BRATISLAVA. V predchádzajúcom roku sa volebné miestnosti otvorili pre viac ako polovicu svetovej populácie. Tento rok bude vo svete cítiť aj následky toho, ako volili tí, ktorí nakoniec k voľbám prišli. Najmä návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu vyvoláva obavy z obchodnej vojny v Číne aj v Európskej únii.
Osemdesiat rokov po skončení druhej svetovej vojny vo svete pokračujú viaceré zásadné konflikty – od ruskej agresie na Ukrajine cez izraelské operácie v Pásme Gazy až po dlhotrvajúcu vojnu v Sudáne. Šance, že tieto vojny sa skončia v roku 2025 trvalým prímerím, sú malé.
Aké zásadné udalosti čakajú svet v roku 2025, ktoré voľby už majú jasných víťazov a prečo bude Ukrajina čeliť tlaku z Moskvy aj Washingtonu?
V texte sa dočítate:
- prečo môže Trump zatriasť ekonomikou,
- čo chce od európskych partnerov,
- či čaká Ukrajinu mier,
- aké sú očakávania od diania v Sýrii,
- kto tento rok zvíťazí vo voľbách v európskych štátoch.
Rok obáv z Donalda Trumpa
Politický rok 2025 sa vo svete naplno rozbehne v momente, keď do Bieleho domu 20. januára nastúpi opäť Donald Trump.
„Dôsledky Trumpovho drvivého víťazstva ovplyvnia všetko od prisťahovalectva a obrany až po hospodárstvo a obchod,“ konštatuje editor magazínu Economist Tom Standage, ktorý pripravil prílohu The World Ahead 2025 (Svet pred nami).
Trumpova politika „Ameriky na prvom mieste“ donúti spojencov aj nepriateľov prehodnotiť, nakoľko pevné je americké spojenectvo.
Zatiaľ čo na domácej pôde v USA budú rezonovať témy bezpečnosti a migrácie (najmä Trumpov plán masových deportácií), vo svete budú kľúčové otázky ekonomiky a obrany. Obavy vyvoláva najmä Trumpov sľub uvaliť dovozné clá na všetok tovar zo zahraničia. V prípade Číny chce Trump zaviesť clá do výšky 60 percent, pri dovoze z Mexika to má byť až 100 percent.
Expert na geopolitiku Fareed Zakaria pre magazín Foreign Policy tvrdí, že Trump vnáša do svetovej ekonomiky „egoistický a oportunistický pohľad“. Jeho plán môže síce pritlačiť Európu, Kanadu či Mexiko, aby ustúpili a Trump tak získa lepšiu dohodu, no „stratíte prínosy spoločného systému, v ktorom má každý pocit, že je do neho zapojený a že sa mu darí“.
Trump sa podľa neho necíti ako víťaz, ak jeho súper netrpí. „Pre Trumpa neexistuje win-win situácia. Vždy je to len o víťazovi a porazenom, aj keď na strane porazených je Británia, Francúzsko či Švajčiarsko,“ dodáva.
Pod väčším tlakom bude aj európska obrana. Donald Trump sa už v minulosti vyhrážal tým, že Spojené štáty v prípade útoku nepomôžu členským štátom NATO, ktoré si neplnia svoje záväzky a nevykladajú na obranu dve percentá HDP.
Teraz jeho tím naznačuje, že toto číslo by malo byť ešte vyššie. Od európskych partnerov bude podľa zdrojov denníka Financial Times očakávať, že zvýšia výdavky na obranu na päť percent HDP. Výmenou za to budú Spojené štáty pokračovať vo vojenskej podpore Ukrajiny a Trump sľubuje tiež „výhodnejšie obchodné podmienky“ pre Európu.
Samotné Spojené štáty zatiaľ vynakladajú na obranu asi 3,5 percenta HDP, viac už investuje len Estónsko a Poľsko, ktoré prekročilo minulý rok hranicu štyroch percent. Práve číslo 3,5 by mohlo byť kompromisným riešením. Slovensko minulý rok dosiahlo hranicu dvoch percent, čím si splnilo doterajší záväzok.
Ukrajina – rok prímeria?
Trump viackrát počas kampane zopakoval, že okamžite po nástupe do úradu ukončí vojnu na Ukrajine. Aj keď v roku 2024 sa Ukrajine nepodarilo zásadne uspieť na frontovej línii a Rusko pomaly napredovalo, Kyjev Moskvu prekvapil vpádom do Kurskej oblasti. So zmenou v Bielom dome je však Ukrajina v zložitej situácii – Trump už avizoval, že nesúhlasí s povolením na používanie amerických striel pri zásahoch ruského územia, Kyjevu chce tiež znížiť vojenskú pomoc.
Ukrajina tak bude v roku 2025 čeliť ešte väčšiemu tlaku na uzavretie prímeria v nejakej forme. Dlhodobú mierovú dohodu odmieta aj ruský prezident Vladimir Putin. Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak zase nazval rokovania „ilúziou“, keďže Rusi podľa neho nezaplatili cenu za rozpútanie agresie.
„Myslím si, že sme veľmi, veľmi ďaleko od ukončenia vojny,“ vraví pre Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) Nigel Gould-Davies, expert na Rusko na Medzinárodnom inštitúte pre strategické štúdie v Londýne.
Donald Trump však sľubuje Ukrajine, že ju neopustí a Zelenskyj s ním už stihol rokovať aj počas otvorenia katedrály Notre-Dame v Paríži. Odborníci odhadujú, že Trump môže donútiť Rusov a Ukrajincov, aby si za rokovací stôl sadli.
„V priebehu roka 2025 uvidíme pravdepodobne minimálne nejaké de facto, ak nie de jure prímerie s určitým stupňom rokovaní, tichých alebo otvorených,“ vraví pre RFE/RL Sam Greene, profesor na Ruskom inštitúte na londýnskej King’s College.
Denník Financial Times v predpovediach pre rok 2025 odhaduje, že k rokovaciemu stolu obe strany zasadnú. K rokovaniam však podľa denníka Putin pristúpi až po tom, čo sa mu Trump bude vyhrážať tvrdšími sankciami a väčšou podporou Ukrajiny.
Trump môže rozhodnúť aj o budúcnosti Ukrajiny. Macrona zase čaká ďalšia kríza. (zdroj: TASR/AP)Rozviazané ruky pre Izrael
Nielen pokračujúca vojna Izraela proti teroristickému hnutiu Hamas a s tým súvisiaca humanitárna kríza v Pásme Gazy, no aj náhly pád režimu Bašára Asada v Sýrii dominovali v roku 2024 titulným stranám novín. V roku 2025 bude tento trend podľa expertov pokračovať.
