LONDÝN. Potomkyňa jednej z obetí Jacka Rozparovača si vyžiadala nové vyšetrovanie jedného z najznámejších sériových vrahov v histórii po tom, ako dôkazy DNA naznačili, že vrahom bol poľský holič.
Skutočná identita Jacka Rozparovača, ktorého hrozné vraždy terorizovali v roku 1888 temné slumy Whitechapelu vo východnej časti Londýna, je odvtedy záhadou. Medzičasom boli desiatky podozrivých, od členov kráľovských rodín a premiérov až po obuvníkov.
Po extrakcii DNA zo šálu získaného z miesta jednej z vrážd, vyšetrovateľ prípadov Jacka Rozparovača Russell Edwards v roku 2014 tvrdil, že vrahom bol Aaron Kosminski, emigrant z Poľska, ktorý pracoval ako holič.
Príbeh tvrdí, že šál pochádzal z miesta vraždy Catherine Eddowesovej, štvrtej obete Jacka Rozparovača, z 30. septembra 1888. DNA na šále sa zhodovalo s DNA Karen Millerovej, ktorá je priamou potomkyňou Eddowesovej. DNA zo škvŕn ejakulátu na odeve sa zasa zhodovala s potomkom Kosminského.
Prapravnučka britského policajta tvrdí, že identifikovala Jacka Rozparovača Čítajte „Meno Jack Rozparovač sa do histórie zapísalo ako slávna postava. Ľudia však zabudli na obete. Teraz potrebujeme toto vyšetrovanie, aby sme zákonne pomenovali vraha,“ uviedla Millerová.
Niektorí spochybnili Edwardsove zistenia. Výskum nebol publikovaný v recenzovanom vedeckom časopise, čo znamená, že tvrdenia nemožno nezávisle overiť ani preskúmať metodiku.
Podľa zákona je na generálnom prokurátorovi, aby schválil ďalšie vyšetrovanie. Pred dvoma rokmi generálny prokurátor Michael Ellis žiadosť odmietol s tým, že neexistujú dostatočné nové dôkazy. Millerová v pondelok povedala, že nastal správny čas na opätovné otvorenie prípadu. „Znamenalo by to pre mňa, pre moju rodinu, pre veľa ľudí, ak by sa tento zločin konečne vyriešil,“ dodala.
Kosminski sa narodil v Klodawe v centrálnom Poľsku 11. septembra 1865. Jeho rodina utiekla pred ruskými protižidovskými pogromami a začiatkom 80. rokov 19. storočia emigrovala do východného Londýna. Býval v blízkosti miesta činu.
Niektoré správy hovoria, že ho zatkla polícia, aby ho identifikoval svedok, ktorý ho videl s jednou z obetí. Svedok však odmietol poskytnúť usvedčujúce dôkazy, čo znamená, že polícia nemala inú možnosť ako Kosminského prepustiť. Zomrel na gangrénu v azylovom dome 24. marca 1919 a pochovali ho o tri dni neskôr na cintoríne East Ham vo východnom Londýne.
