BERCHER, BRATISLAVA. K obytnému domu vo švajčiarskej obci Bercher v kantóne Vaud na západe krajiny prišli v polovici decembra príslušníci civilnej obrany v oranžových kombinézach, aby skontrolovali bunker pod ním.
Vetrací otvor umiestnený medzi kvetináčmi a kamenným ornamentom kontrolou prešiel. Keď sa však jeden z pracovníkov pokúsil zatlačiť do dverí krytu, aby ich uzavrel, nepohli sa. Negatívne hodnotenie získal aj únikový tunel plný pavučín, ktorý viedol do hlbokej šachty bez rebríka.
„Tento kryt je v súčasnom stave nepoužiteľný,“ uviedol vedúci tímu Gregory Fuhrer pre agentúru Reuters.
Loading
...Majiteľovi budovy dajú na odstránenie závad rok. Ak tak neurobí, bude musieť zaplatiť osemsto frankov (asi 854 eur) za každé miesto v bunkri.
Takéto kontroly prebiehajú vo Švajčiarsku každých desať rokov. Medzi občanmi sa však záujem o stav krytov civilnej ochrany zdvihol po ruskej invázii na Ukrajinu z februára 2022.
Vláda aj preto plánuje na modernizáciu siete bunkrov vyhradiť 220 miliónov švajčiarskych frankov (asi 235 miliónov eur). Louis-Henri Delarageaz, veliteľ civilnej obrany pre kantón Vaud, však trvá na tom, že tak nevysiela odkaz, aby sa občania pripravili na vojnu.
Švajčiari sú však podľa neho radi v strehu. „Sme predvídaví. Jedno latinské príslovie hovorí: Ak chceš mier, priprav sa na vojnu,“ vraví.
V článku sa dočítate aj:
- že Švajčiarsko dokáže v bunkroch skryť celú populáciu,
- prečo chce vláda bunkre obnoviť,
- ako sa na ruskú hrozbu pripravuje Česko.
Miesto pre všetkých
Napriek Delarageazovým slovám začala vláda v októbri konzultácie s cieľom zabezpečiť „odolnosť Švajčiarska v prípade ozbrojeného konfliktu“.
Zákon z roku 1963 garantuje v bunkroch miesto každému z takmer deväť miliónov obyvateľov Švajčiarska. Nejde len o občanov, ale aj o cudzincov či utečencov, ktorí našli v krajine útočisko.
Švajčiarsko má zhruba 370-tisíc bunkrov, väčšina z nich je súkromná. Väčšina ľudí má totiž bunker v suteréne, keďže developeri sú povinní zahrnúť takýto objekt pre najmenej 25 ľudí do každej budovy, ktorá má 38 a viac izieb.
Krajina je tak lepšie prispôsobená ako napríklad susedné Nemecko so zhruba 84 miliónmi obyvateľmi. To má 579 bunkrov, do ktorých sa zmestí len 480-tisíc ľudí. Podľa štátnych orgánov však v súčasnom štádiu nie je funkčný ani jeden z nich, Nemecko to však chce zmeniť.
Nemecko pripravuje občanov na vojnu. Zvyšuje počet bunkrov a armáda radí podnikateľom Čítajte Švajčiarsko zas chce v nadchádzajúcich rokoch rokoch odstrániť niektoré z výnimiek pre súčasné pravidlá a aktualizovať niektoré zo starších bunkrov.
Zákon v súčasnosti stanovuje, že bunkre musia byť vyrobené zo železobetónu s dverami odolnými proti výbuchu. Musia tiež zahŕňať núdzový východ a ventilačný systém vybavený filtrami. Väčšie úkryty musia mať aj vzduchový uzáver, ktorý zabráni vniknutiu kontaminovaného vzduchu.
Znepokojení Švajčiari
Švajčiarsko je od roku 1815 neutrálnym štátom, čo znamená, že nezasahuje do zahraničných vojen. Na katastrofu sa však pripravuje už od čias studenej vojny, keď začali v krajine posilňovať sieť bunkrov.
Obyvateľov najnovšie znepokojuje aj vojna na Ukrajine. Svedčí o tom fakt, že po ruskom napadnutí Delarageazova kancelária zažila nápor telefonátov. Nervózni občania sa chceli informovať, v akom stave sú bunkre.
