WASHINGTON, BRATISLAVA. Nastupujúci americký prezident Donald Trump plánuje hneď po inaugurácii veľké kroky. Jedným z nich je stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Trump minulý štvrtok oznámil, že Putin sa chce stretnúť a jeho administratíva na tom pracuje. „Povedal to dokonca verejne. Musíme ukončiť vojnu, je to krvavý neporiadok,“ povedal Trump reportérom.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov o deň neskôr uviedol, že od Trumpovho tímu nateraz nedostali oficiálnu žiadosť o stretnutie. Dodal však, že Putin takýto prístup víta a je otvorený dialógu s Washingtonom.
Nateraz nie je jasné, kedy a kde sa môže stretnutie konať. Ponúkli sa už Švajčiarsko aj Srbsko. Problémom pre ruského prezidenta pri vycestovaní však môže byť medzinárodný zatykač.
V článku sa dočítate aj:
- ktoré krajiny sa ponúkli hostiť stretnutie,
- prečo sa v súvislosti s Trumpom spomína aj Slovensko,
- kedy má stretnutie prebehnúť,
- o čom budú rokovať.
Švajčiarsko či Srbsko?
Švajčiarsko sa ako miesto stretnutia ponúklo koncom minulého týždňa. Práve tam sa vlani v júni konal doteraz jediný mierový summit, na ktorý však spojenci Rusko nepozvali.
Nicolas Bideau, vedúci komunikačného oddelenia švajčiarskeho ministerstva zahraničných vecí, pre domáce médiá uviedol, že odvtedy krajina pravidelne informovala Ukrajinu, Rusko aj Spojené štáty o ochote sprostredkovať diplomatické rozhovory.

Hostiť stretnutie medzi Putinom a Trumpom by však mohlo aj Srbsko, povedal tamojší prezident Alexandar Vučič. Výhodou podľa neho je, že Srbsko nie je súčasťou žiadnej vojenskej aliancie ako napríklad NATO, ale aj fakt, že obaja muži sú v krajine populárni.
„Neexistuje krajina, ktorá by sa mohla porovnávať so Srbskom, pokiaľ ide o úroveň podpory prezidenta Trumpa. Na druhej strane je to krajina, kde je prezident Putin stále veľmi, veľmi populárny. Preto je to miesto, ktoré by bolo pre oboch mimoriadne vhodné,“ povedal Vučič pre srbský rozhlas.
Spomína sa aj Slovensko
O tom, že Trump by mohol vo februári navštíviť Slovensko, informoval začiatkom januára bývalý český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek. Pre stanicu CNN Prima NEWS povedal, že takéto informácie unikajú zo slovenského Úradu vlády. Ten informáciu nepotvrdil ani nevyvrátil.
Zaorálek však už nedodal, či by Trump mal pricestovať na Slovensko, aby sa stretol s Putinom.

Ruský prezident koncom decembra povedal, že na Slovensku by sa mohli konať rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom. Túto možnosť mu podľa neho ponúkol premiér Robert Fico, keď sa s ním krátko pred Vianocami stretol v Moskve. O stretnutí s Trumpom však nehovoril.
Švajčiarsko, Srbsko aj Slovensko sú signatármi Rímskeho statusu Medzinárodného trestného súdu, ktorý v marci 2023 vydal na Putin zatykač v súvislosti s vojnou na Ukrajine, konkrétne pre únosy ukrajinských detí na ruské územie.
To znamená, že ak Putin do krajín pricestuje, majú povinnosť zatknúť ho. Švajčiarsky rezort diplomacie však už uviedol, že úrady môžu udeliť výnimku pre mierové rokovania.
Až po inaugurácii
Nateraz tiež zostáva nejasné, aký formát bude stretnutie mať a či sa na ňom zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Očakávam, že si zavolajú, prinajmenšom v nasledujúcich dňoch či týždňoch,” povedal pre stanicu ABC News Mike Waltz, Trumpov nastupujúci poradca pre národnú bezpečnosť.
Obe strany však už uviedli, že k stretnutiu príde až po 20. januári, teda po Trumpovej inaugurácii. Trump neskôr dodal, že sa tak stane „veľmi rýchlo“.
„Nemyslím si, že je vhodné, aby som sa s Putinom stretol pred 20. januárom. Vôbec sa mi to však nepáči, pretože každý deň zabíjajú ľudí, mnohých mladých ľudí,“ povedal Trump na nedávnej tlačovej konferencii.

Rokovania o Ukrajine
Jasné však je, že majú rokovať o vojne na Ukrajine. Návrat novozvoleného prezidenta však v Kyjeve vyvoláva obavy, že môže prerušiť vojenskú pomoc, aby Ukrajinu prinútil k nevýhodnej mierovej dohode.
Trump počas kampane niekoľkokrát povedal, že vojnu ukončí „do 24 hodín“. S blížiacou sa inauguráciou však priznal, že realistickejší cieľ je šesť mesiacov.
Keith Kellogg, Trumpov nastupujúci vyslanec pre Rusko a Ukrajinu, minulý týždeň v rozhovore pre stanicu Fox News uviedol, že „riešenie“ vojny by chcel nájsť do sto dní.
Generálporučík vo výslužbe Kellogg ešte minulý rok navrhol, aby Washington prerušil pomoc Ukrajine, ak odmietne začať mierové rozhovory. Vojenská pomoc by však pokračovala v prípade, že Moskva odmietne rokovania o zložení zbraní.