BOGOTA, BRATISLAVA. Gustavo Petro sa v roku 2022 stal prezidentom Kolumbie s prísľubom „úplného mieru“. Pre krajinu dlhodobo sužovanú bojmi s polovojenskými a partizánskymi skupinami znamenala jeho taktika deeskalácie a dialógu novú nádej.
V posledných dňoch sa však konflikt stupňuje. Deje sa tak vo východnej časti Kolumbie, kde medzi sebou bojujú dve súperiace skupiny - Národná oslobodzovacia armáda (ELN) a 33. front - odídenci z ozbrojenej organizácie FARC, ktorí sú proti podpísanej mierovej dohode s vládou.
Obeťami sú ozbrojení členovia, no najviac trpia civilisti. Kolumbijské úrady za posledných pár dní hlásia okolo 80 mŕtvych a viac ako osemnásťtisíc vysídlených ľudí.
Prezident Petro preto pritvrdil a do zasiahnutého regiónu Catatumbo vysiela viac ako päťtisíc vojakov. „ELN si vybrala cestu vojny, tak ju aj dostane,“ napísal na sociálnej sieti X.
Napätie tam panovalo dlhodobo, pripomína Gerson Arias, výskumný pracovník pre think-tank Ideas for Peace Foundation so sídlom v Bogote. „K tejto vojne sa schyľovalo už dlhšie,“ povedal pre denník The Guardian.
V článku sa dočítate aj:
- ako k najnovšiemu násiliu prišlo,
- kto medzi sebou bojuje,
- prečo je pre ozbrojené jednotky oblasť dôležitá.
Súperiaci militanti
Polovojenské jednotky chcú oblasť Catatumbo ovládať pre jej veľké porasty rastliny koka a strategickú polohu na hraniciach s Venezuelou. Pašovanie drog totiž pre nich znamená veľký príjem.
Medzi ELN a odídencami z FARC panovalo na východe krajiny krehké prímerie. To však ELN porušilo minulý štvrtok, keď napadlo členov rivalského 33. frontu.
Ozbrojenci ELN chodili od domu k domu a hľadali členov 33. frontu, priblížil pre tamojšie médiá generál Luis Emilio Cardozo. „Bola to veľmi dobre naplánovaná kriminálna operácia. Mali v rukách zoznam a hľadali ľudí, ktorých chceli zabiť,“ povedal tiež.
Medzi obeťami sú aj siedmi signatári mierovej dohody, ktorú v roku 2016 podpísala vláda s FARC - marxistickou ozbrojenou skupinou pod názvom Revolučné ozbrojené sily Kolumbie. Po 60 rokoch sa tak skončil ozbrojený konflikt, ktorý si vyžiadal 450-tisíc obetí a vysídlil milióny ľudí.
Nie všetky gerilové skupiny však chcú rokovať. Tridsiaty tretí front sa vytvoril z členov FARC, ktorí neboli ochotní zložiť zbrane.
Odmietavý postoj zaujalo aj ELN, prezidentovi sa však neskôr s touto najstaršou aktívnou ozbrojenou skupinou v Kolumbii podarilo nadviazať kontakt. Po tom, čo ich obvinil z masakru na východe krajiny, však rokovania odvolal.
Trpia civilisti
Najnovšie boje v regióne Catatumbo vysídlili 18 300 ľudí, informoval Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí v Kolumbii.
„Vidíme nespočetné množstvo rodín, ktoré prišli o deti, a čo je ešte smutnejšie, deti, ktoré prišli o svojich rodičov. Deti a starší ľudia plačú, pretože opúšťajú svoje farmy a úrodu. Je to absolútne srdcervúce,“ povedal pre médiá starosta mesta Tibú Richard Claro.
Dodal, že obete nemôžu pochovať, pretože v dôsledku bojov sa nemôžu vrátiť naspäť do oblastí, aby vyzdvihli ich telá.
Obyvatelia utekajú najmä do priľahlých oblastí, no aj do susednej Venezuely, kde je však pre autokratický režim prezidenta Nicolása Madura humanitárna kríza.
„Pre mňa ako Kolumbijčana je bolestivé opustiť svoju krajinu,“ povedal pre agentúru AFP 45-ročný farmár Geovanny Valero, ktorý utiekol do Venezuely. Dúfa, že čoskoro sa bude môcť vrátiť.
Venezuelu čaká boj o budúcnosť. Ďalšie roky Madura môžu priniesť aj občiansku vojnu Čítajte Prezidentova kritika
Organizáciu ELN založili v roku 1964 radikálni katolícki kňazi a marxistickí rebeli. Argumentovali, že bojujú za lepšie podmienky pre chudobných farmárov, robili tak však so zbraňou v ruke.
Podľa kolumbijskej armády má ELN zhruba 5800 členov a jej prítomnosť v krajine sa podľa kolumbijského ombudsmana zvýšila zo 149 samospráv v roku 2019 na 226 v minulom roku.
Prezident Petro ich najnovšie nazval mafiou. Sám pritom v mladosti strávil desať rokov v M-19 - menšej ozbrojenej partizánskej jednotke. Priamo do bojov sa však nezapájal.
Za nelegálnu držbu zbraní ho odsúdili na osemnásť rokov vo väzení, kde zmenil svoju ideológiu. Stále sa považuje za ľavičiara, no riešenie sociálnych problémov v násilí už nevidí.
„Za mrežami som stretol veľa militantov ELN. Vždy som obdivoval ich zásady, ich revolučné odhodlanie. Táto ELN je však už mŕtva,“ dodal na sociálnej sieti s tým, že civilistov pred gerilovým násilím musí ochrániť kolumbijská armáda.
