NUUK, BRATISLAVA. Grónsko patrí Grónčanom, povedala dánska premiérka Mette Frederiksenová, keď v utorok reagovala na hrozby novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Najväčší ostrov na svete, ktorý je bohatý na nerastné suroviny, síce leží pri Kanade, ale historicky je spájaný s Európou. Aj napriek tomu Trump opakovane dánske územie označil za „absolútnu nevyhnutnosť“ pre americkú bezpečnosť a podobne sa vyjadril tiež o Paname, v ktorej má záujem predovšetkým o Panamský prieplav.
Trump chcel kúpiť Grónsko ešte v roku 2019 a Frederiksenová už vtedy jeho návrh označila za absurdný. Teraz však novozvolený prezident zmenil svoj prístup, keď na utorňajšej tlačovej konferencii nevylúčil ani použitie vojenského nátlaku.
„Potrebujeme Grónsko na účely národnej bezpečnosti,“ uviedol. „Ľudia naozaj ani nevedia, či má Dánsko na Grónsko nejaké zákonné právo, ale ak áno, malo by sa ho vzdať, pretože ho potrebujeme.“
Trump hovorí o anexii Kanady, Grónska aj Panamského prieplavu. Mexiku sa vyhráža vojnou Čítajte Francúzsko sa v stredu razantne postavilo na stranu Dánska, zatiaľ čo umiernené vyjadrenie Európskej komisie zožalo kritiku, uvádza magazín Politico.
Podľa analytikov môže Trump v Arktíde sledovať niekoľko rôznych záujmov. Trumpov syn už medzičasom pristál v Grónsku na návšteve, ktorú označil za súkromnú.
V článku sa dočítate:
- ako si Dánsko zabezpečuje vplyv nad Grónskom,
- ako americkí vojaci v minulosti Grónsko ohrozili,
- aké bohatstvo sa skrýva pod topiacim ľadom,
- akú úlohu zohráva v Trumpovej túžbe po Grónsku Čína,
- ako USA v minulosti získali časti svojho územia.
Nezávislosť alebo peniaze
Do roku 1979 bolo Grónsko dánskou kolóniou. Odvtedy má síce vlastný parlament, ale zostáva autonómnym územím Dánska, ktoré kontroluje isté aspekty grónskej politiky vrátane obrany.
„Medzi obyvateľmi Grónska panuje podpora [názoru], že Grónsko nie je v súčasnosti na predaj a nebude ani v budúcnosti,“ dodala Frederiksenová.
Proti myšlienke ostro vystúpila aj samotná grónska vláda. „Nikdy nebudeme na predaj. Nesmieme prehrať náš dlhoročný boj za slobodu,“ uviedol v decembri grónsky premiér Múte Egede.
Grónčania, ktorých je na ostrove približne 56-tisíc, v minulosti už niekoľkokrát vyjadrili túžbu osamostatniť sa, ale zatiaľ im to nedovoľuje predovšetkým finančná situácia - spoliehajú sa na každoročný grant z Dánska v hodnote okolo 500 miliónov eur, bez ktorého by nedokázali zabezpečiť chod krajiny.
Grónska vláda pod vedením Inuitov však v poslednom čase postupne zvyšuje požiadavky na nezávislosť. Egedeovým cieľom je diverzifikácia hospodárstva do takej miery, v akej by sa Grónsko nemuselo spoliehať na dánske peniaze. V novembri napríklad Grónčania otvorili nové letisko v Nuuku, ktoré má zvýšiť cestovný ruch do krajiny.
„História a súčasné podmienky ukázali, že naša spolupráca s Dánskym kráľovstvom nedokázala v Grónsku vytvoriť úplnú rovnosť,“ povedal podľa agentúry Reuters Egede. Politico upozorňuje, že grónsky premiér premýšľa nad referendom o nezávislosti v roku 2025.
Podľa dohody s Dánskom z roku 2009 môže Grónsko vyhlásiť nezávislosť až po úspešnom referende.
Dánsko sa územia každopádne nemieni vzdať ľahko. V decembri oznámilo zvýšenie vojenských výdavkov pre Grónsko a v januári dánska kráľovská rodina zverejnila prepracovaný kráľovský erb, v ktorom je ľadový medveď symbolizujúci Grónsko podstatne viditeľnejší.
