MINSK, BRATISLAVA. Bielorusko za posledné mesiace prepustilo desiatky politických väzňov. Ľudskoprávni aktivisti však varujú pred predčasnou radosťou.
Ide totiž podľa nich o vypočítavý krok autoritárskeho lídra Alexandra Lukašenka, ktorého v januári čakajú prezidentské voľby.
Viac ako o gesto pre domáce obyvateľstvo však ide o odkaz Západu, myslia si niektorí odborníci.
Bielorusko čelí medzinárodným sankciám nielen za potlačenie opozície, ale aj za podporu ruskej invázie na Ukrajinu. Práve od Ruska je dlhodobo závislé, bieloruský analytik Arťom Šraibman však hovorí, že za určité výhody je Lukašenko ochotný aspoň trochu sa od Moskvy odkloniť.
„Lukašenko zrejme neverí, že sa mu týmto spôsobom podarí získať späť dôveru opozične zmýšľajúcich Bielorusov. Prepúšťanie väzňov však môže byť prvým signálom (Západu).
Z hľadiska primitívneho vyjednávania je lepšie začať v malom, aby zistil, či môže získať to, čo chce, za menej,“ napísal pre svoj think-tank Carnegie Russia Eurasia Center.
V článku sa dočítate aj:
- akých väzňov Bielorusko prepustilo,
- ktorí oponenti zostávajú za mrežami,
- kedy si chcel Lukašenko zlepšiť vzťahy so Západom,
- či sa mu to podľa analytika teraz podarí.
Mená väzňov taja
Vláda naposledy prepustila z väzenia dvadsať ľudí 28. decembra. Ľudskoprávni aktivisti ich označujú za politických väzňov, podľa vlády však spáchali „extrémistické činy“.
Ich mená - ako pri predošlých prepusteniach - nezverejnili. Prezidentská kancelária však uviedla, že medzi prepustenými sa nachádza jedenásť žien, štrnásť ľudí s chronickými chorobami, desať ľudí s deťmi, pričom jedna žena má štyri deti. Úrady dodali, že všetci prepustení svoje činy oľutovali a Lukašenka požiadali o milosť.
Od leta 2024 ide o ôsme prepustenie väzňov. Celkovo prezident udelil milosť 207 ľuďom, informuje bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna.
Väčšinu z nich uväznili po hromadných protivládnych protestoch po voľbách v roku 2020, v ktorých si Lukašenko zabezpečil šieste funkčné obdobie. Bieloruská opozícia aj medzinárodná komunita ich však považujú za sfalšované.
Ľudia vtedy masovo vyšli do ulíc, silové zložky však protesty tvrdo potlačili a zadržali zhruba 65-tisíc ľudí. Po štyroch rokoch zostáva vo väzení cez 1250 ľudí, hovorí Viasna.

Väznení oponenti
Vo väzení sú naďalej aj najprominentnejší opoziční predstavitelia. Sú medzi nimi Ales Bjaljacki, držiteľ Nobelovej ceny a zakladateľ Viasny, či Viktar Babaryka a Siarhej Cichanovski, ktorí v roku 2020 chceli kandidovať proti Lukašenkovi.
Po tom, čo ich uväznili, za Cichanovského kandidovala jeho manželka Sviatlana, ktorá je podľa medzinárodného spoločenstva právoplatnou víťazkou volieb. Pred režimom však musela utiecť do Litvy.