ZÁHREB. Chorvátsky prezident Zoran Milanović v nedeľnom druhom kole prezidentských volieb podľa očakávania obhájil svoj mandát.
Vyplýva to z priebežných výsledkov po sčítaní 98,65 percenta okrskov. Podľa nich Milanović získal 74,58 percenta hlasov.
Genetik a forenzný vedec Dragan Primorac kandidujúci proti Milanovićovi za vládne Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) dostal 25,42 percenta hlasov, uviedla agentúra Reuters.
V neustálom konflikte s premiérom
Agentúra AP o Milanovićovi písala ako o otvorenom kritikovi západnej pomoci Ukrajine, ktorá sa skoro tri roky bráni ruskej invázii.
Milanović je najobľúbenejší politik v Chorvátsku a pre svoj bojovný štýl komunikácie s oponentmi je prirovnávaný k zvolenému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.
Posledných päť rokov bol Milanović takmer neustále v konflikte s premiérom Andrejom Plenkovičom (HDZ), ktorého obviňuje zo systémovej korupcie a o ktorom hovorí ako "o vážnej hrozbe pre chorvátsku demokraciu".
Podľa Plenkoviča išlo v dnešných voľbách o budúcnosť Chorvátska v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii. Milanovića označuje za proruského politika a za ohrozenie pre ukrajinskú medzinárodnú pozíciu.
Podobne sa pri hlasovaní vyjadril aj Primorac. O Milanovićovi hovorí, že jeho jedinými zahraničnými spojencami sú bosnianskosrbský separatistický líder Milorad Dodik, maďarský premiér Viktor Orbán a ruský prezident Vladimir Putin.
Proruské nastavenie odmieta
Funkcia prezidenta je v Chorvátsku prevažne reprezentatívna. Prezident nemôže vetovať zákony, iba ich môže vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie, ale má právo rozhodovať o zahraničnej politike, obrane a bezpečnostných otázkach a je vrchným veliteľom vojenských síl.
Primorac vstúpil do politiky začiatkom tisícročia a pôsobil ako minister školstva vo vláde vedenej HDZ. V roku 2009 bez úspechu kandidoval v prezidentských voľbách, potom sa sústredil najmä na svoju akademickú kariéru a prednášal na univerzitách v Spojených štátoch, Číne a Chorvátsku.
Milanović odmieta, že by zastával proruské názory, ale AP pripomína, že vlani zablokoval vyslanie piatich chorvátskych vojakov na misiu NATO v Nemecku nazvanú Bezpečnostná podpora a výcvik pre Ukrajinu.
Sľubuje, že by nikdy neschválil nasadenie chorvátskych vojakov v rámci prípadnej aliančnej misie na Ukrajine. Podľa Plenkoviča a jeho vlády pritom žiadny takýto návrh neexistuje.
