Ukrajina Rusko Online: V Charkove je bez tepla viac ako pol milióna ľudí

Ruské ministerstvo obrany hlásilo zostrelenie ukrajinských dronov podľa agentúry TASS niekoľkokrát.

Naposledy popoludní informovalo o zničení štyroch bezpilotných lietadiel nad Rostovskou, Brjanskou a Orelskou oblasťou. Predtým ruský rezort obrany hlásil likvidáciu dvoch dronov nad Rostovskou a Brjanskou oblasťou a v noci na dnes dvoch bezpilotných lietadiel nad Krymom, ktorý Moskva v rozpore s medzinárodným právom anektovala v roku 2014. O škodách sa nezmieňuje. Gubernátor Rostovskej oblasti Jurij Sljusar na telegrame nahlásil menšie poškodenie depa pre rušne v Salsku kvôli dronovému útoku. Nikto nebol podľa neho zranený, napísala BBC.

Moskva okrem toho podľa ruskej štátnej agentúry TASS informovala o dobytí ďalšej dediny na východe Ukrajiny, tentoraz obce Novotrojicke v Doneckej oblasti. (ČTK)

Rusko tento týždeň zaútočili na Ukrajinu viac ako 370 dronmi, asi 280 riadenými leteckými bombami a 80 strelami rôzneho typu.

Uviedol to Volodymyr Zelenskyj. Server Ukrajinska pravda poznamenal, že to je najnižší počet Rusmi vyslaných útočných bezpilotných lietadiel od začiatku septembra, keď hlava štátu začala zverejňovať týždenné bilancie útočiacich ruských dronov, bômb a striel.

V priemere ide o 500 až 600 bezpilotných lietadiel týždenne, napísal ukrajinský spravodajský portál. Zelenskyj však na facebooku pripomenul, že ukrajinské mestá a dediny čelia ruským vzdušným útokom neustále, masívny úder na Ukrajinu podľa neho Rusi podnikli aj počas Vianoc.

Ukrajinské úrady v stredu, na prvý sviatok vianočný, informovali o rozsiahlom ruskom útoku balistickými raketami i strelami s plochou dráhou letu na energetický systém a mestá na východe Ukrajiny. Zelenskyj vtedy takýto útok v čase Vianoc označil za neľudský čin. Ruské úrady v ten deň uviedli, že v noci na stredu zničili takmer šesť desiatok ukrajinských bezpilotných prostriedkov.

Dnes ukrajinské letectvo informovalo o deviatich zostrelených dronoch z desiatich, ktoré Rusi na Ukrajinu vyslali v noci na dnes. Okrem toho invázne sily útočili šiestimi protilietadlovými riadenými strelami S-300/S-400 na Sumskú a Kurskú oblasť, uviedli vzdušné sily. O ich osude sa nezmienili. Kurská oblasť je súčasťou Ruska, v lete do nej prekvapivo prenikla ukrajinská armáda a časť jej obsadila.

Informácie o celkových škodách nie sú k dispozícii. Jedným z cieľov ruského útoku bolo podľa šéfa Mykolajivskej oblasti Vitalija Kima zariadenie energetickej infraštruktúry, napísala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe. Padajúce trosky dronu spôsobili požiar v administratívnej budove na území podniku, pričom jeden človek utrpel zranenia. (ČTK)

Ukrajina dostala viac ako 150 miliónov eur od Dánska, Francúzska a Litvy na financovanie svojej obrannej priemyselnej základne.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, na Facebooku to uviedol ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.

„Tieto prostriedky podporia predovšetkým výrobu rakiet, bezpilotných lietadiel a delostreleckých systémov," konštatoval Umerov. Dodal, že 111 miliónov eur poskytlo Dánsko, 29 miliónov Francúzsko a 10 miliónov eur Litva.

Nedávno Umerov vyhlásil, že výrobu ukrajinských zbraní a vojenskej techniky podľa dánskeho modelu bude financovať aj Nórsko. (SITA, Ukrajinská pravda)

Premiér Fico napísal otvorený liste predstaviteľom EÚ. Kritizuje v ňom Zelenského a varuje pred napätím. (TASR)

Slovenský rezort zahraničia odmieta vyjadrenia Volodymyra Zelenského o otvorení druhého energetického frontu.

Ministerstvo odmieta aj vyjadrenia o spojenectve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Zelenskyj podľa rezortu nepodložene fabuluje. TASR o tom v nedeľu informoval komunikačný odbor MZVEZ.

