WASHINGTON. Zvolený americký prezident Donald Trump v utorok odmietol vylúčiť použitie vojenského alebo ekonomického nátlaku na získanie Panamského prieplavu a Grónska.
O oboch hovorí, že by mali byť pod kontrolou Spojených štátov, ktoré ich podľa neho potrebujú v záujme svojej "ekonomickej bezpečnosti".
Účely národnej bezpečnosti
"K žiadnemu vojenskému zásahu sa nechystám zaviazať. Môže sa však stať, že bude treba niečo urobiť," povedal na tlačovej konferencii Trump.

Na priamu otázku, či vie vylúčiť použitie "vojenského alebo ekonomického nátlaku" na dosiahnutie svojho cieľa získať Panamský prieplav a Grónsko, odpovedal "nie".
Tvrdí, že Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska, USA potrebujú "pre účely národnej bezpečnosti". Panamský prieplav zase označil za "životne dôležitý" pre Spojené štáty, avšak "prevádzkuje ho Čína".
Stanica CNN k tomu poznamenala, že Trump sa takto vyjadril aj napriek predvolebným sľubom, že po zložení prísahy sa vyhne vojnám.
"Nezačnem žiadnu vojnu," vyhlásil Trump počas svojho víťazného prejavu vo voľbách v roku 2024. "Vojny sa chystám zastaviť," dodal.

Zlatý vek Ameriky
Na utorkovej tlačovej konferencii ďalej vyhlásil, že proti Kanade nepoužije vojenskú silu, pohrozil jej však silou ekonomickou.
Trump Kanade už predtým po odstúpení tamojšieho premiéra Justina Trudeaua navrhol, aby sa pripojila k Spojeným štátom.
"Kanada a Spojené štáty, to by bolo niečo. Zbavíte sa tejto umelo nakreslenej hranice... Bolo by to oveľa lepšie aj pre národnú bezpečnosť. Kanadu v podstate chránime my," povedal v utorok.

O postavení susednej krajiny si Trump robí žarty už od novembrového stretnutia s Trudeauom vo svojej rezidencii Mar-a-Lago na Floride. Táto vopred neohlásená schôdzka sa uskutočnila po tom, ako pohrozil, že zavedie 25-percentné clo na všetok kanadský tovar.
Ako dôvod uviedol, že Kanada nedokáže vyriešiť problémy s drogami ani migráciou na spoločnej hranici a Spojené štáty s ňou majú obchodný deficit vo výške 100 miliárd dolárov.
Budúci prezident USA v utorok okrem iného avizoval "zlatý vek Ameriky". Popri tom by rád premenoval aj Mexický záliv na Americký. "Znie to pekne," povedal a Mexiko vyzval, aby zastavilo prílev migrantov do USA.
Výdavky členov NATO
Trump taktiež vyhlásil, že členské štáty NATO by mali zvýšiť svoje výdavky na obranu z dvoch na aspoň päť percent HDP. Tvrdí tiež, že Severoatlantickú alianciu zachránil a bez neho by neexistovala.
"Všetci si to môžu dovoliť. Mali by dávať päť percent, nie dve percentá," povedal Trump na tlačovej konferencii.
Novozvolený prezident je podľa AFP dlhodobo skeptický voči spojencom v NATO. V decembri im znova pohrozil, že USA z Aliancie pod jeho vedením odídu, ak zvyšní členovia nebudú dávať na obranu viac peňazí.
Počas svojej predvolebnej kampane Trump spočiatku hovoril, že členské krajiny NATO by mali dávať na obranu najmenej tri percentá HDP.
Trump vyhlásil, že počas svojho prvého funkčného obdobia prinútil členské štáty dávať na obranu dve percentá HDP, informuje stanica Sky News. "Keby nebolo mňa, NATO by teraz neexistovalo," pokračoval.
Dodal, že členské štáty dovtedy "neplatili svoje účty", ale on z nich "vytiahol" viac ako 680 miliárd dolárov. Podľa vlastných slov NATO zachránil, avšak ostatné členské krajiny Spojené štáty iba využívajú.
"Ak si budú platiť účty a ak budem vidieť, že s nami zaobchádzajú férovo, tak odpoveďou je, že by som určite v NATO zostal," dodal.
Členovia NATO si v roku 2023 stanovili minimálnu úroveň výdavkov vo výške dvoch percent HDP. Vojna Ruska na Ukrajine však podľa AFP prinútila alianciu posilniť svoje východné krídlo a zvýšiť výdavky.
Okrem Trumpa vyzýva na zvýšenie výdavkov na obranu aj generálny tajomník NATO Mark Rutte. V decembri povedal, že členské krajiny by mali míňať na obranu "oveľa viac ako dve percentá".