného tábora odhalilo "ohavnosť" nacistického plánu, ktorého vopred premyslená krutosť robí zo šoa tragédiu, aká nemá v histórii obdobu. Pripomenula, že tento plán hitlerovského režimu mal spoluúčastníka vo fašistickom Taliansku, a to v podobe prijatia rasových zákonov a účasťou na prenasledovaní a deportáciách Židov. Talianska premiérka súčasne upozornila, že "antisemitizmus nebol porazený zničením brán Auschwitzu". "Je to pohroma, ktorá prežila šoa a nadobudla rôzne podoby a šíri sa prostredníctvom nových nástrojov a kanálov," dodala Meloniová. Meloniová vedie krajne pravicovú stranu Bratia Talianska (FdI), ktorá má korene v neofašistickom Talianskom sociálnom hnutí (MSI) založenom fašistami a lojalistami bývalého vodcu Benita Mussoliniho.