"Bola to práve súčasná vláda SR, ktorá si do cestovnej mapy slovensko-ukrajinskej spolupráce dala ako jednu z priorít projekt posilnenia prepojenia energetickej prenosovej sústavy. Elektrickú energiu dodávajú firmy zo Slovenska na komerčnej báze, veď nemôžu financovať ukrajinský štát. Od začiatku konfliktu pomáhame a budeme naďalej humanitárne pomáhať bezbranným, ťažko skúšaným obyvateľom Ukrajiny v rámci našich možností," uviedol rezort.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí by podľa MZVEZ SR nemalo prehliadať fakt, že ruský plyn prúdiaci cez ukrajinské územie prináša krajine príjem, ktorá ho podľa rezortu potrebuje. Ako ministerstvo dodalo, členské štáty Európskej únie a aj Slovensko podporujú Ukrajinu a jej ľud, tá by si nemala vytvárať nových nepriateľov.

Rezort tvrdí, že Zelenskyj počas decembrového rokovania Európskej rady predložil "absurdný návrh" kúpiť si od Slovenska súhlas s členstvom v Severoatlantickej aliancii z ruských aktív, a nie za svoje peniaze. MZVEZ zdôraznilo, že súhlas nie je na predaj. Ukrajinský prezident sa podľa ministerstva vyhráža Slovensku Európskym spoločenstvom, v ktorom ešte jeho krajina ani nie je. "Toto všetko sa však môže rýchlo obrátiť proti samotnej Ukrajine," dodal rezort diplomacie. (TASR)

Rusko zvýšilo tento rok vývoz plynu plynovodmi do Európy o viac než desatinu.

Pritom celkový objem vyvezeného plynu do európskych krajín bol iba mierne vyšší než export do Číny. Uviedla to cez víkend agentúra Reuters.

Na základe výpočtov Reuters exportoval Gazprom prostredníctvom plynovodov do Európy tento rok približne 32 miliárd kubických metrov (m3) zemného plynu. V porovnaní s rokom 2023 to predstavuje rast o 13 %.

Čo sa týka objemu vývozu v poslednom mesiaci roka, ten dosahuje denne v priemere 91,3 milióna m3. To je zhruba rovnaký objem exportu ako v predchádzajúcom mesiaci. Oproti decembru minulého roka však spoločnosť vyviezla o 7 % plynu viac.

V decembri tak do Európskej únie vyviezol Gazprom podľa predbežných údajov 2,8 miliardy m3 plynu vrátane 1,5 miliardy m3 prepravených cez Turecko. Reuters pri svojich výpočtoch vychádza z údajov európskej spoločnosti na prepravu plynu Entsog a denných údajov Gazpromu o tranzite plynu cez Ukrajinu.

Dodávky plynu cez územie Ukrajiny dosiahli v decembri zhruba 1,3 miliardy m3, opäť približne rovnaký objem ako v novembri, napriek tomu, že Rusko v polovici novembra zastavilo dodávky pre rakúsku OMV. Za celý rok 2024 vyviezol Gazprom cez Ukrajinu 15 miliárd m3 plynu.

Celoročný objem exportovaného plynu od Gazpromu do Európy je tak mierne vyšší než v prípade exportu plynu do Číny. Na čínsky trh vyviezol Gazprom za tento rok podľa predbežných odhadov 31 miliárd m3 plynu. Je to mierny rast oproti jeho očakávaniam, keď firma počítala s vývozom na úrovni 30 miliárd m3. (TASR)

Poľsko je pripravené pomôcť Ukrajine v prípade, ak Slovensko zastaví dodávky elektrickej energie.

Agentúre Bloomberg to povedal nemenovaný predstaviteľ. Ten povedal, že Poľsko zintenzívni dodávky elektrickej energie vojnou sužovanej krajine, ak premiér Robert Fico naplní svoje vyhrážky o stopnutí elektriny Ukrajine. (Bloomberg)

Kyjev sa obrátil na európske úrady kvôli vyjadreniam slovenského premiéra Roberta Fica.

Ten pohrozil zastavením dodávok elektriny na Ukrajinu, ak Kyjev po Novom roku zastaví tranzit ruského zemného plynu na Slovensko.

Napísal to web RBK-Ukrajina s odvolaním sa na ministra energetiky Hermana Haluščenka, podľa ktorého by krajiny Európskej únie mali dodržiavať existujúce pravidlá.

"Naozaj by sme chceli, aby každý v EÚ dodržiaval normy a predpisy, ktoré dnes existujú," uviedol v ukrajinskom televíznom vysielaní Haluščenko.

