WASHINGTON. Americký prezident Donald Trump začal okamžite po zložení prísahy podpisovať mnohé kontroverzné dekréty.
Okrem odstúpenia od Parížskej klimatickej dohody a vystúpenia zo Svetovej zdravotníckej organizácie udelil milosť približne 1500 odsúdeným ľuďom, ktorí boli zapojení do útoku na Kapitol 6. januára 2021.
Trump taktiež zmiernil tresty 14 členom krajne pravicových skupín Oath Keepers a Proud Boys. Na slobodu sa tak dostal aj Enrique Tarrio, bývalý líder Proud Boys, ktorý sa síce nepokojov osobne nezúčastnil, súd však rozhodol, že jeho úloha vodcu bola nespochybniteľná. Tarrio dostal v rámci prípadu jeden z najvyšších trestov, 22 rokov väzenia.

Milosť dostal aj zakladateľ internetového portálu Silk Road, kde sa obchodovalo s drogami, zbraňami a nájomným vraždami. Americké úrady portál vypli v roku 2013. Jeho zakladateľ Ross Ulbricht bol v roku 2015 odsúdený na doživotné väzenie.
Agentúra ČTK pripravila prehľad kontroverzných milostí amerických prezidentov.
Richard Nixon (1969 - 1974)
Nixon v roku 1971 omilostil kontroverzného amerického odborového predáka a prezidenta odborového zväzu Teamsters Jimmyho Hoffu, ktorý bol zapletený do organizovaného zločinu. Médiá vtedy písali, že tak urobil za podporu v prezidentských voľbách.
Nelegálne praktiky okolo odborového hnutia, ktoré boli spájané s menom Hoffu, vyšetroval Bobby Kennedy. V roku 1964 ho odsúdili za pokusy o uplácanie sudcov, podvody okolo fondov odborového zväzu a sprisahanie na osem rokov väzenia.
Do výkonu trestu vo výške 13 rokov nastúpil v roku 1967, aj z väzenia však naďalej viedol Teamsters. V roku 1971 bol po Nixonovej milosti prepustený. V roku 1975 za záhadných okolností zmizol a neskôr ho vyhlásili za mŕtveho.
Gerald Ford (1974 - 1977)
Asi najznámejšou a najkontroverznejšou milosťou Geralda Forda bolo omilostenie jeho predchodcu Richarda Nixona, ktorý rezignoval pre hroziaci impeachment po afére známej ako Watergate.
Kauza vypukla po tom, čo policajti v kanceláriách Demokratickej strany pristihli piatich mužov, ktorí chceli fotografovať dokumenty a opraviť odpočúvacie zariadenia, ktoré tam už skôr umiestnili.

Vyšetrovanie postupne odkrylo mnohé nezákonné aktivity počas Nixonovho mandátu - sledovanie a odpočúvanie politických súperov, diskreditáciu protivníkov a ďalšie nezákonné aktivity financované z čiastočne ilegálnych fondov.
Viac ako 30 prezidentových úradníkov, organizátorov kampane či finančných darcov sa priznalo, alebo bolo vtedy uznaných vinnými z porušenia zákona.
Nixon sa však trestu vyhol. Niekoľko týždňov po odstúpení mu Ford udelil milosť za všetky federálne zločiny, ktoré Nixon "spáchal alebo mohol spáchať alebo sa na nich podieľal", keď bol prezidentom.
George Bush starší (1989 - 1993)
Prezident George Bush starší, ktorý bol viceprezidentom za vlády Ronalda Reagana (1981 - 1989), omilostil šiestich politikov z Reaganovej administratívy, ktorí boli odsúdení za účasť v afére Irangate.
Tá sa týkala tajných dodávok zbraní Iránu výmenou za prepustenie amerických rukojemníkov v Libanone a prevádzanie utŕžených peňazí na kontá skupín bojujúcich proti komunistickému režimu v Nikarague (contras).
Medzi omilostených patril napríklad bývalý minister obrany Caspar Weinberger, ktorý bol obvinený z klamstva ohľadom predaja zbraní Iránu. Bush Weinbergera omilostil ešte pred súdnym procesom, ostatní omilostení boli buď odsúdení, alebo ešte len čakali na súd.
Bill Clinton (1993 - 2001)
V posledný deň svojho úradu udelil prezident Bill Clinton milosť Markovi Richovi, miliardárovi, ktorý bol obvinený z daňových únikov vo výške 48 miliónov dolárov a z nezákonných obchodov s Iránom.
Rich po obvinení utiekol zo Spojených štátov a na úteku bol až do svojej smrti v roku 2013.

