SOUL. Súd v kórejskej metropole Soul odmietol žiadosť advokátov zadržaného prezidenta Jun Sok-jola o jeho vydanie na slobodu.
Prezidenta, ktorý má pozastavené kompetencie, zadržali v noci na stredu v súvislosti s decembrovým vyhlásením stanného práva.
Informovala o tom agentúra AP.
Prezident odmietol vypovedať
Jun po viac ako desaťhodinovom výsluchu v sídle Úradu pre vyšetrovanie korupcie (CIO) využil svoje právo nevypovedať a orgány činné v trestnom konaní ho poslali do väzby.
Právni zástupcovia suspendovaného prezidenta požiadali vo štvrtok príslušný súd v Soule, aby zvážil jeho prepustenie. Advokáti spochybňujú opodstatnenosť jeho väzby.

Junova obhajoba spochybnila aj jurisdikciu Úradu pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO), ktorý sa jeho prípadom zaoberá. Vyšetrovanie prezidenta v týchto trestných veciach podľa obhajoby neprislúcha tomuto úradu.
CIO však argumentuje súdnymi príkazmi na zatknutie prezidenta Juna a tieto rozhodnutia považuje za potvrdenie jeho jurisdikcie v tejto veci.
Súbežne sa koná aj druhé pojednávanie na juhokórejskom ústavnom súde. Súd v procese ústavnej obžaloby rozhoduje o tom, či zbaví suspendovaného prezidenta funkcie.
Junovi právnici požiadali o odklad štvrtkového pojednávania. Súd sa však "rozhodol neakceptovať žiadosť o zmenu termínu". Proces môže podľa AFP trvať niekoľko mesiacov.
Naťahuje čas
Suspendovaná hlava štátu sa niekoľko týždňov vyhýbala zadržaniu vo svojom obytnom komplexe, ktorý chránili členovia prezidentskej bezpečnostnej služby.
Opozícia označila rezidenciu za "pevnosť" potom, čo ochranka v areáli umiestnila ostnatý drôt a barikády.
Vyšetrovatelia sa po prvý raz pokúsili zadržať Juna 3. januára, keď im v tom zabránili stovky príslušníkov prezidentskej ochranky a vojaci.
Pred stredajším zadržaním zverejnil vopred nahrané video, v ktorom oznámil, že podstúpi vypočúvanie, aby zabránil "akémukoľvek nešťastnému krviprelievaniu", i keď vyšetrovanie považuje za nezákonné.
Jun 3. decembra 2024 vyhlásil stanné právo, čím vyvolal v krajine politickú krízu, hoci jeho rozhodnutie na základe ústavy po len niekoľkých hodinách zrušil parlament. Ten následne inicioval proces odvolania hlavy štátu (impeachment).
Suspendovanému prezidentovi a ďalším predstaviteľom hrozí v prípade dokázania viny doživotné väzenie či dokonca trest smrti pre obvinenia zo vzbury, zneužitia právomoci a iných trestných činov.