"Napísal som list eurokomisárovi pre energetiku, ENTSO-E a Energetickému spoločenstvu, aby sme zabezpečili, že tieto otázky budú riešené náležite z hľadiska súladu so zákonom," povedal minister.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kyjev sa kvôli vyhrážkam Fica obrátil na európske úrady Čítajte 

Kurz ruského rubľa by sa na začiatku budúceho roka mal pohybovať asi 100 rubľov za dolár, neskôr sa počíta s jeho oslabením.

Odhadujú to ekonómovia, ktorých oslovila agentúra Reuters.

Kurz ruskej meny sa koncom novembra prepadol približne na 113 RUB/USD, čo bol najslabší kurz od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Po následnej intervencii centrálnej banky sa však posilnil a v závere tohto obchodného týždňa sa pohyboval pod 104 RUB/USD.

Väčšina z 10 analytikov je presvedčená, že na začiatku budúceho roka by sa mal kurz pohybovať okolo 100 RUB/USD, keďže pôvodne nepriaznivá situácia v oblasti transakcií v zahraničnom obchode sa stabilizovala a ďalšie faktory by mali ruskú menu posilniť. Analytici zároveň poukázali na fakt, že 1. kvartál je zvyčajne pre rubeľ priaznivý, keďže dovoz, cestovanie do zahraničia a platby zahraničného dlhu klesajú. Neskôr sa však počíta s jeho postupným oslabovaním počas roka približne na 108 RUB/USD.

Analytici zároveň odhadujú, že centrálna banka podrží súčasnú kľúčovú úrokovú sadzbu na nezmenenej úrovni 21 % až do polovice roka. Na svojom poslednom tohtoročnom zasadnutí 20. decembra banka prekvapila trhy, keď sadzbu nemenila, pričom vzhľadom na infláciu sa očakávalo ďalšie zvýšenie. Banka však uviedla, že menová politika je napriek vysokej inflácii dostatočne prísna.

Čo sa týka vývoja ruskej ekonomiky, analytici odhadujú jej rast za tento rok na úrovni 3,9 %. Mierne tak zlepšili pôvodný odhad, keď počítali s rastom ruského hospodárstva o 3,8 %. Avšak v budúcom roku očakávajú prudké spomalenie rastu na 1,6 % práve pre menovú politiku zo strany centrálnej banky.

Medziročná miera inflácie, ktorá v súčasnosti podľa posledných odhadov presahuje 9 %, by ku koncu budúceho roka mala podľa analytikov spomaliť na 6,6 %. Priblíži sa tak k inflačnému cieľu centrálnej banky, ktorá ho stanovila na úrovni 4 %. To by mohlo vytvoriť priestor pre ruskú centrálnu banku, aby v poslednom kvartáli budúceho roka znížila hlavnú úrokovú sadzbu na 18 %. (TASR)

Vyše 500-tisíc obyvateľov Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny je po rozsiahlom útoku ruskej armády bez tepla.

Ako referuje spravodajský web Ukrajinská pravda, informovala o tom vojenská administratíva oblasti.

Počet ľudí bez tepla sa v Charkove v závere týždňa zvýšil, keďže v stredu jeho dodávky chýbali približne 300-tisíc obyvateľom regiónu.

Vojenská administratíva Charkovskej oblasti zároveň uviedla, že v sobotu v obci Dvorična zahynul civilista, keď ruská armáda z dronu zhodila výbušninu.

Z reality podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka vyplýva, že Ukrajina sa bude musieť vzdať časti svojho územia.

Ako podotkol, slovenským záujmom je, aby sa vojna v krajine okamžite skončila a nastali mierové rokovania a prímerie medzi stranami. Podstatné podľa neho je usporiadanie krajiny po vojne. Kaliňák to vyhlásil v relácii televízie TA3 V politike.

"Je pravdepodobné, že si Ukrajina neuvedomuje, že sa nikdy nepresťahuje medzi Nemecko a Švajčiarsko, ale vždy bude mať najväčšiu hranicu s Ruskou federáciou. To, kto je agresor, je tu nepochybné, pretože Rusko prekročilo všetky pravidlá a porušilo medzinárodné právo, ale treba vnímať aj to, čo sa deje aj v iných priestoroch a či máme rovnaký meter aj na ostatné spory," uviedol minister.

Pri výdavkoch na obranu je podľa Kaliňáka dôležité sústrediť sa na nové armádne trendy. Zdôraznil, že aktuálne vedenie ministerstva obrany vie, kde sú slovenské rezervy v armáde a podľa akých priorít postupovať. Ako realista si aktuálne rázne zvýšenie výdavkov na obranu nevie predstaviť, pretože krajina má aj iné potreby.