Nie sme vo vojne, ale nie je tu ani mier. Na obranu treba podľa šéfa NATO dávať oveľa viac Čítajte „Ľudia chceli vedieť, kde bunkre sú, kde majú svoje miesto a či sú kryty pripravené,“ priblížil vedúci civilnej obrany v kantóne Vaud. Dodal, že žiadosti o miesto dostávali od občanov zo susedného Francúzska, museli ich však odmietnuť.
Kantón Vaud, ktorý má cez 800-tisíc obyvateľov, má 350 bunkrov s poschodovými posteľami a toaletami. V ďalšom sa nachádza podzemné veliteľské centrum, nemocnica s operačnou sálou či dekontaminačnými sprchami. Jeden bunker dokonca slúži na ochranu umeleckých diel.
Potreba byť pripravený
Hrozba Kremľa znepokojuje aj severské krajiny, ktoré sú k Rusku bližšie. Nórsko a Fínsko majú s ním dokonca spoločnú hranicu.
Spolu so Švédskom a Dánskom preto koncom novembra vydali príručky, ako sa správať v krízových situáciách, do ktorých okrem prírodných katastrof radia aj ozbrojený konflikt.
Ruská bezpečnostná hrozba znepokojuje aj Čechov – 76 percent občanov by uvítalo od štátu konkrétne informácie, ako sa na mimoriadne situácie pripraviť, vyplýva z interného prieskumu českého ministerstva vnútra.
Urobiť zásoby a byť solidárny. Škandinávia občanom radí, ako sa pripraviť na vojnu Čítajte „Tieto dáta jasne ukazujú, že nejde o akési zbytočné strašenie obyvateľov. Naopak, sami ľudia cítia potrebu byť lepšie pripravení,“ uviedla koncom novembra pre portál Seznam Zprávy Hana Malá z komunikačného odboru rezortu vnútra.
Česko nateraz príručky podľa vzoru severských krajín nechystá. Pripravuje však zlepšenie krízovej komunikácie, pri ktorom sa chce Škandináviou inšpirovať, oznámila koncom novembra tamojšia vláda.
Je potrebné vytvoriť funkčný systém spolupráce medzi štátnymi inštitúciami, akademickým, súkromným a neziskovým sektorom a občanmi, povedala tiež Malá. „Prvým praktickým krokom je zaistenie prístupu k informáciám,“ dodala.
Základ je skryť sa
Postupy pri krízových situáciách sú dostupné na weboch hasičského záchranného zboru a českej armády. Zverejnené boli v roku 2022, podľa hovorcu hasičského zboru Martina Kavku sú stále aktuálne.
Ministerstvo vnútra pracuje na tom, aby boli užívateľsky prístupnejšie. Vláda ich chce následne rozdať starostom miest ako príručky.
Hasiči v návode napríklad popisujú, ako rozoznať sirénu všeobecnej výstrahy. Po zaznení signálu sa musia ľudia ukryť v najbližšej budove a dodatočne sa chrániť, napríklad utesnením okien a dverí. Od druhu hrozby závisí, či sa majú skryť v pivnici, alebo na vyššom poschodí.
Na vyhrážky ruského prezidenta Vladimira Putina, že použije jadrové zbrane, reagoval pred takmer troma rokmi aj český Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť.
Pleseň aj zachované útočiská pre pacientov. Najlepších krytov je pre štvrť milióna ľudí Čítajte Aj keď svoj text začína slovami, že pravdepodobnosť použitia ruských jadrových zbraní je mizivá, ľuďom radí, aby mali pripravenú evakuačnú batožinu so základnými osobnými potrebami.
V prípade útoku by sa mali ľudia okamžite skryť do podzemného bunkra. V prípade, že by bunker chceli opustiť, mali by počkať niekoľko hodín a dýchacie cesty si prekryť respirátorom či šatkou.
Múzeum civilnej obrany zas má na svojej webstránke zoznam krytov v krajine, najviac je ich v Prahe. Vo svojej databáze ich eviduje 5881, nie všetky sú však aktívne.
Slovensko má približne 1600 krytov schopných odolať bombardovaniu, jadrovému, chemickému alebo biologickému útoku. Celkovo však štát eviduje 312-tisíc ochranných úkrytov pre sedem a pol milióna ľudí, väčšinou však ide o jednoduché úkryty ako pivnice či garáže.
