WASHINGTON, BRATISLAVA. Po svojom znovuzvolení nastupujúci americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Európska únia "musí vyrovnať svoj obrovský obchodný deficit so Spojenými štátmi prostredníctvom rozsiahlych nákupov našej ropy a plynu. V opačnom prípade bude čeliť CLÁM v plnej miere!!!".
Bývalý predseda Európskej komisie José Manuel Barroso označil návrat Trumpa za "šokovú terapiu" pre kontinent, "ktorý čelí vojne, nárastu nacionalistického populizmu a chátrajúcej ekonomike". Nové funkčné obdobie Donalda Trumpa podľa neho tieto výzvy "prehlbuje a je nevyhnutným budíčkom".
Otázka ekonomiky bude v najbližších mesiacoch kľúčová, keďže USA sú pre Európsku úniu najväčším obchodným partnerom. Prípadné zavedenie ciel zo strany Spojených štátov by mohlo byť pre mnohé členské štáty nepríjemnou správou - vrátane Slovenska.
V článku sa dočítate:
- čo môžeme očakávať od Trumpovej obchodnej politiky,
- prečo sa musí Európska únia mať na pozore,
- ako sa Komisia pripravuje na hrozbu obchodnej vojny.
Najkrajšie slovo? Clo
Clo je tým najkrajším slovom, aké môžete v slovníku nájsť, povedal Donald Trump v októbri počas stretnutia so zástupcami firiem v Chicagu.
Cez kampaň zdôrazňoval, že je odhodlaný zaviesť ekonomické politiky, v rámci ktorých bude "Amerika na prvom mieste". Práve budúce smerovanie americkej ekonomiky zohralo významnú úlohu v prezidentských voľbách - podľa exit pollu americkej televízie NBC News označilo túto tému za kľúčovú vo svojom rozhodovaní 30 percent voličov.
Okrem znižovania daní, deregulácie či boja s infláciou sa Trump zameral na medzinárodný obchod. Obchodné vojny rozpútal už počas svojho prvého pobytu v Bielom dome, keď v roku 2018 zaviedol clá na dovozy z Európskej únie aj z Číny. Clá na dovoz ocele a hliníka z EÚ boli pozastavené po nástupe prezidenta Bidena.
Tentoraz sa vyhráža ich návratom v plnej sile. Počas volebných mítingov predstavil niekoľko návrhov, ktoré neboli obmedzené len na Čínu alebo Európu. Trump plánuje zaviesť 10- až 20-percentné clá na dovoz všetkých tovarov do Spojených štátov. V prípade Číny by išlo o sadzbu na úrovni až 60 percent, píše tlačová agentúra Reuters.
