PARÍŽ, BRATISLAVA. Patril medzi najkontroverznejšie osobnosti francúzskej politiky 20. storočia. Kým jeho oponenti ho nazývali „diablom republiky“, pre podporovateľov bol „posledným samurajom v politike“.
Zakladateľ krajne pravicového Národného frontu, otec političky Marine Le Penovej a odsúdený antisemita Jean-Marie Le Pen zomrel v utorok vo veku 96 rokov.
Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na rodinu.
Denník Le Monde označuje Le Pena za muža, ktorý dostal krajnú pravicu späť do srdca francúzskej politiky.
Takmer štyridsať rokov viedol stranu, ktorá sa pretransformovala na dnešné Národné združenie (RN) a ktorú dnes vedie jeho dcéra. S tou mal najmä posledné roky komplikované vzťahy a Le Penová sa snažila stranu očistiť od vplyvu jej otca a od jeho extrémistických názorov.
Popierač holokaustu a kritik migrácie
Termín „21. apríl“ je dodnes skloňovaný výraz vo francúzskej politike. Označuje totiž deň v roku 2002, keď sa do druhého kola prezidentských volieb šokujúco dostal práve Jean-Marie Le Pen.
Prieskumy vtedy podcenili jeho popularitu a verejnosť očakávala v druhom kole tesný súboj medzi Jacquom Chiracom a kandidátom socialistov Lionelom Jospinom.
Le Pen voľby výrazne prehral a získal len osemnásť percent. Po roku 2015 sa už v politike aktívne neangažoval – jeho dcéra ho totiž zo strany, ktorú založil, vylúčila.
Kontroverzný politik však roky búral tabu a provokoval ostrými vyjadreniami nielen o migrácii. Obvineniam z popierania holokaustu čelil napríklad po tom, čo označil nacistické plynové komory za historický „detail“ a dodal, že osobne ich nikdy nevidel. Často tiež chválil kolaborantskú francúzsku vládu vo Vichy.
Celkovo na post francúzskeho prezidenta kandidoval až päťkrát – prvýkrát už v roku 1974, keď získal len 0,75 percenta hlasov. Postupne si však získaval podporovateľov najmä v čase, keď sa skončil 30-ročný ekonomický boom povojnového Francúzska a keď sa začala zvyšovať migrácia zo severnej Afriky.
Sám pritom v mladosti bojoval v Alžírsku a stratu francúzskej kolónie vnímal ako jednu z najväčších zrád prezidenta Charlesa de Gaulla.
Ani kontroverzné vyjadrenia o holokauste mu politicky neuškodili a už v roku 1988 mal v prezidentských voľbách štrnásťpercentnú podporu.
V roku 2014 označil vírus ebola za možné riešenie globálneho populačného rastu a odsúdili ho aj za to, keď povedal, že Rómovia smrdia a spôsobujú vyrážky. Viaceré médiá ho označujú za veľmi schopného rečníka, ktorý dokázal veľmi rýchlo prejsť z elegantných a úderných výrazov k vulgarizmom a urážkam.
Pobláznil mladých Francúzov a zatienil Le Penovú. Kto je rastúca hviezda európskej krajnej pravice? Čítajte Zo strany ho vyhodili
Le Pen bol podľa magazínu Politico tri dekády popredu, keďže predchádzal populistickým politikám Donalda Trumpa v USA, Nigela Faragea v Británii či Érica Zemmoura vo Francúzsku.
Viac ako tridsať rokov bol Le Pen aj poslancom Európskeho parlamentu a netajil sa svojím odporom k Európskej únii. Napríklad euro nazýval podľa BBC „okupačnou menou“.
Po poslednej porážke v prezidentských voľbách v roku 2007, keď zvíťazil Nicolas Sarkozy, začala upadať aj jeho strana. Republikáni totiž začali využívať vo voľbách témy imigrácie a bezpečnosti a Národný front sa ani nedostal do parlamentu.
Keď vedenie strany prevzala jeho dcéra Marine, jej hlavným cieľom bolo dištancovať sa od kontroverzných vyjadrení aj politík svojho otca.
Ešte v roku 2015 svoje antisemitské výroky zopakoval, za čo ho členovia strany vylúčili. Národný front - dnes premenovaný na Národné združenie - sa postupne pod novým vedením dostal medzi najpopulárnejšie politické strany.
„Pomyslite si, o koľko lepšie by sa jej darilo, keby ma zo strany nevylúčila! Práve teraz je na 27 percentách. So mnou by mala 35 percent. Dnes žne plody všetkej práce, ktorú som s veľkými ťažkosťami vykonal počas štyridsiatich rokov," povedal pre BBC o svojej dcére Le Pen v roku 2017.
Posledné roky života politiku už len pozoroval. V júli tohto roka sa do Európskeho parlamentu dostala aj jeho vnučka Marion Maréchal, zatiaľ čo Národný front na čele dnes už s chránencom Marine Le Penovej Jordanom Bardellom v júlových voľbách s 37-percentnou podporou zvíťazil. "Le Penovci dnes obsadili celé spektrum pravice," dodal v súkromí podľa denníka Le Figaro.
