BRUSEL. V stredu večer sa v Bruseli začal niekoľkohodinový summit EÚ – západný Balkán, na ktorom sa šéfovia vlád a štátov krajín EÚ spolu s lídrami krajín z tohto regiónu pokúsia dať novú dynamiku rozširovaniu a integračnému procesu.
Spoločný kontinent a hodnoty
Nový predseda Európskej rady António Costa, ktorý po prvýkrát predsedá rokovaniam na najvyššej úrovni, po príchode na summit novinárom povedal, že ako dôležité vníma tri zásadné veci – spolupatričnosť s krajinami západného Balkánu, obojstrannú vôľu po rozširovaní a postupné zbližovanie sa s kandidátskymi krajinami.
Pripomenul, že krajiny EÚ a západného Balkánu majú spoločný kontinent a spoločné hodnoty a dejiny. Ocenil, že vôľa po rozšírení existuje na oboch stranách. "Veríme, že toto rozšírenie je najdôležitejšia geopolitická investícia do mieru, bezpečnosti a prosperity," povedal.
Dôležité je podľa neho aj to, že prebieha postupná a narastajúca integrácie západobalkánskych krajín, ktoré vedia dobre predvídať, aké prínosy budú mať ich občania z členstva v EÚ. Ide napríklad o bezvízový styk, avšak to, čo celkom zmení "pravidlá hry", je plán EÚ pre hospodársky rast týchto krajín.
"Tento plán môže radikálne zmeniť západný Balkán v priebehu nadchádzajúceho desaťročia," odkázal Costa.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová, ktorá na summite vystupuje v mene Európskej komisie, tiež uviedla, že západný Balkán je veľmi významný pre Európu, že krajiny tohto regiónu sú historickou súčasťou Európy a že treba pokročiť vo vzájomných vzťahoch.
Rozšírenie zostane prioritou Európskej únie, vyhlásila Von der Leyenová v Albánsku Čítajte Kallasová pripomenula, že účastníci summitu v stredu prediskutujú "cestovnú mapu" týkajúcu sa ďalšieho integračného procesu a tiež plán hospodárskeho rastu pre západný Balkán.
Ocenila, že v rámci summitu dôjde k podpisu dohody o bezpečnosti a obrane s Albánskom, podobnou dohode, akú už EÚ podpísala so Severným Macedónskom.
"Európska komisia, aj ja osobne, chceme vidieť skutočný pokrok v integračnom procese počas piatich rokov trvania nášho mandátu. Budeme na tom usilovne pracovať," povedala novinárom.
Týždenník Politico pripomenul utorňajšie vyhlásenie eurokomisárky pre rozšírenie Marty Kosovej, podľa ktorej súčasná eurokomisia chce mať úspešný príbeh rozšírenia do roku 2028 "o jednu alebo dve krajiny". Najperspektívnejším a najpripravenejším kandidátom na vstup je Čierna Hora.
Kallasová dodala, že počas stredajšej pracovnej večere lídrov prebehnú aj diskusie o ruských hybridných hrozbách voči Európe a o vojne na Ukrajine.
Podľa jej slov si EÚ želá rýchle a správne mierové riešenie tohto konfliktu, ale Rusko mier nechce, preto Únia namiesto toho, aby podporila mierový scenár, ktorý je najsprávnejší, musí pomáhať Ukrajine, aby bola silnejšia, a to tak na bojovom poli, ako aj pri rokovacom stole.
Metsolová spomenula Ukrajinu aj Gruzínsko
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová na začiatok summitu EÚ – západný Balkán v Bruseli podporila myšlienku rozšírenia Únie o krajiny tohto regiónu.
Metsolová pripomenula, že v poslednom desaťročí EÚ stratila jednu členskú krajinu a žiadne nové nepribudli.
"Počas dvoch desaťročí sme nedokázali zosúladiť našu rétoriku s činmi, pokiaľ ide o rozšírenie o krajiny západného Balkánu. Ale vzhľadom na globálnu geopolitickú realitu, ktorej čelíme, musíme všetci postupovať rýchlejšie," uviedla šéfka EP. Zároveň zdôraznila, že prístupový proces by mal byť založený na zásluhách s jasnými kritériami.
V tejto súvislosti spomenula Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko, kde protizákonné zasahovanie zo strany Ruska vytvorilo z rozšírenia EÚ "geopolitickú a strategickú nevyhnutnosť". Upozornila, že ak EÚ nebude konať teraz, vznikne vákuum, ktoré radi vyplnia iní aktéri.
Metsolová skonštatovala, že rozšírenie bolo vždy najsilnejším geopolitickým nástrojom Únie, ale to, aby ďalej pokračovalo, si vyžaduje odvahu, politickú vôľu a reformy, a to na oboch stranách.
Postupný prístupový proces podľa jej slov už prináša výsledky, ale dôležité je, aby ľudia na západnom Balkáne pocítili výhody integrácie ešte pred nadobudnutím členstva.
"Naše inštitúcie, rozhodovacie procesy a mechanizmy financovania sa musia vyvíjať, aby sa pripravili na väčšiu Úniu. Rozšírenie musí byť v popredí a stredobodom budúceho dlhodobého rozpočtu. Parlament už vyzval na tieto reformy," uviedla.
Konštatovala tiež, že reformy požadované od štátov západného Balkánu musia byť skutočné, kandidátske krajiny sa musia zosúladiť s hodnotami EÚ, využiť ponúkaný plán hospodárskeho rastu na transformáciu svojich ekonomík a musia tiež vyriešiť svoje bilaterálne spory.
Odkázala, že europarlament je pripravený pomôcť kandidátskym krajinám na ich ceste do EÚ, a preto investuje do partnerstiev s parlamentmi krajín západného Balkánu a chce otvoriť zastúpenie Európskeho parlamentu v tomto regióne.
