BRUSEL. Revidovaný kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete bude zaradený do rámca Nariadenia Európskej únie o digitálnych službách (DSA).
Oznámila to Európska komisia (EK), sformalizuje sa tak dobrovoľné usmernenie dohodnuté s technologickými platformami v roku 2016.
Informuje o tom EK a portál Politico.
Súčasťou kódexu je súbor záväzkov sociálnych platforiem proti šíreniu nenávistného obsahu v Európe. Eurokomisia sa na ňom dohodla s najvýznamnejšími platformami sociálnych médií a podpísali ho spoločnosti Meta (Facebook a Instagram), X, TikTok, YouTube (Google), LinkedIn (Microsoft) či Snapchat. Podľa tlačovej správy sa všetky spoločnosti zaviazali dodržiavať toto usmernenie.
Hoci kódex nie je záväzný, Komisia bude jeho dodržiavanie zo strany spoločností považovať za "podstatný referenčný bod" pri presadzovaní únijného práva, uviedol jeden z predstaviteľov EK pod podmienkou anonymity. Jeho dodržiavanie bude aj súčasťou každoročného nezávislého auditu, ktorému platformy podliehajú podľa DSA.
Podľa kódexu sa online platformy napríklad zaväzujú preskúmať dve tretiny žiadostí o odstránenie príspevkov do 24 hodín a zlepšiť transparentnosť týkajúcu sa nenávistných prejavov, uviedla Komisia v pondelkovej tlačovej správe.
V dokumente sa tiež stanovuje "jasná metodika" pre "monitorovacích spravodajcov", ktorými môžu byť skupiny občianskej spoločnosti alebo verejné orgány, na označovanie problematického obsahu a posudzovanie reakcií platforiem.
Rozhodnutie víta slovenská europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (Obnovme Európu/PS), ktorej jednou z oblastí záujmu v EP je aj DSA.
"Je to silný signál, že EÚ je odhodlaná pokračovať v snahe chrániť užívateľky a užívateľov internetu v Európe. Potrebujeme chrániť našu demokraciu, volebné procesy, ale hlavne zvýšiť bezpečnosť užívateľov na internete - a to už od detského veku," uviedla.
Podľa nej musí Únia vo vzťahu k novej americkej administratíve, ktorá v tejto oblasti tlačí na uvoľňovanie pravidiel, postupovať zjednotene a "nenechať sa zahnať do kúta."
Predstaviteľ EK uviedol, že miera odstraňovania obsahu s nezákonnými nenávistnými prejavmi vzrástla na 60 percent z približne 28 percent v čase zavedenia kódexu.
Podľa Politico síce neexistuje žiadna celoeurópska definícia nenávistných prejavov, ale od členských krajín sa vyžaduje, aby trestne stíhali určité typy prejavov proti rasovým, etnickým alebo náboženským skupinám. Niektoré krajiny išli ešte ďalej a pridali aj rodovú identitu alebo sexuálnu orientáciu.
