NUUK, BRATISLAVA. Tridsaťosemročnej Keire Alexandre Kronvoldovej sa vlani v novembri narodila dcéra Zammi. Strávila s ňou však len dve hodiny.
Dieťa jej totiž tesne po pôrode odobrali dánske úrady. Argumentovali tým, že Keira neprešla psychologickými testami o rodičovstve, v Dánsku známymi pod skratkou FKU.
Napriek tomu, že Kronvoldová žije na severe Dánska, kde aj porodila, pôvodom je z Grónska - autonómneho územia spadajúceho pod Dánsko.
Jej prípad vyvolal ohlas na sociálnych sieťach a z kampane vyplynulo, že podobných prípadov je mnoho. Grónski rodičia pritom hovoria, že chyba nie je v nich, ale v testoch, ktoré neberú v úvahu kultúrne a jazykové rozdiely.
Čoskoro sa však môže Kronvoldová so svojou dcérou stretnúť. Dánska vláda totiž minulý piatok ohlásila, že testy pre grónskych rodičov ruší.
Aktivisti za práva grónskych rodičov však upozorňujú, že ich boj sa nekončí. Chcú úzko sledovať, ako bude nové nariadenie vyzerať v praxi. Zároveň však upozorňujú, že problém si vyžaduje nielen zmenu zákona, ale aj nastavenia spoločnosti.
„Nejde len o testy, ide o celý systém. Úradníci si nájdu iné výhovorky. Ich spisy sú plné predsudkov a stereotypov a na ich základe robia rozhodnutia,“ hovorí pre SME Najannguaq D. Christensenová, podpredsedníčka organizácie Sila 360, ktorá sa zaoberá právami Inuitov - domorodého obyvateľstva Grónska.
V článku sa dočítate aj:
- koľko rodín testy ovplyvnili,
- čo testy zahŕňajú,
- ako chce dánska vláda prípady riešiť,
- ako Dánsko porušilo práva Grónčanov v minulosti.
Láska je dôležitejšia ako test
Rovnakému testu Kronvoldovú podrobili v roku 2014, keď čakala svoje druhé dieťa. Následne jej syna aj jej prvé dieťa - deväťročnú dcéru - odobrali. Vlani v novembri podľa vlastných slov musela testom prejsť, aby úrady videli, či je „dostatočne civilizovaná“, povedala pre denník The Guardian.
Testy sú po dánsky, mnohí Inuiti - vrátane Kronvoldovej - však jazykom nerozprávajú alebo poznajú len niekoľko fráz. Jej prvým jazykom je kalaallisut - grónčina.
V pasáži z jej spisu sa uvádza, že jej „grónsky pôvod, kde aj malé výrazy tváre majú komunikačný význam“, by jej sťažil prípravu dieťaťa na „sociálne očakávania, ktoré sú potrebné v dánskej spoločnosti“.
Dcéru Zammi môže vidieť len jednu hodinu týždenne, vždy za prítomnosti sociálneho pracovníka. Podľa informácií od aktivistiek na sociálnych sieťach ju nemôže kŕmiť, upokojiť, keď plače, či jej vymeniť plienku.
Mesačne musí navyše zaplatiť výživné vo výške 2014 dánskych korún (asi 280 dolárov), hovorí na videu, ktoré koluje na sociálnych sieťach.
K jej prípadu došlo v meste Thisted v regióne Severné Jutsko. „Samospráva chladne posúdila moju hodnotu ako rodiča. Vyrastala som medzi dvoma svetmi, hrdá na svoj grónsky pôvod, ale často odsúvaná na okraj systému, ktorý moju hodnotu meral optikou, ktorá sotva uznávala našu kultúru,“ povedala pre médiá.
„Úrady mi dcéru odobrali, akoby bola len obyčajnou štatistikou. Nechápali, že moja láska a tradície sú dôležitejšie ako akékoľvek výsledky testov,“ dodala s tým, že nebojuje len za svoje dieťa, ale za všetky odobrané grónske deti, ktoré sú v súčasnosti v dánskej pestúnskej starostlivosti.
Kontroverzné testy
Grónska aktivistka Christensenová hovorí, že každý rok je v náhradnej starostlivosti približne päťsto detí grónskeho pôvodu. Ide o päť percent prípadov, ak je jeden z rodičov Dán a druhý Grónčan, a sedem percent v prípade, že obaja pochádzajú z Grónska.
Jej údaje sa viac-menej zhodujú s číslami ministerstva sociálnych vecí, ktoré uvádza, že v pestúnskej starostlivosti sa nachádza zhruba 460 detí grónskeho pôvodu. Testy platia aj pre dánskych rodičov, v náhradnej starostlivosti však končí jedno percento takýchto detí, vyplýva zo správy Dánskeho inštitútu pre ľudské práva z roku 2022.
