MINSK. V Bielorusku sa v nedeľu ráno o 8:00 miestneho času (6:00 SEČ) otvorili volebné miestnosti pri príležitosti prezidentských volieb.
Ide o prvé voľby hlavy štátu od masívnych protestov po voľbách spred piatich rokov, v ktorých s prehľadom zvíťazil doterajší prezident Alexandr Lukašenko.
Bieloruská opozícia ich označila za zmanipulované a Lukašenkovo víťazstvo odmietlo uznať viacero štátov vrátane Európskej únie a USA.
Informujú o tom agentúry AP a DPA.
Relevantných súperov nemá
Na rozdiel od volieb v roku 2020 sa v nedeľu podľa AP proti Lukašenkovi postavia iba symbolickí vyzývatelia, ktorí bieloruského lídra otvorene nekritizujú. Väčšina relevantných opozičných politikov je za mrežami, v exile alebo ich kandidatúru odmietla volebná komisia.
"Politici, ktorí sa kedysi odvážili vyzvať Lukašenka, teraz doslova hnijú vo väzení v podmienkach podobných mučeniu. Už viac ako rok s nimi nie je možné nadviazať žiadny kontakt a niektorí z nich sú vo veľmi zlom zdravotnom stave," uviedol pre AP predstaviteľ bieloruskej ľudskoprávnej organizácie Viasna Pavel Sapelka.
"V Bielorusku máme brutálnu demokraciu," povedal Lukašenko novinárom po odovzdaní svojho hlasu.
Uviedol tiež, že politickí väzni, ktorých počet sa odhaduje na približne 1000, by mohli byť prepustení, ak by požiadali o milosť. Dialóg s exilovými odporcami však vylúčil.
Iba amatéri kradnú voľby v deň hlasovania. Lukašenka čaká ďalšie znovuzvolenie Čítajte Európa označuje voľby za podvod
Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová a predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová označili bieloruské prezidentské voľby za podvod.
Podľa Kallasovej sa úradujúci prezident Alexandr Lukašenko "drží pri moci" už 30 rokov. "Znovu sa sám vymenuje (za prezidenta) v ďalších podvodných voľbách. Je to hrubá urážka demokracie," napísala na sociálnej sieti X. Podľa nej nemá bieloruský prezident žiadnu legitimitu.
K voľbám sa na X vyjadrila aj Metsolová. "Môj odkaz bieloruskému národu znie: buďte silní, stojíme za vami, čas diktatúry sa skončí. Demokracia zvíťazí," vyhlásila.
Europoslanci tiež v stredu v Štrasburgu uznesením vyzvali Európsku úniu, aby odmietla prezidentské voľby v Bielorusku ako falošné a neuznala očakávané víťazstvo prezidenta Alexandra Lukašenka.
Odsúdili "pokračujúce a dlhodobé vážne porušovanie ľudských práv a demokratických princípov v Bielorusku, ktoré sa ešte zintenzívnilo v období pred takzvanými prezidentskými voľbami."
Posledný diktátor Európy
Lukašenko je v Bielorusku pri moci už viac ako 30 rokov, pričom pozorovatelia považujú za slobodné a férové iba prvé prezidentské voľby, ktoré sa v krajine uskutočnili ešte v roku 1994. Lukašenko je prvým a doteraz jediným prezidentom krajiny a kandiduje už po siedmykrát.
Pre svoj autoritatívny štýl politiky si Lukašenko už v prvých rokoch v úrade prezidenta vyslúžil prezývku "posledný diktátor Európy".
Bielorusko je taktiež poslednou európskou krajinou, v ktorej sa uplatňuje trest smrti. Z tohto dôvodu sa nikdy nestalo členským štátom Rady Európy.
Prenasledovanie opozície a zatýkanie
Pod Lukašenkovým vedením sa podľa DPA Bielorusko stalo blízkym spojencom Ruska. Minsk je s Moskvou blízko spätý po ekonomickej aj vojenskej stránke prostredníctvom integračného projektu Zväzový štát Ruska a Bieloruska.
Moskva využila bieloruské územie aj pri útoku na Ukrajinu vo februári 2022 a v krajine má rozmiestnené jadrové zbrane.
AP však pripomína, že Lukašenko sa v minulosti snažil udržiavať dobré vzťahy aj so Západom. Tie sa však narušili po minulých prezidentských voľbách, keď manipulácia volieb vyvolala najväčšie protesty v histórii bieloruskej samostatnosti. Lukašenkov režim ich násilne potlačil, pričom úrady zatkli 65-tisíc ľudí vrátane viacerých opozičných lídrov.
Podľa mimovládnych organizácií bieloruský režim v súčasnosti zadržiava približne 1300 politických väzňov vrátane laureáta Nobelovej ceny za mier a zakladateľa Viasny Alesa Bjaljackého.
Prezidentská kandidátka a líderka opozície Sviatlana Cichanovská z krajiny ušla a dodnes žije v exile v Litve. Z krajiny odvtedy emigrovalo viac ako 300-tisíc ľudí.
"Chýbajúce uznanie volieb v Bielorusku je dôkazom zlyhania pokusov o legitimáciu súčasného režimu," vyhlásila Cichanovská počas brífingu vo Varšave.
Politička označila prezidentské voľby v krajine za "frašku" či "špeciálnu volebnú operáciu", uvádza PAP.
Podľa Cichanovskej opozícia uvítala, že EÚ a ďalšie krajiny odmietli uznať výsledky volieb a zároveň to dokazuje, že pokusy o legitimáciu súčasného režimu zlyhali. Podčiarkla tiež, že Bielorusko nikdy neprijme Lukašenka, "zločinca, ktorý s pomocou Putina drží 9 miliónov Bielorusov ako rukojemníkov", píše PAP.
Cichanovská tvrdí, že bieloruská opozícia požaduje slobodné a spravodlivé voľby, prepustenie politických väzňov a ukončenie represií. Všetci zodpovední za zločiny tiež musia niesť následky, vyhlásila.
Bývalý bieloruský minister kultúry a súčasný opozičný aktivista Pavel Latuška vyzval demokratické krajiny, aby neuznali Lukašenka za prezidenta. Podľa PAP zdôraznil, že prezident deportoval 500-tisíc Bielorusov z krajiny a zlikvidoval všetky opozičné strany, všetky nezávislé médiá a viac ako 1800 mimovládnych organizácií.
Voľby v predstihu
Tohtoročné voľby sa navyše konajú vo výraznom predstihu, keďže Lukašenkovo funkčné obdobie uplynie až v lete. Viacerí experti zmenu termínu spájajú so snahou predísť masovým demonštráciám, ktoré sa pri nízkych zimných teplotách organizujú náročnejšie.
Časť politickej opozície v exile vyzvala Bielorusov, aby voľby úplne bojkotovali, zatiaľ čo iné tábory tvrdia, že ľudia by mali na hlasovacom lístku vybrať možnosť "nehlasovať za nikoho".
Podporovatelia exilovej opozičnej líderky Cichanovskej, ktorú mnohí považujú za skutočného víťaza volieb v roku 2020, vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby neuznalo výsledky volieb ani Lukašenka za prezidenta.