Richovo omilostenie bolo považované za kontroverzné okrem iného aj pre zistenie, že jeho bývalá manželka bola sponzorkou Demokratickej strany. Vyšetrovanie ministerstva spravodlivosti sa skončilo v roku 2005 bez obvinenia.
Pozornosť vyvolala aj milosť, ktorú Bill Clinton udelil svojmu nevlastnému bratovi Rogerovi, ktorý strávil rok vo väzení za prechovávanie a obchod s drogami.
Barack Obama (2009 - 2017)
Najväčšiu pozornosť vyvolalo skrátenie trestu pre Chelsea Manningovú, ktorá pred tranzíciou ako vojak Bradley Manning poskytla serveru Wikileaks státisíce tajných armádnych a diplomatických dokumentov.
V roku 2013 ju vojenský súd poslal na 35 rokov do väzenia. Obama Manningovej pred odchodom z úradu skrátil trest na pätinu a v máji 2017 bola prepustená.
Joe Biden (2021 - 2025)
Americký prezident Joe Biden krátko pred koncom svojho mandátu udelil sériu preventívnych milostí členom svojej rodiny a ľuďom, ktorým by podľa neho mohla hroziť "pomsta" od administratívy jeho nástupcu Donalda Trumpa.
Objavili sa medzi nimi generál vo výslužbe a Trumpov kritik Mark Milley, epidemiológ a hlavný lekársky poradca Bieleho domu počas pandémie koronavírusu Anthony Fauci a členovia výboru Kongresu, ktorý vyšetroval útok na Kapitol pred štyrmi rokmi vrátane jeho svedkovia.
Biden taktiež zmiernil trest indiánskemu aktivistovi Leonardovi Peltierovi odsúdenému na doživotie v súvislosti s vraždami dvoch agentov FBI v indiánskej rezervácii.
Najväčšiu pozornosť však vzbudila decembrová milosť pre vlastného syna Huntera v prípadoch nelegálneho ozbrojovania a daňových deliktov.
Donald Trump (2017 - 2021)
Americký prezident Donald Trump deň pred koncom svojho prvého mandátu udelil milosť svojmu bývalému hlavnému stratégovi Steveovi Bannonovi, ktorý čelil obvineniu z podvodu v súvislosti so zbierkou na stavbu múru na hranici s Mexikom.
Od roku 2017 tiež omilostil aj niekoľko svojich bývalých poradcov vrátane Rogera Stonea, Paula Manaforta či Michaela Flynna.
Milosť dostal aj otec prezidentovho zaťa Charles Kushner, ktorý bol odsúdený v roku 2005 na dva roky okrem iného za daňové úniky a ovplyvňovanie svedkov a svoj trest si už odpykal.

Manafort bol odsúdený na sedem a pol roka väzenia za rôzne podvody odhalené počas vyšetrovania kauzy ruského zasahovania do amerických prezidentských volieb v roku 2016.
Roger Stone bol predtým uznaný vinným v rovnakej kauze vo viacerých bodoch obžaloby vrátane krivej výpovede pred Kongresom, ovplyvňovania svedka a marenia vyšetrovania.
Pozornosť vyvolala v roku 2019 milosť pre Alici Mariu Johnsonovú, ktorá bola odsúdená na doživotie pre drogové delikty bez možnosti podmienečného prepustenia.
Za prepustenie Johnsonovej, ktorá za mrežami strávila vyše 20 rokov, sa u Trumpa osobne prihovorila celebrita amerických televíznych reality šou Kim Kardashian.