CARACAS, BRATISLAVA. Venezuelská vláda v posledných dňoch demonštruje svoju silu ďalšou vlnou represií. Na uliciach zvýšila počet policajtov a zadržala desiatky ľudí po celej krajine vrátane opozičných politikov.
Postupne sa totiž pripravuje na piatkovú inauguráciu prezidenta Nicolása Madura, ktorý má post hlavy štátu zastávať už tretie funkčné obdobie po sebe.
„Ak potrebujete jediné slovo na momentálne opísanie Venezuely, bolo by to: strašné,“ povedal pre televíziu CNN diplomat, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity.
Maduro plánuje výsledok volieb, ktorý bol podľa mnohých pozorovateľov zmanipulovaný, spečatiť päť mesiacov po verejnom hlasovaní, čo je neobvykle dlhý čas.
V štáte panuje podľa diplomata pomerne zvláštna atmosféra a strach je hmatateľný aj na sociálnych sieťach, kde venezuelská kontrarozviedka nedávno zverejnila záznam, v ktorom čiasi ruka klope na dvere – odkaz, ktorý podľa CNN naznačuje odvetné opatrenia namierené proti Madurovým kritikom.
„[Režim] ukazuje, že nebude tolerovať žiadny nesúhlas. A ľudia sú vystrašení,“ dodal diplomat.
Očakáva sa, že konfrontácia medzi vládou a demonštrantmi nastane už vo štvrtok, keďže Maria Corina Machado, opozičná spojenkyňa Edmunda Gonzáleza Urrutiu, ktorý v prezidentských voľbách kandidoval proti Madurovi, prisľúbila, že v štáte povedie masové protesty.
Bývalý český minister financií Ivan Pilip sa domnieva, že vo Venezuele nastávajú veľmi dramatické dni. „Hlavný zápas o budúcnosť krajiny sa odohrá tento týždeň,“ uviedol na sociálnej sieti X. Zároveň opisuje tri scenáre, ktoré môžu nastať.
V článku sa dočítate:
- že Machadovú už Madurov režim zatkol,
- čo Maduro sľubuje občanom za dolapenie Urrutiu,
- ako Venezuelčanom situácia pripomína Sýriu,
- prečo o všetkom rozhodnú ozbrojené sily.
Inšpirovaní pádom Asada
Machadovú vo štvrtok nakoniec zadržali okamžite po tom, čo sa po niekoľkých mesiacoch opäť objavila na verejnosti a zúčastnila sa na proteste proti Madurovi. Predtým sa naposledy ukázala na verejnosti v auguste 2024.
O zadržaní Machadovej na sociálnej sieti X oznámila ochranka, podľa ktorej sa na konvoj opozičnej líderky aj strieľalo.
Urrutia sľúbil, že pred januárovou inauguráciou sa vráti do Caracasu. Môže to však pre neho byť obrovské bezpečnostné riziko. Venezuelská vláda ho totiž obvinila z terorizmu a Maduro za jeho zadržanie ponúka odmenu vo výške stotisíc dolárov.
Niekoľko politikov vrátane deviatich bývalých hláv štátov z celého regiónu sa však zaviazalo, že budú Urrutiu sprevádzať, na čo venezuelský parlament reagoval zákazom vstupu do krajiny.
„Síce sa očakáva, že sa Urrutia nejakým spôsobom objaví vo Venezuele, ale zatiaľ sa to zdá celkom nemožné,“ povedal pre denník SME venezuelský aktivista žijúci v USA Carlos Egaña s tým, že po celom štáte sú vylepené letáky s jeho menom sľubujúce peňažné odmeny.
Urrutia, ktorý žil v posledných mesiacoch v španielskom exile, je momentálne na medzinárodnom turné s cieľom získať pre seba vo svete podporu. Tvrdí, že je právoplatným prezidentom Venezuely aj napriek tomu, že 28. júla volebné orgány oznámili Madurovo znovuzvolenie s 51 percentami hlasov.
Zabíja hlad, zabíjajú zločinci a zabíja aj vláda. Venezuelčania sa opäť vzpierajú Madurovi Čítajte Podľa záznamov, ktoré zverejnila venezuelská opozícia, v skutočnosti zvíťazil Urrutia, ktorý získal 67 percent hlasov proti Madurovým 30 percentám. Ich zistenia potvrdila napríklad aj nezisková organizácia Carterovo centrum. V krajine následne vypukli protesty, ktoré venezuelská vláda pohotovo potlačila. Madurove silové zložky vtedy zatkli najmenej dvetisíc ľudí.