Kaliňákov rezort bude v roku 2025 podľa jeho slov "intenzívne" pokračovať v budovaní prešovskej nemocnice tak, aby počas roka mohla verejnosť vidieť konkrétne kontúry projektu. Najväčšou výzvou v budúcom roku je podľa neho projekt Národných obranných síl a naň naviazané legislatívne zmeny. (TASR)

Ruské veľvyslanectvo v Česku tvrdí, že Rusko je pripravené posúdiť vážne a konkrétne návrhy na riešenie "ukrajinskej krízy".

Ambasáda v Prahe to uviedla na sociálnej sieti v reakcii na piatkové výroky českého ministra zahraničných vecí Jána Lipavského. Lipavský v piatok oznámil ČTK, že ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ všetky návrhy mieru odmietol a namiesto toho denne posiela na Ukrajinu ďalšie útoky. Lipavský to uviedol po tom, čo jeho slovenský náprotivok Juraj Blanár potvrdil, že Slovensko je pripravené hostiť rokovania o mieri na Ukrajine.

"V skutočnosti je ruská strana, ako to opakovane zdôrazňoval prezident Ruska, pripravená posúdiť akékoľvek vážne a konkrétne návrhy na riešenie ukrajinskej krízy," stojí vo vyhlásení ruského veľvyslanectva. "Sme otvorení akémukoľvek rokovaniu, ak bude o základných príčinách ukrajinskej krízy a zásadách, ktoré prezident Ruska pomenoval dňa 14. júna t. r. na stretnutí s vedením Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie," uvádza veľvyslanectvo a poukazuje na skoršie Putinove slová. Za názorný príklad svojho postoja potom uvádza, že prezident Putin hodnotí ako prijateľný návrh slovenského premiéra Roberta Fica poskytnúť územie Slovenska pre prípadné rokovania medzi Moskvou a Kyjevom. (ČTK)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 730 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 785 930, uviedol v nedeľu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, 11 obrnených bojových vozidiel pechoty a 42 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 656 tankov, 19 981 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 450 delostreleckých systémov.

Británia sľúbila pomoc Ukrajine pri vyšetrovaní ruských vojnových zločinov.

Britské ministerstvo obrany poskytne ukrajinským orgánom vrátane generálnej prokuratúry 4,5 milióna libier na podporu ukrajinskej dokumentácie, vyšetrovania a stíhania ruských vojnových zločinov.

Britská vláda už predtým prisľúbila 6,2 milióna libier na pomoc pri stíhaní vojnových zločinov. Väčšinu peňazí poskytla poradnej skupine pre masové zločiny, spoločnej iniciatíve Európskej únie, Británie a Spojených štátov.

Vyšetrovatelia OSN ešte v septembri 2022 uviedli, že počas vojny na Ukrajine zaznamenali vojnové zločiny. Vyšetrovacia komisia vyhlásila, že videla dôkazy o popravách, mučení a sexuálnom a rodovo podmienenom násilí.

Najnovšie finančné prostriedky sú doplnkom k balíku vojenskej pomoci vo výške 225 miliónov libier, ktorý v decembri oznámil britský minister obrany John Healey počas návštevy Kyjeva. Balík zahŕňa bezpilotné lietadlá, plavidlá i systémy protivzdušnej obrany.

Britskí poslanci hlasovali aj za poskytnutie ďalšej pôžičky Ukrajine vo výške 2,26 miliardy libier, ktorá bude splatená zo zisku z ruských aktív.

"Počas roku 2024 inšpirovala svet nezlomná odvaha ukrajinského ľudu. Pri vstupe do roku 2025 je odhodlanie Spojeného kráľovstva posilniť podporu Ukrajiny neochvejné," uviedol Healey. "Od dodávok najmodernejšieho vybavenia až po výcvik desiatok tisíc vojakov sme ukázali, že Británia stojí na strane ukrajinského ľudu tvárou v tvár brutálnej a nezákonnej invázii (prezidenta Vladimira) Putina. Pretože obrana Spojeného kráľovstva sa začína na Ukrajine," povedal.

Healey dodal, že Británia bude podporovať Kyjev tak dlho, ako to bude potrebné, "aby sa Ukrajinci mohli brániť a obnoviť svoju suverenitu, bezpečnosť a slobodu".

K najnovšej pomoci pre Ukrajinu sa vyjadril aj britský minister zahraničných vecí David Lammy, ktorý uviedol, že "podpora Spojeného kráľovstva pomôže Ukrajine pri presadzovaní spravodlivosti pre obete a pozostalých po obetiach týchto zločinov". (TASR)