KYJEV, BRATISLAVA. Únik ropných látok, ktorý sa začal po havárii dvojice ruských tankerov v Čiernom mori 15. decembra, už ohrozuje ukrajinské pobrežie a je možné, že do konca tohto mesiaca dosiahne Odesu.
Lode viezli spolu 9200 ton mazutu, ťažkého vykurovacieho oleja, z ktorého už zhruba päťtisíc ton uniklo do Čierneho mora, píše web Deutsche Welle.
Unikajúca látka sa už medzitým dostala k Berďansku, ukrajinskému prístavnému mestu na severe Azovského mora, ktoré momentálne okupuje Rusko.
Organizácia Greenpeace informovala, že v oblasti do začiatku januára uhynulo 32 delfínov a 1355 vtákov, pričom únik tisícok ton mazutu bude mať negatívny vplyv aj na populácie rýb. "Ropné produkty dlhodobo otravujú morskú flóru a ničia tak životné prostredie množstva organizmov," povedala odborníčka Greenpeace Anna Jerzak.
Napriek tomu, že Kremeľ už podľa nezávislého servera Moscow Times avizoval, že zasiahnuté pobrežia nebudú pre turistov bezpečné do budúceho roka, ruské regionálne úrady pokračujú v organizovaní zájazdov pre siroty do čiernomorského dovolenkového strediska Anapa. Podľa Deutsche Welle už veľa ruských rodičov zájazdy pre svoje deti zrušilo.
Únik mazutu môže poškodiť aj pobrežia iných krajín pri Čiernom mori. Bulharská vláda sa už snaží rozptyľovať obavy potenciálnych turistov, ktorí významnou mierou prispievajú k jeho ekonomike.
V článku sa dočítate:
- Ako došlo k havárii tankerov a úniku mazutu,
- čo zatiaľ vieme o škodách na prírode a ich zemepisnom rozsahu,
- ako prebiehajú záchranné práce a ako k nim pristupuje Rusko.
Nevhodné lode, nevhodné počasie
Incident sa stal ešte 15. decembra v Kerčskom prielive, ktorý oddeľuje Čierne more od Azovského mora. To z východnej strany lemuje legitímne ruské územie, kým na západe sa nachádza okupovaný ukrajinský polostrov Krym. Rusko okupuje aj severné pobrežie Azovského mora, ktoré tiež patrí Ukrajine.
Ruské tankery menia štátne vlajky. Ako funguje Putinova flotila Čítajte V prielive vtedy havarovala dvojica ruských tankerov Volgoneft-239 a Volgoneft-212. Prvé spomínané plavidlo v búrke nabehlo na plytčinu, druhé sa potopilo. Ukrajina podozrieva Rusko, že lode patria do takzvanej "tieňovej flotily", ktorú režim Vladimira Putina používa na obchádzanie ropných sankcií.
Tejto hypotéze by nasvedčovalo aj vyjadrenie experta na námornú plavbu Dmitrija Lisicyna z Univerzity Yale. Ten sa pre BBC vyjadril, že "tie lode nie sú určené do vlnobitia. Sú veľmi dlhé a majú plytký ponor", myslí si. Dodal, že aj podľa ruských smerníc tieto lode v zime nesmú opúšťať rieky.
BBC cituje aj ruského vedca Viktora Danilova-Daniliana, podľa ktorého ide o zatiaľ najväčší únik vykurovacieho oleja.
Vzhľadom na to, že Rusko je vo vojne a únik sa dotkol okupovaných ukrajinských území, problém je aj v prístupe Moskvy k informovaniu o nehode.
"Pri ropných škvrnách je vždy veľa neistoty, ale nedostatok včasných informácií túto neistotu ešte zvýšil," cituje stanica ďalšieho experta Greenpeace Paula Johnstona. Sám si nie je istý, "či sa kedykoľvek dozvieme celý rozsah problému", hovorí.
Ukrajinské ministerstvo životného prostredia odhadlo náklady na odstránenie škôd zhruba na 14 miliárd dolárov.
Vládu zastupujú dobrovoľníci
Na ruskej strane sa podľa Deutsche Welle do záchranných prác zapojilo zhruba desaťtisíc dobrovoľníkov, ktorí dosiaľ zachránili 2500 vtákov.
Jeden z nich pre nemeckú stanicu povedal, že spočiatku ich financovali darcovia, od ktorých si neskôr začali pýtať konkrétnu výbavu. Tamojšie hotely, ktoré sú pre kontamináciu prostredia v ohrození, dobrovoľníkom poskytujú ubytovanie a jedlo.
Deutsche Welle píše, že ruský prezident Putin musel svojich podriadených "popohnať", aby sa do prác zapojili aktívnejšie. To však vyvolalo aj jeden nepríjemný problém.
Začiatkom januára pracovníci ruského ministerstva životného prostredia navštívili mesto Anapa, kde sa pokúsili do voľnej prírody vypustiť 160 zachránených vtákov, o čom sa však neporadili s dobrovoľníkmi.
Takmer všetky vtáky dobrovoľníci onedlho našli mŕtve na pobreží. Experti pre nemeckú stanicu vysvetlili, že kontakt s mazutom a následné čistenie vtáky pripravilo o prirodzenú izolačnú vrstvu na perí, ktorá tak nedostala dosť času, aby sa obnovila.
Môže zasiahnuť Rumunsko a Bulharsko
Satelitné záznamy, ktoré BBC zverejnila, ukazujú dve mazutové škvrny, z ktorých jedna sa šíri Azovským a druhá Čiernym morom. Viktor Danilov-Danilian tvrdí, že škvrna sa ku koncu januára môže dostať k ukrajinskému prístavu Odesa, no spomína aj možnosť, že by sa dostala na pobrežie Bulharska, Rumunska alebo aj Turecka.
Bulharskí politici sa medzitým snažia upokojiť turistov, ktorí krajine prinášajú zhruba sedem percent HDP. Tamojší minister životného prostredia podľa portálu Euractiv vyhlásil, že je vylúčené, aby škvrna zasiahla bulharské vody.
Stránka cituje aj ministra turizmu Miroslava Boršoša, ktorý obvinil médiá zo šírenia zlých správ. Bulharsko a Rumunsko na Nový rok plnohodnotne vstúpili do schengenského systému, čo by mohlo ich turizmu pomôcť.
Euractiv však pripomína, že za posledné dva roky má bulharský turistický priemysel problém pre obavy z čistoty tamojšieho čiernomorského pobrežia.
K nim prispelo napríklad prasknutie kanalizácie neďaleko Varny, ale aj zničenie Kachovskej priehrady na Ukrajine, ktoré vyvolalo strach zo znečistenia Čierneho mora.