Zatýkanie pokračovalo aj v utorok, keď polícia zadržala Urrutiovho zaťa Rafaela Tudaresa, bývalého kandidáta na prezidenta Enriquea Marqueza, a Carlosa Correru, riaditeľa mimovládnej organizácie Espacio Publico.
Významný prípad z posledných týždňov sa však týka tiež zatknutia argentínskeho policajta Nahuela Galla, ktorého Caracas ho obviňuje zo sprisahania s cieľom zabiť Madurovu zástupkyňu Delcy Rodriguezovú. Argentína tvrdí, že Gallo bol na sviatočnej návšteve rodiny svojej priateľky.
Za posledných šesť mesiacov bolo podľa venezuelského ministra vnútra Diosdada Cabella zadržaných pre podobné obvinenia najmenej 125 ľudí 25 rôznych národností.
Michael Shifter, bývalý prezident neziskovej organizácie Medziamerický dialóg, povedal, že takéto represívne činy môžu naznačovať istú slabosť, ktorá by sa mohla proti Madurovi otočiť ako bumerang.
„Kľúčom sú ozbrojené sily,“ povedal pre agentúru AP Shifter s tým, že nedávny pád sýrskeho diktátora Bašára Asada obnovil nádeje Venezuelčanov na zmenu. „Podobné režimy sú veľmi nepredvídateľné a môžu kedykoľvek padnúť, aj keď sa zdajú dosť silné.“
Demokracia aspoň navonok
Machadová sa nazdáva, že sa významný počet bezpečnostných predstaviteľov otočí Madurovi chrbtom. Demonštrantom v utorok odkázala, aby mali odvahu a prebehlíkov vítali s otvorenou náručou.
Režim je v súčasnosti síce zahnaný do kúta, ale keďže ide o kriminálnikov, ktorí sa nebránia použiť násilie, tak dokáže prežiť, vysvetlil Pilip.
„Skúsenosti minulých masových protestov ukazujú, že samotné demonštrácie nestačia, ak ozbrojené sily zostanú na strane venezuelskej vlády.“ Podľa bývalého českého ministra financií je zjavné, že prebiehajú rokovania s ozbrojenými zložkami – ide však o zdĺhavý proces, ktorý komplikujú tajní agenti.
Venezuelský aktivista: Vláda pôjde na hranu, kým nevyženie ľudí alebo ich neovládne strach Čítajte Pilip zároveň vysvetlil, že sa pred občanmi Venezuely teraz črtajú tri možné scenáre: opozícii sa nepodarí dohodnúť s časťami ozbrojených síl a samotné masové protesty nepovedú k pádu Madurovho režimu, čo zrejme vyústi do zatknutia Urrutiu a Machadovej; jedna časť ozbrojených síl sa postaví na stranu demonštrantov, ale druhá časť zostane ochraňovať venezuelskú vládu, čo povedie k masovým represiám či občianskej vojne; alebo sa opozícii podarí dohodnúť s významnými časťami ozbrojených síl, ku ktorým sa postupne pridá tiež podstatná časť armády, čo spôsobí pád Madurovho režimu a z Urrutiu sa stane prezident.
„Ak sa Madurov režim zrúti, zrúti sa vnútorne,“ dodal Shifter.
Maduro je v úrade už dvanásť rokov, ale výzvy na jeho odstúpenie ho sprevádzajú od začiatku vládnutia.
Na post hlavy štátu sa dostal po smrti diktátora Huga Cháveza, ale po niekoľkých mesiacoch náhodného prevzatia moci občania požadovali jeho odchod. Venezuelský prezident protesty tvrdo potlačil s pomocou bezpečnostných zložiek, ale demonštranti sa každých pár rokov vracajú do ulíc. Trápi ich predovšetkým zdrvujúca ekonomická situácia.
Liberálna demokracia Sýriu nečaká. V hre je afganský scenár aj chaos Čítajte Represie pokračovali aj v prezidentských voľbách v roku 2018, ktoré opozícia bojkotovala, keď volebné orgány zakázali kandidovať niekoľkým politikom.
Desiatky štátov vtedy uznali ako víťaza volieb Juana Guaidóa, čo vyústilo do ďalších nepokojov. Maduro však situáciu zvládol aj vtedy.
„Čo sú Venezuelčania ochotní urobiť pre demokraciu? Uvidíme čoskoro. Mám však pocit, že Maduro má oveľa menší záujem o to, aby zachoval demokraciu aspoň navonok, ako kedykoľvek predtým,“ dodal Egaña.
