PARÍŽ. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v novoročnom príhovore zverejnenom v utorok večer pripustil, že jeho rozhodnutie vypísať predčasné parlamentné voľby v júni 2024 prinieslo krajine politickú nestabilitu.
Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.
"Obozretnosť a pokora ma nútia uznať, že z dnešného pohľadu spôsobilo toto rozhodnutie viac nestability ako pokoja, a plne sa s tým stotožňujem," povedal Macron.
"Rozpustenie Národného zhromaždenia (dolnej komory parlamentu) prinieslo viac rozporov v zákonodarnom zbore ako riešení pre francúzsky ľud," dodal s tým, že za to preberá plnú zodpovednosť.
Macron zrejme navrhne referendá
Macron avizoval, že francúzski voliči budú v novom roku požiadaní, aby rozhodli o určitých otázkach, ktoré sú pre Francúzsko zásadné, nekonkretizoval však, o aké pôjde. Podľa AFP zrejme navrhne jedno alebo viac referend, aby prelomil súčasnú patovú politickú situáciu.
"Nádej, prosperita a mier v nasledujúcom štvrťstoročí závisia od našich dnešných rozhodnutí, a preto vás v roku 2025 požiadam, aby ste rozhodli o určitých zásadných otázkach," povedal Macron.
S poukázaním na globálne konflikty a nestabilitu Macron konštatoval, že Európa sa ako celok musí zbaviť naivity najmä v obchode a poľnohospodárstve. Európa musí "povedať nie obchodným dohodám diktovaným inými, ktoré ako jediní stále dodržiavame", a "povedať nie všetkému, čo nás robí závislými od iných bez reciprocity“.
Podľa AFP tým narážal na podpísanie obchodnej dohody medzi EÚ a blokom latinskoamerických štátov Mercosur, proti ktorej sa Paríž dlho staval.
Francúzov Macron vyzval, aby sa tešili z vrcholov uplynulého roka, ako boli letné olympijské hry v Paríži a znovuotvorenie katedrály Notre-Dame po ničivom požiari z roku 2019.
Scholz zaželal Nemecku jednotu a optimizmus Čítajte Politická situácia vo Francúzsku
Macron nečakane rozpustil Národné zhromaždenie po víťazstve krajne pravicového Národného združenia (RN) vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Novými voľbami chcel "vyjasniť" politickú situáciu. Stratil však po nich väčšinu a trvalo mu dva mesiace, kým vymenoval menšinovú vládu vedenú Michelom Barnierom, ktorej však v decembri poslanci vyslovili počas rozpravy o rozpočte nedôveru, čo sa vo Francúzsku stalo prvýkrát od roku 1962.
Rovnako neistý je aj osud Barnierovho nástupcu Francoisa Bayroua, ktorého podporuje len menšinová koalícia centristov a konzervatívcov.
V Národnom zhromaždení je relatívne rovnomerne zastúpená ľavica, Macronovi centristi, konzervatívci a Národné združenie. Prezident bol preto pod veľkým tlakom, aby vymenoval vládu, ktorá dokáže získať dôveru parlamentu a prijať štátny rozpočet na tento rok.
Okrem politickej nestability francúzsky prezident podľa decembrového prieskumu agentúry Elabe čelí aj historicky najnižšej popularite - dôveruje mu len 21 percent opýtaných Francúzov. To je najmenej od jeho nástupu do Elyzejského paláca v roku 2017.
Výzvy na demisiu od politických oponentov opakovane odmietol a vo funkcii chce zostať až do roku 2027.
